‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I

Oila va islom.  Donishmandlar oila haqida.  M a ’lumki,  Islom dinining 
m u q a d d a s   m a n b ala ri  —  « Q u r’oni  Karim»  va  «Hadisi  Sharif»da  oila, 
oilaviy  m u n o sab atlarg a  oid  q arashlar  o ‘z  ifodasini  topgan.  « Q u r’on i 
K arim da»:  «X otinlaringiz  ziroatgohingizdir»  deyiladi.  Buning  m a ’nosi 
oila  q u rish d an   k o ‘zlangan  asosiy  m aqsad  —  fa rza n d   ko ‘rish,  ularning 
k o m i l   i n s o n l a r   b o ‘lib  vo y ag a  y etis h larin i  t a ’m in la s h   e k a nligidir. 
S h u n in g d e k ,  Islom   m a ’naviyatida  oilani  halol,  pok  saqlash,  erkak  va 
a y o ln in g  bir-biriga boMgan  sadoqati,  maishiy buzuqlikning katta g u n o h  
ekanligi  ta k ro r -ta k ro r uqtiriladi.  C h u n o n c h i,  «Agar bir s haharda  loaqal 
b ir  ayol  bir  m a r t a   buzugMik  k o ‘chasiga  kirib,  h a r o m   o rttirsa,  bu 
s h a h a r d a n   qirq  yil  fayzu  baraka  k o ‘tarilib  ketadi»  deyilgan.  S h u n d a y  
e k a n ,   m a ’n a v iy   j i h a t d a n   k a m o l o t g a   y e t i s h m a y   t u r i b ,   iq tis o d i y  
farovonlikni  t a ’m in la sh   m u m k in   emas.
O ila  qurish  b a l o g ‘atga  yetgan  h a r   b ir  y igit-qiz  u c h u n   hayotiy 
zaruriyat  boMib,  ularning o ‘zaro a h d u - p a y m o n i  asosidagi  ijtimoiy birlik 
sifatida  n a m o y o n   boMadi.  O ilaning  m ustahkam ligi  oila  a ’zolarining 
totuvligi,  e r-x o tin n in g   oila  yuritish  k o ‘n ik m a   va  malakalariga  egalik 
darajasiga bogMiq.  Oilaning  m ustahkam ligida ayolning alohida  roli bor.

---

Zero,  oila tashvishlarining aksariyati uning zim m asida b o ‘ladi.  Bu b orada 
b u yuk  m u ta fa k k ir Alisher Navoiy quyidagilarni  qayd  etadi:  «...  E r  bilan 
x o tin   bir-biriga  m os  tushsa,  o ‘rtad a  boylik  va  saranjom lik  b o ‘lur.  Uy 
bezagi  u n d a n   va  uylanganning tinchligi  u n d a n .   H usni  b o ‘lsa  k o 'ngilga 
y oqim li  b o ‘lur,  yaxshiligi  b o ‘lsa  j o n   o z ig ‘idir.  Aqlli  b o ‘lsa  t u r m u s h  
in tiz om li  va  ro ‘z g ‘o r   kerak  yorog‘i  tartibli  va  saranjom li  boMadi.
Kishi  bu  xildagi  juftga  erishsa,  balki  b u n d a y   baxt  q o i g a   tushsa, 
yashirin  g ‘a m   va  kulfatda  sirdosh  va  h a m d a m in g   b o ‘lur.  T u r m u s h d a n  
h a r j a f o   ersa,  hasratd o sh in g   ul  va  a ylanuvc hi  o s m o n d a n   h a r  b a lo   kelsa 
k o ‘m akdoshing ul.  K o ‘nglingg‘amidin  ul g ‘a m  chekadi, b a da ning zaifligi 
h o rg ‘inligidan  u  qiynaladi.  ...  N o so z  juft  uy  u c h u n   h a m   o c h i q   h a m  
yashirin q o ‘rqinchli  kasallikdir.  Uyatsiz b o ‘lsa  k o ‘ngil  u n d a n   ozorlanadi, 
y aram as b o ‘lsa  u n d a n   azob tortadi.  Tili y o m o n   b o ‘lsa  kuyovning k o ‘ngli 
y aralanadi,  y o m o n   ishlik b o ‘lsa erga yuz qoralik  keladi.  M a y x o ‘r b o ‘lsa, 
uy obodligi y o ‘qoladi va buzuqi  b o ‘lsa,  uy ichi  rasvogarchilikka aylanadi.
O ila   ta rb iy a sin in g   mohiyati.  O ila  ta rb iy a si,  y u q o r i d a   t a ’k idlab 
o ‘tilganidek,  o t a - o n a l a r   yoki  shaxs  k a m o lo ti  u c h u n   m a s’ul  shaxslar 
t o m o n i d a n   tashkil  etiluvchi  h a m d a  fa rza n d la rn i  h a r  t o m o n l a m a  yetuk, 
so g 'lo m  etib tarbiyalashga yo'naltirilgan  pedagogik jara y o n .  O t a - o n a l a r  
o ‘zlarining ijtimoiy burchlarini bajarar ekanlar,  farzandlarida m e h n a tg a , 
uni  tashkil  etuvchilarga  nisbatan  m e h r - m u h a b b a t ,   h u rm a t  t u y g ‘usini 
s h a k l l q n t ir is h ,  u la rn i  ijtim o iy -fo y d a li  m e h n a t g a   t a y y o r l a s h ,   t u rli 
k o ‘rinishdagi  m unosabatlarni  uyushtirish  v aq tid a ta rtib -in tiz o m g a  am al 
qilish,  ijtimoiy  m e ’yorlarga  o g 'is h m a y   rioya  etish,  sog‘lo m   t u r m u s h  
tarzini  yaratish,  o ‘z  shaxsiy  hayotlari  m a z m u n i n i   belgilashda  m a q sa d , 
s o ‘z va faoliyat  birligini t a ’minlash bora sida  h a r  t o m o n l a m a   ijobiy  ibrat 
n am u n a s in i  k o ‘rsatadi.
Shaxs shakllanishiga t a ’sir etishning  ijtim o iy -ru h iy  asosiga  ega  oila 
jam iy atn in g   ajralm as  b o ‘lagi  sifatida  ijtim oiy  vazifalarni  bajarish  bilan 
birga  o ‘ziga  xos  xu su siy atlarn i  h a m   a k s l a n t i r a d ik i ,   b u n d a y   xislat 
psixologik  q ara m a -q a rsh ilik   h a m d a   x a ra k te rla r  t o ‘q n a s h u v id a n   iborat 
ijtim oiy  m u n o s a b a tla r d a n   to liq q a n   in so n   o rg a n iz m in in g   is h c h a n lik  
qobiliyatini  qayta  tiklash  u c h u n   z a ru r  b o ‘lgan  m o ‘’tadil  iqlim ni  hosil 
qila  oladi.  Bu  tu y g ‘u  xalqimiz  ruhiyatidagi  o ‘ziga  xos  xususiyatlardan 
biridir.
Oila tarbiyasida obyektiv va subyektiv o m illa m in g  roli  katta.  Oilaning 
m o d d i y   t a ’m i n o t i   va  fa ro v o n lik   ( m a i s h i y   t u r m u s h )   d a r a ja s i,  o ila

---

budjetining mavjud  holati,  un d an  oqilona foydalanish  borasidagi tajriba, 
so g ‘lo m   ruhiy  m u h itn in g   barqarorligi  va  h o k a z o la r  obyektiv  o m illar 
sana lsa ,  oiladagi  shaxslararo  m u n o sab atlar m a z m u n i,  oila a ’zolarining 
fiziologik,  psixologik,  m a d a n iy   jih atd an   kom illik  h a m d a   m a ’lum ot 
darajasi,  ularning qiziqish  va ehtiyojlari o ‘rtasidagi  mutanosiblik,  oilaviy 
h a y o tn i  tartibga  solish  borasidagi  o 'z aro   y o rd a m ,  h am korlik,  birlik 
tam oyillariga  tayanish  kabilar  subyektiv  o m illar  sirasiga  kiradi.
Bolalarda  ijtim oiy-dunyoviy  bilimlarni  egallashga  b o ‘lgan  intilish, 
ijtim oiy  faoliyatning  shakllanishida  o ta -o n a la rn in g   sam arali  ishtirok 
etishlari  hal  qiluvchi  om il  b o ‘lib,  bu  oila  tarbiyasini  muvaffaqiyatli 
a m a lg a   oshirishning  z a ru r  shartlaridan  biri.
Oila tarbiyasida bolalar hayotini t o ‘g‘ri yuritish  ularni vaqtdan t o ‘g ‘ri 
va  u n u m li  foydalanishlarining  asosiy  garovidir.  Bolalarning  oiladagi 
vaq tin i  o ‘yin,  m e h n a t  va  o ‘qish  faoliyatlari b o 'y i c h a   t o ‘g ‘ri  taqsimlash 
n ih o y a td a   m uhim dir.
Oila jism oniy  va  psixologik jih a td a n   sog‘lom ,  m a ’naviy  barkam ol, 
m e h n a t ,   ijtimoiy  h a m d a   oilaviy  hayotga  tay y o r  shaxsni  shakllantirib 
berishi  lozim.  Oila tarbiyasining m azm uni bolalarga  ijtimoiy tarbiyaning 
m a z k u r   y o 'n a li s h la r i   —  jis m o n iy ,  axloqiy,  aqliy,  estetik,  m e h n a t ,  
ekologik,  iqtisodiy,  huquqiy,  siyosiy-g‘oyaviy h a m d a  jinsiy t a ’lim berish, 
u la rd a   faoliyat  k o 'n i k m a   va  malakalarini  shakllantirishdan  iborat.
O ila  m u h itid a   tash k il  e tiladigan  iinsiv ta rb iv a   o ‘zida  b o lan i jinsiy 
jih a td a n   chiniqtirish,  u larni tozalik va ozodalikka  o ‘rgatish,  o ‘z sog‘ligi 
u c h u n   g ‘a m x o ‘rlik   q ilis h   va  m a s ’uliy atli  b o ‘lis h n i  t a ’m in la s h g a  
qa ra tilg a n   h ara k a tla rn in g   m a z m u n in i  ifoda  etadi.  Bolalarning sog‘lom  
b o ‘l i s h l a r i d a   u l a r n i n g   k u n d a l i k   h a y o tiy   r e jim g a   a m a l   q ilish la r i 
n i h o y a t d a   m u h im d ir.  O t a - o n a l a r   yoki  o ila n in g   k a tta   vakil  avlodlari 
b o l a l a r n in g   m e h n a t   qilishlari  va  d a m   o lish la rin i  tartibga  solishga 
a h a m i y a t   berishlari  kerak.
O rg a n iz m n in g   b ir  m a r o m d a   ishlashi  bola  salom atligini  saqlash  va 
m u sta h k a m la s h g a g in a   y o rd a m   berib  qolm ay,  shu  bilan  birga  uning 
b a r c h a   y u m u sh larn i  tartibli  va  sifatli  bajarishi  u c h u n   im k o n   yaratadi.
M arkaziy asab tizim ining  mustahkam lanishi u c h u n  yaxshi dam   olish 
t a la b   etiladi.  T in iq ib   uxlash  bosh  miya  asab  hujayralarini  t o ‘la  o ro m  
olishini  t a ’m inlaydi.  Bu  esa  b u tu n   org a n iz m n in g   m o ” tadil  o ‘sishiga, 
u n in g   ish  qobiliyatini  saqlash  va  qayta  tiklashga  y o rd a m   beradi.
I n s o n   s a l o m a t l i g i n i   s a q l a s h d a   e r t a l a b k i   b a d a n   t a r b i y a n i n g  
a h a m iy a tin i  bolalarga  tu s h u n tirish   h a m d a   u larn in g   ertalabki  b ad a n

---

tarbiya bilan sh u g ‘ullanishga k o ‘niktirib borish  o t a - o n a   n azoratini  talab 
etadi.  Badan tarbiya bolani saranjomlik,  intizom ga  h a m  o ‘rgatib boradi.
O vqatlanishning t o ‘g ‘ri tashkil  etilishi  h a m   b o laning sog‘lo m   b o ‘lib 
o ‘sishining  asosiy  om illaridan  biridir.  O t a - o n a l a r  t o m o n i d a n   b o la n in g  
belgilangan  m uayyan soatlarda ovqatlanish,  ovqatlanishdan a w a l   q o ‘lni 
yuvish,  o vqatdan  keyin o g ‘izni  chayish,  sh u n in g d e k ,  kuniga  ikki  m a r t a  
(ertalab  va  k e c h q u ru n )  tish  tozalash,  h a f ta d a   b ir  m a rta   v a n n a   (yoki 
d u s h ,  h a m m o m ) d a   c h o ‘m ilish,  q o ‘l  va  o y o q   t i r n o q l a r i n i   o lis h g a  
o d a t l a n t i r i b   b o r i s h l a r i   za ru r.  U s h b u   h o l a t l a r   b o l a l a r d a   j i s m o n i y  
m adaniyat  unsurlarini  shakllantiradi.
Oila  tarbiyasida  bolalarni  aqliv  jihatdan  tarbiyalash  h a m   m u h i m  
o ‘rin tutadi.  Bu  boradagi dastlabki  va  m u h im  vazifa o t a - o n a  t o m o n i d a n  
bolaning  qiziqish  va  ehtiyojlarini  k o ‘ra  bilish  asosida  tasavvur,  idrok, 
tafakkur,  xotira  h a m d a   diqqatni  ta k om illa shtirishga  y o rd a m   b e r u v c h i 
m ashg‘ulotlarga ja lb  etishdan  iborat.  S h u n in g d e k ,  m a ’lu m  y o ‘n a lis h la r 
b o ‘yicha  b olada  qiziqishni  uyg‘ota  olish,  un i  rivojlantirib  borish  h a m  
talab  etiladi.  Bu  b o ra d a   o t a - o n a   yoki  o ilan in g   b o sh q a   a ’z o la r in in g  
dunyoqarashi,  ehtiyoj  va  qiziqishlari  doirasi  h a m d a   u lar  t o m o n i d a n  
k o ‘rsatilayotgan  n a m u n a   m u h im   tarbiyaviy  om il  b o ‘lib  x iz m a t  qiladi. 
Oila m uhitida bolaning aqliy jihatidan  tarbiyalab borishda k onstruktorlik 
o ‘yinlari  (k u b ik lar  y o rd a m id a   uylar  q u ris h ,  k e s m a la r   a so sid a   fa n o  
(tasvir)lar hosil qilish va boshqalar),  fikr doirasini  kengaytirishga y o rd a m  
b eruvchi  s p o il  o ‘yinlari  ( s h a x m a t,  s h a s h k a ) n i   ta sh k il  e t i s h ,   t u r l i  
mavzulardagi krossvord, chaynvord  va  rebus to p ish m o q larin i  hal  qilish, 
teatr,  muzey va k o ‘igazmalarga tashrif buyurish  h a m d a   ilm -fan,  tex n ik a 
va  texnologiya  taraqqiyoti  yuzasidan  s u h b a tla rn in g   uyushtirilishi  bu 
bo ra d a  o ‘zining  ijobiy  sam arasini  beradi.
Axloqiy  tarbiya  oila  tarbiyasining  o ‘zagini  tashkil  etadi.  O ila d a  
uyushtirilajak  axloqiy  tarbiyaning  m aqsadi  b o la la rd a   en g   oliy  axlo q iy  
s i f a tl a r   o t a - o n a   h a m d a   o i l a n i n g   b o s h q a   a ’z o l a r i ,   s h u n i n g d e k ,  
atrofdagilarga nisbatan  m e h r- m u h a b b a t,  kattalaig a  h u rm a t,  kichiklarga 
m u r u v v a t ,   k a m t a r l i k ,   t o ‘g ‘ r i s o ‘z l i k ,   m e h n a t s e v a r l i k ,   s a h o v a t ,  
insonparvarlik,  a d o la t,  vijdon,  o r - n o m u s ,   g ‘u ru r,  in tiz o m ,  ijtim oiy 
burchni  anglash  va  h okaz ola rni  s h a k lla n tiris h d a n   iboratdir.  S h a x sd a  
m a z k u r  sifa tla rn in g   q a r o r   t o p is h id a   o ila d a g i  s o g ‘l o m   m u h i t ,   o ila 
a ’zolarining  psixologik  jih a td a n   o ‘z a ro   yaqinliklari,  ehtiyoj,  qiziqish 
va  hayotiy  yondash u v larid a g i  u m u m iy lik ,  b i r - b irla rin i  h a r   q a n d a y  
vaziyatda  qoMlab-quvvatlay  olishlari,  o t a - o n a l a r   t o m o n i d a n   b a r c h a

---

f a rz a n d la rig a   n is b a ta n   q o ‘y ilayotgan  talab lar,  sh u n in g d e k ,  ularga 
k o ‘rsatilayotgan  e ’tib o r n i n g   bir  xil  b o ‘lishi  oila  tarbiyasida  ijobiy 
natijalarga  erishishning  om illari  sanaladi.  O ilada  m uayyan  a n ’a n a n in g  
q a r o r  topganligi,  unga  oila  a ’zolari  to m o n id a n   bildirilayotgan  h u rm a t, 
sh u n in g d e k ,  keksa  avlod  vakillarining  shaxsi,  ularning  ijobiy  sifatlari, 
m e h n a t d a   erishgan  (garchi  u  od d iy  b o ‘lsa  h a m )  yutuqlari,  atrofdagilar 
bilan  m unosabati  borasidagi  suhbat  yoki  xotiralarning  tashkil  etilishi 
b o la la rd a   hayotiy  e ’ti q o d n in g   shakllanishini  t a ’minlaydi.
O ilada  tashkil  etiladigan  estetik  tarbiya  bolalarda  g o ‘zallikni  his 
qilish,  u n d a n   zavqlanish,  tabiat  g o ‘zalliklaridan  bahra  olish  asosida 
h i s -tu y g ‘u,  idrok,  tasavvur  h a m d a   qarashlarni  yuzaga  keltirish,  ularni 
h a y o tn i  sevishga  o ‘rgatishdek vazifalarning  ijobiy hal  etilishini  nazarda 
t u ta d i.  Axloqiy  va  estetik  q arash lar  m azm uni  o ‘zgargan  bir  sharoitda 
o ila d a   axloqiy  va  estetik  tarbiyani  t o ‘g ‘ri  va  samarali  tashkil  etilishi 
a yniqsa  m uhim dir.  Bolalar j u d a  yoshligidanoq soxta g o ‘zalliklar (yarim 
y a lang'och yoki yaiang‘och badan,  m e ’yoridan ortiq q o ‘llanilgan  pardoz, 
urfga  kirib borayotgan  kosm etik operatsiyalar «mahsuli»,  o ‘ta darajadagi 
yaltiroq  m a to  yoki taq in ch o q lar)  go'zallikning timsoli emasligini anglab 
yetishlari  lozim.  Bola  tasavvurida  haqiqiy,  tabiiy g o ‘zallik  (yam-yashil 
ta b ia t,  nafis q o r u c h q u n i,  nozik gullar,  beg‘u b o r o sm o n , viqorli to g ‘lar, 
t in iq   zilol  suv,  to z a ,  m usaffao  havo,  b epoyon  dalalar,  qushlarning 
y o q im li  ovozi,  sh arq iro q   suv,  «chuchvara»lar  hosil  qilayotgan  yom g‘ir 
t o m c h i l a r i ,   k a m a l a k   jilosi,  s h u n in g d e k ,  o c h i q ,  xushsurat,  chiroyli 
ta b a s s u m ,  shirali  o voz,  t a ’sirchan  badiiy  va  s a n ’at  asarlari,  yuksak 
m a h o r a t   bilan  yaratilgan  o ‘y i n c h o q la r  (b olaning  asabini  ju nbushga 
k e l t i r a d i g a n   e l e k t r o n   o ‘y i n c h o q l a r   e m a s ) ,  y a ra s h iq li  lib o sla r  va 
b o sh q a la r )n in g   n a m o y o n   b o ‘lishi  u c h u n   shart-sharoit  yaratib  berish 
m a q s a d g a   m uvofiqdir.  B olalarda  haqiqiy g o ‘zallikni  his  etish  tuyg‘usi 
ta b ia t  bag ‘rida,  m uzey,  k o ‘rgazm a,  kino  va  teatrla rda  b o ‘lish  tufayli 
s h a k l l a n a d i .   S h u   b o is   m a k t a b g a c h a   t a ’lim   m u a s s a s a la ri  h a m d a  
b o s h la n g ‘ich  s in f o ‘quvchilari  bilan  tabiat  bag'riga,  muzey,  k o ‘rgazma, 
kino va teatrlarga uyushtiriladigan ekskursiya va tashriflar katta tarbiyaviy 
k u c h g a   egadir.
M e h n a t   tarbiyasi  h a m   oila tarbiyasining asosiy yo'nalishlaridan  biri 
s an a la d i.  S haxsning  m u s ta h k a m   x arak ter  va  q a t ’iy  iroda  egasi  b o ‘lib 
v oyaga  yetishida  m e h n a t n i n g   roli  kattadir.  Bolalarni  oilada  t o ‘g ‘ri 
t a rb iy a la sh d a  oila  x o ‘jaligining  o d ilo n a   tashkil  etilishi,  bolalarni  oila 
x o ‘jaligini  yuritish  ishiga  ja lb   qilish  katta  aha m iy a tg a  ega.  Bolalar

---

t o m o n i d a n   bajariladigan  oilaviy  y u m u s h l a r   u larn in g  jism o n iy   va  aqliy 
k a m o lo ti  darajasidan  ortiq boMmasligi,  u l a rn in g   tezd a to liqishlari  yoki 
m ayib b o ‘lishlariga sabab boMmasligi  lozim.  B olalar zim m asiga u la rn in g  
y oshi,  rivojlanish  darajasi, jism oniy  q u w a t i g a   m uvofiq  y u m u s h la r n in g  
t a q sim la b   berilishi,  berilgan  to p s h iriq la rn in g   bajarilishi  va  u la r n i n g  
s i f a t i n i   k a t t a l a r   t o m o n i d a n   n a z o r a t   q i l i b   t u r i s h ,   b a j a r i l g a n  
topshiriqlarning  h aqqoniy bahosiga ega boMgan  havasini  oshiradi,  u n d a  
o ‘z  kuchiga  boMgan  ishonchni  yuzaga  keltiradi.
O ilad a,  m ustaqil  ravishda,  a yrim   y u m u s h la r n i n g   h a m j ih a t l ik k a  
asoslangan  h o ld a  bajarilishiga  erishish  k a tta   ah a m iy a tg a   ega.
M e h n a tn i   tashkil  etishda  o t a - o n a l a r n i n g   shaxsiy  n a m u n a s i ,  a k a - 
o p a la rn in g   ibrati,  shuningdek,  o t a - o n a n i n g   bola  bilan  birga  ishlashlari 
k atta  tarbiyaviy  kuchga  egadir.
O ilada tashkil  etilgan  m ehnat  b o la la rn i  farosatli  boMish,  ishni  rejali 
olib borish, vaq td an   unum li  foydalanish,  te j a m k o r  boMish,  s h u n in g d e k , 
o ‘zgalar mehnati,  inson  m ehnatining m ahsuli  boMgan  n e ’m atlarni  asrab- 
avaylashga  o ‘rgatadi.
O ilada,  shuningdek,  a tro f-m u h it  m u h o fa z a s i  (ekologiyasi)ga  o id 
tarbiyaviy  ishlar  h a m   tashkil  etiladiki,  b u  j a r a y o n d a   b o lalard a  « in s o n - 
t a b i a t - j a m i y a t »   t u s h u n c h a l a r i   o ' r t a s i d a   y u z a g a   k e l u v c h i  o ‘z a r o  
m uvofiqlik  borasidagi  g‘oyalarning  q a r o r   to p ish ig a  za m in   h o z irla ydi. 
O il a   m u h i t i d a   ta s h k il  e til a y o tg a n   h o v li  s a h n i n i   s u p i r i b - s i d i r i s h , 
gulzorlami tashkil etish,  k o ‘ch a tla m i o ‘tqazish  va  ularni  parvarish  qilish, 
m a i s h i y   c h i q i n d i l a r n i   b a r t a r a f   e t i s h g a   n i s b a t a n   e h t i y o t k o r o n a  
m unosabatda boMish  kabi harakatlar bolalard a tabiatni asrashga  n isbatan 
m a s ’ullik tuyg'u sini  shakllantiradi.
Oilaviy h ayotning  m e ’yorida boMishi  k o ‘p j i h a t d a n   oila b u d je tin in g  
h o l a t i g a   h a m   bogMiq.  S h u   b o is   o i l a   a ’z o l a r i   m e h n a t i   e v a z i g a  
y a r a t ila y o tg a n   m o d d i y   m ablagM arni  t e j a b - t e r g a b ,   u l a r d a n   o ‘ rinli 
foydalanish  maqsadga  muvofiqdir.  S h u   b o is  b o la la rn i  h a m   y o s h l ik d a n  
pul  bilan  m u o m a la   qilishga  o 'r g a tis h ,  o ‘z in in g   shaxsiy  h a m d a   oila 
a ’zolarining buyum lari, s huningdek,  oila  m u lk ig a   nisbatan  m a s ’uliyatli 
y ondashishga  k o ‘niktirib  borish  m u h i m   a h a m i y a tg a   egadir.  B olalarg a 
p u ln in g   inson  m ehnatiga  toManadigan  q iy m a t  ekanligini  t u s h u n t i r i b  
berish,  uni  oilaning  eng  m u h im   ehtiyojlari  u c h u n   ishlatish  lozim lig in i 
uqtirish,  ular tarbiyasiga  ijobiy t a ’sir k o ‘rsatgan  boMar edi.  O ilad a tashkil 
e tila d ig a n   iqtisodiy  tarbiya  b o la la r d a   iq tis o d iy   s a v o d x o n lik   h a m d a  
t a f a k k u m in g   shakllanishida  m u h i m   o ‘rin  t u ta d i.  B olalarda  iq tiso d iy

---

tafa k k u rn i  hosil  qilishda  o t a - o n a ,   oilaning  k atta  yoshli  a ’zolarining 
n a m u n a s i   katta  tarbiyaviy  t a ’sir  kuchiga  egadir  ( iatisodiv tarbiva).