Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики

m ashinalar,  intellektual  ko m p yu ter  dasturlar  yaratish  texn o lo g iya si  va  и 
haqidagi fa n .  Intellektual sistem a  strukturasi  3  asosiy  blokni  о ‘z  ichiga  ola- 
di:  bilimlar  bazasi,  masalani  yechuvchi  tizim   va  intellektual  interfeys».9[
E kspert  tizim lari  m odelida,  intellektual  inform atsion  tizim larda,  b a ’zi 
m ash in alard a,  hay v o n lard a  va  o d am lard a  intellektning  turlicha  d arajalari 
va k o ‘rinishlari m avjud.  M azk u r turlichalik  bilim lar bazasi va  q an d ay  ope- 
ra tsiy a la rn i  b a ja ra   olishiga  b o g liq .  ln tellek tn i  b u n d a y   ta lq in   qilish d an  
k o ‘rinib turibdiki, su n ’iy intellekt insondagi intellekt tushunchasining aynan 
im m itatsiyasi  em as,  balki  inson  intellektual  faoliyatining  k o 'p la b   qirralari- 
ni o ‘z ichiga olgan, m odellashtirilgan tizim lar texnologiyasi dem akdir. Ayni 
shu m a ’n o d a «artificial intelligence» term inini birinchi m a rta  Jon Makkarti 
1956-vilda  D a rm u t  universitetidagi  konferensiyada  q o lla d i  va  sh u n d an  
buyon  tan q id larg a  q aram ay   ishlatib  kelinm oqda.  Rossiya  su n ’iy  intellekt 
assotsiatsiyasi  P eterb u rg   b o lim i  b o sh lig ‘i  T .A .G av rilo v n in g   yozishicha, 
in g liz  tilid a g i  a r tific ia l  in tellig en ce   b irik m a s i  f a n ta s tik   a n tr o p o m o r f  
b o ‘y o g ‘iga  ega  em as,  u  rus  tiliga  m uvaffaqiyatsiz  tarjim a  qilingan.  Intelli­
gence  so ‘zi  «aql  bilan  h u k m   chiqarish,  fikr  yuritish  qobiliyati»  m a ’nosini 
anglatadi,  u  rus  tiliga  «интеллект»  deb  n o to ‘g ‘ri  tarjim a  qilingan.
X X  asrning 70-yillariga q a d a r su n ’iy intellekt b o ‘yicha ta d q iq o tla r kiber- 
netika  h am d a  in fo rm atik a  do irasid a  olib  borilgan.  XX  asrning  80 -  90-yil- 
laridan boshlab su n ’iy intellekt ju d a  k o ‘plab fanlarning o ‘rganish obyektiga 
ay lan d i.  Ju m la d a n ,  n ey ro lin g v istik a,  psixologiya,  in fo rm a tik a ,  neyrofi-
40  http:  //www.wikipedia.org/wiki/artificial  intelligence.html
41  http://www-formal.stanford.edu/jmc/whatisai.html

---

126
A. Rahimov
ziologiya,  ep istem o lo g iy a  (falsafad ag i  bilish  h aq id ag i  t a ’lim ot),  kogni- 
tologiya,  kognitiv  lingvistika,  k o m pyuter  lingvistikasi  kabi  fanlar  ham   o ‘z 
doirasida  su n ’iy  intellekt  m uam m osi  bilan  sh u g ‘ullanadilar.
S u n ’iy  in te lle k t  tiz im la rn i  y a ra tis h   m u a m m o s ig a   u ch   xil  a so siy  
yondashuvni ajratib   k o ‘rsatish  m um kin:92
-  quyi  (inglizcha  Top-Down A I). sem iotik yondashuv -  ekspert tizim lari, 
bilim lar  bazasi,  m antiqiy  hukm   chiqarish  tizimi,  yuqori  darajad ag i  psixik 
ja ra y o n la r (tafak k u r,  nutq,  em otsiya,  ijod kabi)ning im itatsiyasi  va analogi 
b o ig a n   tizim larni  yaratish;
-  yuqori (inglizcha Bottom-Up A I). biologik yondashuv -  neyron tarm oq- 
larini o ‘rganish, biologik unsurlarga asoslangan holda intellektual salohiyatni 
m odellashtirish  va  n atijad a  nevrokom pvuter  yoki  hiokom pvuterlarni  y a ra ­
tish.
-  sem iotik  va biologik yondashuvning sintezi b o ig a n  um um lashtiruvchi 
gibrid  tizimli  y o ndashuv  -   s u n ’iy  intellektning  yakuniy  m aqsadi  b o iis h i 
lozim .
M azk u r  y o n d ash u v lard an   ta sh q ari,  y an a  sim volli,  m antiqiy,  agentga 
yo 'n altirilg an  yondashuvlar ham  m avjud.  Simvolli yondashuv, asosan, sim- 
volik m antiq qoidalarini tizim ga tatbiq etish bilan b o g iiq  b o iib , bu k o ‘p ro q  
tizim   q o id a la rn i  ish la b   c h iq is h d a ,  h is o b la s h d a   (h u k m n in g   ch in   yo k i 
yolg'onligini  bah o lash d a)  sam ara  beradi.  M an tiq iy   yondashuv  p red ik atlar 
tilidan  foydalanish asosida su n ’iy intellekt tizim ini bilim lar bazasining m a n ­
tiqiy m odellari bilan t a ’m inlash uchun xim at qiladi.  1980-yilda Prolog nom li 
m antiqiy  pro g ram m alash tirish   tizimi  va  tili  yaratildi.  P rolog  tilida  yozil- 
gan  bilim lar  bazasi  fak tlar  naborini  h am d a  m antiqiy  xulosa  chiqarish  q o i­
d alarin i  belgilaydi.  A gentga  y o 'n a ltirilg a n   y o n d ash u v   (yoki  intellektual, 
ratsional  ag en tlard an   foydalanishga  asoslangan  yondashuv)  1990-yillarda 
rivojlandi.  U nga  k o 'ra ,  intellekt  -   bu  q o 'y ilg an   m asalani  hisoblash  qismi 
(rejalashtirish  qism i),  xolos.  B unda  intellekt  m asalani  to ia q o n li  yechish 
uchun atrofdagi tizim lar m u n o sab atg a kirisha oladigan q o ‘shim cha intellek­
tu al  (ratsio n al)  ag en tg a  ehtiyoj  sezadi.  Buni  1-chizm ada  yaqqol  k o ‘rish 
m um kin:93
U m um an  olganda,  ro b ototexnika va  su n ’iy intellekt bir-biri  bilan  aloqa- 
d o r  tu sh u n ch alar  b o iib ,  kelajakda  ushbu  ikki  y o ‘nalishning  integratsiyasi 
n atijasida intellektual  ro b o tlar yaratilishi  n azard a tutilm oqda,  bu esa su n ’iy
92  Рассел  С..  Норвиг  П.  Искусственный  интеллект:  современный  подход  / 
Artificial  Intelligence:  a Modern Approach 
/ 
Пер. с англ.  и ред.  К.А.Птицына. 
2- 
е изд. -  М.:  Вильямс.  2006. -  С.8.
93  http:  //www.wikipedia.org/wiki/artificial  intelligence.html

---

Kompyuter  lingvistikasi asoslari
127
1-chizma
intellektning yana  bir yangi  yo'nalishi  hisoblanishi  m um kin.  PL E O ,  AIBO , 
Q R IO  kabi o ‘yinchoq-robotlar intellektual robototexnikaga misol b o ‘la oladi.
S u n ’iy intellekt tizimi insonning ijodiy tafakkurini m odellashtirishni ham  
o ‘z ichiga oladi.  Shu bilan  b o g 'liq  ravishda mashina ijodi tushunchasi yuza- 
ga  keldi,  b u n d a  s a n ’at  asarlarini  av to m atik  tarzd a yaratish ja ray o n i  tushu- 
niladi.  Bugungi  k u n d a  ijodni  t o i a  m odellashtirishga erishilgani  y o ‘q,  lekin 
bu  so h ad a  sezilarli  y u tu q lar  q o i g a   kiritilgan.  Jum alad an ,  k o m p y u ter  y o r­
dam id a  m usiqalar  yaratilishi,  trek er-d astu rlar,  sintezatorlar,  sekvensorlar 
y o rd a m id a   bir  tu rd ag i  m elo d iy alar  va  to v u sh lar  generatsiyasi  o q ib a tid a  
elektron  m usiqalarning  yaratilishi,  m atn n in g   av to m atik   generatsiyasi  y o r­
dam id a  she’rlar,  ertak lar -  u m um an  m a tn la r yaratilishi,  rasm lar generatsi­
yasi  va  k o m pyuter  grafikasi  y o rd am id a  kino  va  o ‘yinlarning  yaratilayot- 
ganligi  (ayniqsa,  strategiya va  harbiy m anyovrlarga asoslangan  k o m pyuter 
o'y in lari)  m ashina  ijodiga  m isol  b o 'la   oladi.
S u n ’iy intellekt tizimi doirasida ta tb iq  etilgan loyihalar (eksperim entlar) 
sifatida  quyidagilarni  ajratib   k o 'rsa tish   m um kin: