M. Y. Ayupova



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet71/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   67   68   69   70   71   72   73   74   ...   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova



2

2 7 - r a s m .  E f f e r e n t  m o t o r   va 

d in a m ik   a f a z iy a d a   n n y a n in g  

j a r o h a tl a n is h i:

/  

—Efferent m otor afazjya; 

2   -d in a m ik   afaziya.



K o ' p i n c h a   m u ja s s a m   a f a z i y a   n o m in i  o ig an   afaziyali  b e m o r l a r  

u ch ray d i:  afferent-efferentli,  efferent-dinam ik tarkibiy qism b ilan, senso- 

m o t o r   a f a z i y a   va  s h u   k a b i l a r .   Bu  t r a v m a   yoki  b o s h   m iy a   q o n  

a y la n ish in in g   buzilishida  y a q in   yotgan  nutq  so h alarin in g   h a m   aziyat 

c h e k is h i  yoki  z a r a r la n is h n in g   bir  n e c h ta   o 'c h o q la ri  m avjud  boMishi 

tufayli  kelib  chiqadi.

A faziy ad a  oliy  p o 's t l o q   funksiyalarini  tekshirish  quyidagi  sxem a 

b o ‘yicha  o ‘tkaziladi:

1.  N u tq iy   m uloqotga  u m u m i y   qobiliyatni  tekshirish  —  bem o rn in g  

shaxsiy  nutqini  q a n c h a lik   t o ‘laqonliligini  aniqlash  m a q sad id a  suhbat 

o ‘tkazish.  B e m o r t o m o n i d a n   kundalik,  vaziyatli  nu tq n i tushunish,  nutqiy 

faollik  darajasi  aniqlanadi.

2.  N u t q n i   t u s h u n i s h n i   te k s h i r i s h .  Bir  va  k o ‘p  q is m li  m a x su s 

k o ‘rsatm alar og'zaki beriladi;  predm etlam i topish b o ‘yicha vazifalar berish; 

qisqa  eshitilgan  m atnlarni  q a y ta   hikoya qilib berish;  m antiqiy g ram m atik  

k o ‘rsatm alarni  hal  qilish  t a k l i f   etiladi.  F onem atik  eshituv  tekshiriladi; 

n u tq   eshituv  xotirasi;  m a q o lla r   m a ’nosini  tushunish  tekshiriladi.

3.  Ekspressiv  nu tq n i  tekshirish:  avtomatizatsiyalangan  nutqni  turli 

o g ‘irlik  darajasidagi  t o v u s h ,  b o ‘g*in,  so'zlarni  ta k ro rla s h ,  p re d m e tli 

rasm larn i  nom lash,  h a ra k a tla rn i  nomlash,  sujetli  rasm lar b o ‘yicha  ibora 

va  m a t n l a r   tuzish,  o ‘qilgan  m a tn n i  so ‘zlab  berish  tekshiriladi.

4.  0 ‘qish,  yozuv  va  h iso b n i  tekshirish.

5.  Oral,  dinam ik  va  fazoviy  praksisni  tekshirish.

6.  Akustik  va  optik  g n o z isn i  tekshirish.

B em orning oliy p o ‘stloq  funksiyalarining tekshirish  natijalariga xulosa 

q ilish d a   quyidagi  rejaga  m u v o fiq   b e m o r  nutqiga  u m u m iy   tavsifnoma 

beriladi:  bemorning aloqaga kirishish darajasi, a trof-m uhitda moMjal olishi, 

u n in g   q tiw ati.  T u sh u n is h n in g   buzilishi  ko‘rinishida  ustunlik  qiluvchi, 

n u tq n i tushunishning buzilishi  darajasi xarakterlanadi:  fonem atik eshituv, 

im pressiv  ag ra m m a tiz m ,  vazifalarni  bajarishdagi  perservatsiyalanganlik, 

m u r a k k a b   k o 'rs a tm a la r  va  a lo h id a   so ‘zlarni  tu sh u n ish ,  n u tq -e s h itu v  

x o t i r a s i n i n g   x u s u s i y a t i .  E k s p r e s s i v   n u t q n i n g   y o ' q o l i s h   d a r a j a s i ,  

perservatsiyalarning  m avjudligi,  verbal  va  literal  parafaziyalar  xarakteri; 

alohida tovushlar, so‘zlar,  s o ‘z seriyalari va gaplami takrorlash  imkoniyati; 

n o m la s h ,  odd iy   sujetli  va  sujetli-seriyali  rasmlar  b o ‘yicha  gap  tuzish 

im koniyati  qayd  etiladi.  Ic h id a   o ‘qish  imkoniyati,  y o z m a   k o ‘rsatm alam i 

bajarish,  o'q ishning  q o 'p o l  buzilishida  alohida  so ‘zlarni  tanish,  diktovka 

o stid a   harf,  so ‘z  va  g a p la m i  yozish,  mustaqil  yozuv,  literal  va  verbal 

parafaziyalarning  mavjudligi,  harf,  b o ‘g kin  va  gapda  so'z larn in g   o ‘rnini 

alm ashtirish,  tushirib  q o ld iris h la r  belgilanadi.

B em orlarning  m ate m a tik   harakatlarrejasini bajarishi, o ‘nlikdan o ‘tish 

im koniyati,  oral  va artik u ly a to r apraksiyasining  mavjudligi,  dinam ik yoki 

konstruktiv-fazoviy ap rak siy an in g  mavjudligi, optik va akustik gnozisning



saqlanganligi  tekshiriladi.  B em o r  sin c h ik la b   tekshiriladi  ( s o 'r o v n o m a ,  

testlar,  chapaqaylikning  mavjudligi).

Neyropsixologik  mujassam tek sh iru v n in g ta h lilig a  (shifokor,  psixolog, 

logoped)  asoslanib,  afaziyaning shakli,  b a r c h a   funksiyalarining y o 'q o lis h  

darajasi  haq id a  yakuniy  xulosa  qilinadi.

Afaziyada  nutqni  tiklash  m etodikasi

R eabilitatsion  t a ’limning  ilmiy  a s o s i a r i   va  vazifalari.  Oiiy  psix ik  

funksiyalar  va  n u tq n i  afaziya  yuz  b e r g a n d a   tiklash  (reabilitatsiya  q ilish ) 

yo'llari  va  im koniyatlari  haqidagi  t a ’l i m o tn in g   rivojlanishini  h a m   sh a rtli 

ravishda  ikki  bosqichga  ajratish  m u m k in .  Birinchi  bosqich  X IX   —  X X  

asrning  birinchi  choragini  o ‘z  ichiga  oladi.  Bu  b o sq ich d a  afaziya  tu fay li 

yuz  bergan  nu tq iy   buziiishlarni  tu z a tish   m u m k i n   em as  deb   hisoblagan. 

Bunday  xulosaga  kelinishning  asosiy  sabablari  —  psixik  fu n k s iy a la m in g  

m iyadagi  m u a y y a n   m a rk a z la r  b ila n   t o ‘g ‘r i d a n   t o ‘g ‘ri  l o k a l l a s h t i r i b  

q o ‘yilishi  va ularni  tu g ‘m a, o'zgarm as h o d isa la rsifa tid a  k o ‘rib cliiqilishida 

edi.  B u n d a y   q a r a s h l a r   oliy  psixik  f u n k s i y a l a r   ( O P F ) n i   h e c h   h a m  

reabilitatsiya  qilib  b o l m a y d i ,   degan  xulosaga  olib  kelardi.

T o r  lokalizatsion  fik rlarX V Ili  a s r o x ir i  X IX  asr boshlarida s h a k lla n ib  

XX  asr  birinchi  choragiga  qadar  y etak ch ilik   qilib  keldi.  U larning  p a y d o  

bolishiga  fransiyalikanatom   P.  Broka  ( 1 8 6 ! )   va  nemispsixiatri  K.  V ernike 

(1872)  lam in g   kashfiyotlari  sabab  b o 'ld i.  O P F   ning  miyadagi  m u a y y a n  

m a r k a z l a r d a   l o k o l l a s h i s h i   h a q i d a g i   t a x m i n l a r   n a t i j a s i d a   p s i x i k  

funksiyalam ing  tu rli-tu m a n   "markaz''lari  a n iq la n a   boshlandi.  J u m l a d a n ,  

"yozish  markazi"  (E ksner),  "hisoblash  m arkazi"  ( G e n s h e n ) ,  " tu s h u n c h a la r  

markazi"  (Sharko,  Brodbent) va h o k a z o la r n in g   k a s h f etilishi  fik rim iz n in g  

dalilidir.

T o r lokalizatsionizm t a ’Iimotining tarafdorlari barcha psixik funksiyalar 

b u tu n   miya  faoliyatining  emas,  balki  m iyadagi  alohida  m a rk a z la rn in g  

ishlashi  natijasi  ekanini  isbotlashga  u r in is h a r   edi.

Psixologiya,  nevrologiya.  fiziologiya  s o h a la rid a   to 'p la n g a n   b ilim la r , 

m a ’Ium otlar  psixik  funksiyalaming  p a y d o   boMishi  miyadagi  bir  n e c h a  

markazlarning birgalikdagi  faoliyati  natijasi ekanligini k o ‘rsata b o sh la g a c h , 

l o k a l i z a t s i o n i z m g a   t a m o m i l a   t e s k a r i ,   q a r a m a - q a r s h i   t a ’l i m o t -  

a n ti l o k a l i z a t s i o n i z m   p a y d o   b o i d i .   A n t i l o k a l i z a t s i o n i s t l a r   f a q a t g i n a  

e le m e n ta r psixik jaray o n lar (k o ‘rish,  e sh itish , sezgirlik)  miyaning  m a ’l u m  

markazlarida  lokalizatsiyalanishi,  O P F   lar  esa  b u tu n   miya  fao liy a tin in g  

natijasi  ekanligini  t a ’kidlashdi,  b iro q   u la r   x a m   O P F   larni  reabilitatsiya 

qilish  y o ‘llari  va  imkoniyatlari  m u a m m o s i n i   hal  etib  bera  o lm a d ila r.

O P F   lam i  reabilitatsiya  qilish  h aq id ag i  b u n d a y   qarashlar  ik k in c h i 

ja h o n   urushi  davrida  tam o m ila  q a y t a   k o ‘rib  chiqildi.  C h u n k i  m iy a s i 

ja r o h a t l a n g a n   ja n g c h i l a r n i   n a fa q a t  d a v o l a s h ,   balki  b u z ilg a n   p s i x i k  

funksiyalami tiklash h a m  z aruredi. A y n a n  s h u  d a v r O P F  lami  reabilitatsiya




qilish  haqidagi  ta 'l i m o t   rivojining  ikkinchi  bosqichini  boshlab  bcrdi.  Bu 

d a v rd a   rus  psixologlari,  fiziologlari,  defektologlari  O P F l a r n i   tiklash 

masalasiga o ‘zgach aro q   y o n d a sh ib , psixik  funksiyalarni  tiklashning yangi 

y o l i n i   funksional  sistem alarni  qaytadan o kqitish  m eto d i yordam ida qayta 

ko 'rish   y o l i n i   ishlab  chiqdilar.  Bu  yo‘l  aw allari  mavjud  b o 'lg an  

v ik a ria t 

va  t o r m o z l a n i s h d a n   c h i q a r i s h   yoMlaridan  t u b d a n   farq lan ad i.  Yangi 

reabilitatsion y o ‘lning paydo b o lis h i nazariy va  metodologik qarashlaming 

qayta  k o ‘rib  chiqilishi  natijasidir.

Z am o n av iy   psixologiya  fani  O P F   la m in g   quyidagi  xususiyatlarini 

ajratib  k o ‘rsatadi:  b irin c h id a n ,  inson  psixik  funksiyalari  tarixiy taraqqiyot 

natijasi  b o ‘lib,  u larn in g   kelib  chiqishi  ijtimoiy tabiatga  ega;  ikkinchidan, 

inson  psixik  funksiyalari  h ay o t  davomida  ijtimoiy  tajribani  o ‘zlashtirish 

jarayonida  shakllanadi:  u c h in c h id a n ,  psixik  ja ray o n larn in g   rivojlanishi 

bir q a n c h a  b osqichlarni  b osib o'tgach,  ular m u rak k ab   psixik jarayonlarga 

a y l a n a d i ;   t o ‘r t i n c h i d a n ,   b a r c h a   m u r a k k a b   p sixik  f u n k s iy a la r n in g  

shakllanishi  va  rivojlanishida  nutq  yetakchi  rolni  o ‘ynaydi.

S h u n d ay   qilib,  psixik  funksiyalarga  kelib  chiqim iga  k o 'ra   ijtimoiy- 

tarixiy,  tuzilishi jih a tid a n  bevosita kechishiga  k o 'ra  ixtiyoriy tuzilma b o ‘lib 

hisoblanadi.  Barcha  O P F   la r  faoliyatida  nutq  j u d a   m u h im   aham iyatga 

ega b o l i b ,   aynan  unin g   hisobiga  psixik  funksiyalar anglangan va  ixtiyoriy 

boshqariluvchi  b o l i b   boradi.

O P F   lar haqidagi  yangi  ta s a w u r la r  ularning  lokallashuvi  t o ‘g ‘risidagi 

yangi  t a ’lim otni  p a y d o   b o i i s h i   uchun  asos  b o'ldi.  Bu  t a ’limotga  ko'ra:

1)  O P F  birgalikda faoliyat  ko'rsatuvchi, a m m o  funksional jihatdan yuksak 

differensiallangan  miya  zonalari  tom onidan  am alg a  oshiriladi;  2)  h a r bir 

O P F  ning ro‘yobga chiqarilishi  ularning psixologik strukturasini  realizatsiya 

qiluvchi  miya  zonalari  t o m o n i d a n   amalga  oshiriladi.

M azk u r nazariy q a ra s h la r asosida  neyropsixologiya  O P F  buzilishining 

bir  q a n c h a   q o nunlarini  tu sh u n tirib   berdi,  h a m d a   ularni  tiklash  yo‘llari 

va  imkoniyatlarini  k o ‘rsatdi.

Neyropsixologiyariing  ko'rsatishicha;  1)  miya  organik ja rohatlangan 

O P F   lam in g  dezorganizatsiya  yuz  beradi,  ya’ni  tuzilishi,  o 'z a r o   aloqalar 

buziladi;  2)  u  yoki  bu  fiziologik  omilning  (kinestetik,  akustik  som ato- 

fazoviy,  t'azoviv  va  h .k .  )  ishdan  chiqishi  fu n k s iy a n in g   psixologik 

strukturasidan  u  yoki  bu  b o ‘yog‘ning  tushib  qolishga  olib  keladi.

Angliyalik  nevrolog  X.  Djeksonning  bu  g koyasi  A.R.  Luriyaning 

tadqiqotlarida  o ‘z  isbotini  topdi  va  yanada  rivojlantirildi;  3)  u  yoki  bu 

om iln in g  tushib  qolishi  b u t u n   funksiyaning tizimi  buzilishiga olib  keladi;

4)  miyaning  m uayyan  sohasi  zararlanganda  bir  e m a s ,  bir  necha  psixik 

funksiya  ishi buzilishi  m u m k in ;  5)  miyaning bir necha sohasi zararlanganda 

a y n a n   bir  funksiyaning  ishi  buzilishi  m u m k in ;  6)  miya  jaro h a tin in g  

o ‘c h o g ‘ini  lokallashtirish  funksiyaning  lokallashtirishi  bilan  aynan  mos 

kelmaydi.




S h u n d a y   q i l i b ,   r e a b i l i t a t s i y a   t a ’l i m n i n g   n a z a r i y   a s o s i  b o ‘l i b  

psixologiyadagi  O P F   haqidagi  t o ‘p l a n g a n   z a m o n a v i y   q a ra sh la r  x i z m a t  

q ilad i.  U s h b u   n a z a r iy   asosga  ta y a n i b   ru s   p six o lo g la ri,  f i z i o l o g l a r , 

nevrologlar,  lo g o p e d la r bilan birlikda  O P F   l a m i   tiklashning yangi  y o l i n i

-   reab ilitatsio n   t a ’lim   orqali  fu n k sio n al  t i z i m l a r n i   q a y ta d a n   k o 'r i s h  

y o ‘lini  ishlab  c h iq d ila r.  A m aliyotda  b u   y o ‘l  q u yidagi  ikki  y o ‘n a lis h g a  

ega:

1. 


Birinchi  y o ‘nalish  muayyan  f u n k s iy a n in g   shakllanishi  d a v r id a  

y o ‘qolib  k e tm a g a n ,  balki  yetakchi  a ffe re n tatsiy a g a   o ‘rin  b o ‘shatib,  o ‘zi 

"z axiraga"  o ‘t g a n   a ffe re n ta ts iy a la rn i  i s h l a t i s h g a   a s o s la n a d i.  B u n d a  

reabilitatsion  t a ’lim   shunday  tashkil  etila d ik i,  deffekt  asosida  y o tg a n , 

fu n k s io n a l  t i z i m n i n g   buzilgan  a f f e r e n t a t s i y a s i   "z a x ira ,,dagisi  b i l a n  

alm ashtiriladi.  M asalan ,  kinestetik  b o ‘g ‘ini  z a r a rla n g a n   o g ‘zaki  n u t q   va 

o'q ish n in g   tik lash d a  saqlanib  qolgan  (zax irad ag i)  tov u sh lam in g   o k u s tik  

analiz ishga tushiriladi.  Bu  metod qoMIanilganda kasal  b irv a q tn in g  o ‘z id a  

m a tn n i  eshitadi  va  unin g   grafik  tasvirini  ( s u ra tin i)  ko'radi.  O p t i k   va 

akustik afferentatsiyaning bunday birgalikda  ishga tushirilishi og‘zaki  n u t q  

va  o 'q ish   funksiyalarini  tiklash  im konini  b e ra d i.

2. 


Ikkinchi yo'n alish o ‘z ichiga yangi b o ‘g ‘in la r (afferentatsiyalar)ning 

ishini  olgan  yangi  funksional  tizim larn i  y a ra tis h g a   asoslanadi.  Y a n g i 

b o ‘g ‘i n l a r   ish g a  tu s h i r i s h   z a r a r l a n g a n   f u n k s i y a n i   g o ‘yo  q a y t a d a n  

konstruksiyalaydi.  M asalan,  o ‘qish  funksiyasi  b u   m e to d d a   q u y id a g ic h a  

tiklanadi:  l)   b o 'r tib  ch iq q an   harflar u stid a n   b a r m o q   yurg‘aziladi;  2)  h a r f  

b a rm o q  bilan  hav o d a chiziladi; 3)  bir v a q tn in g  o 'z i d a  tovush e shittiriladi, 

uning  grafik  shakli  k o ‘rsatiladi  va  gapirishga  u n d a la d i.  Albatta.  b u n d a y  

m e to d n in g  qoMlanishi, a w a lo , deffekt  tab ia ti,  m e x a n iz m i va strukturasini 

hisobga  olib  t a ’lim   vazifalarini  aniq  b elg ilab   olishni  taq o zo   etadi.  Bu 

vazifalar  quyidagilardan  iborat:

a)  kasalni  defiekt  bilan  birga  yashashga  o 'r g a tis h   em as,  nutqni  psixik 

funksiya  sifatida  tiklash;

b)  nutqning alohida sensomotor operatsiyalarini em as,  nutqiy m u lo q o t 

faoliyatini  tiklash;

d)  a w a l o ,   n u tq n in g  alohida  to m o n la rin i  e m a s ,   b u tu n   k o m m u n ik a tiv  

funksiyasini  tiklash;

e)  kasalni  n o rm a l  ijtimoiy  m uhitga  q a y ta rish .

U sh b u   vazifalar  afaziya  bilan  k a sa lla n g a n   kasallam in g   shaxsiy  va 

ijtimoiy reabilitatsiyada keng amaliy efTektga s a m a ra g a  erishishi  m aqsadiga 

qaratilgan.

R e a b ilita ts io n   taM im ning  ta m o y il  v a   m e to d la ri

Reabilitatsion  t a ’limning  nazariy  asoslarini  ishlab  chiqish  uning  a n iq  

ilmiy  tamoyillarini  shakllantirish  im k o n in i  b e rd i.  Tiklovchi  tam oyillari 

haqidagi  masala  nihoyatda  muhimdir.  T o ‘g ‘ri  ishlab chiqilgan tam oyillar  —




samarali reabilitatsiya garovidir. Tamovillami shartli  ravjshda psixoflziologik. 

psixologik  va  psixologo-pedagogik  kabilarga  ajratish  mumkin.

A)  Psixofiziologik  tamoyillar:

1.  DefTektni tasniflash tamoyili reabilitatsion t a ’limni amalga oshirishga 

kirishishdan a w a l batafsil  neyropsixologik analiz o'tkazishni taq o zo  etadi.

2.  lkkinchi  m u h i m   ta m o y il  -   s aq lan ib   q o lg a n   (z a ra rlan m a g a n ) 

a n alizator  sistem alarni  reabilitatsion  t a ’lim   sifatida  q o l l a s h   tamoyili.

3.

  U chinchi  tam o y il  —  yangi  funksional  tiz im la m i  yaratish  tamoyili.



4.  T o ‘rtinchi ta m o y il  —  reabilitatsion t a ’lim d a psixik funksiyalaming, 

shu ju m la d a n ,  n u tq n in g   turli  tashkiliy  darajalarga  tayanish  tamoyili.

5.  Beshinchi  tam oyil  —  reabilitatsion  t a ’lim da  insonning  butun  psixik 

sohasiga, shuningdek,  saqlanib qolgan psixik jarayonlarga tayanish tamoyili.

6

.  N azorat  tam o y ili  P..  Anoxin,  N.  A.  Bernshteyn  va  A .R.  Luriya 



to m o n id a n   izohlanib b o ‘lib,  u doimiy qator aloqaning b o ‘lishini bildiradi.

B)  Psixologik  tam oyillar:

1.  Kasal shaxsning hisobga olish tamoyili,  reabilitatsion t a ’limda  kasal 

insonning  individualligini  inobatga  olish  zarurligini  anglatadi.

2.  Kasalda  sa q la n ib   qolgan  faoliyat  shakllariga  tayanish  tamoyili, 

reabilitatsion  t a ’lim d a  buzilgan  nutqíy  faoliyatni  tiklash  u c h u n   saqlanib 

qolgan  boshqa  faollar  shakllarini  ishga  solishni  anglatadi.

3.

  Kasalning faoliyatiga tayanish tamoyili,  reabilitatsion t a ’limda kasal 



inson  faoliyatining  h a r   xil  turlaridan  kom pleks  foydalanishni  anglatadi.

4.  Kasal  faoliyatini  tashkil  etish  tam oyili  reabilitatsion  t a ’limda 

kasalning  o ‘z  faoliyatini  tashkil  etish  va  boshqarishni  anglatadi.

5.  Dasturlashtirilgan  t a ’lim  tamoyili  reabilitatsion  t a ’limda  ketm a- 

ket  bajariladigan va  buzilgan  psixik funksiyani tiklash  im konini  beradigan 

o p e ra ts iy a la rn i  o ‘z  í c h ig a   oluvchi  d a s t u r n i n g   ishlab  c h iq ilis h in in g  

zarurligini  anglatadi.

6.  Deffektga tizim li  ravishda t a ’sir ko‘rsatish tamoyili  buzilgan  nutqqa 

boshqa  psixik  funksiyalarga  tayanib  turib  ta ’sir  ko'rsatishni  anglatadi.

7.  I n s o n n i n g   i j t i m o i y   ta b i a t i n i   h is o b g a   o l i s h   ta m o y i l i   psixik 

funksiyalam ing  sh ak lla n ish id a   ijtimoiy  o m illa r  m u h i m   o ‘rin  tutishini 

hisobga  olib,  kasalga  t a ’sir  ko'rsatishda  ijtimoiy  m uhit  t a ’sirining  barcha 

im koniyatlaridan  o ‘rinli  foydalanish  zarurligini  anglatadi.

D)  Psixologo-pedagogik  tamoyillar:

1.  O d d iy d a n   m u r a k k a b g a   borish  tam o y ili,  kasal  bilan  ishlashda 

qoMIanadigan  d idaktik  m aterial  murakkablik  darajasiga  e ’tibor  berish 

zarurligini  anglatadi.

2.  Material  hajm i  va  xilma-xilligining  darajasi  tamoyili,  kasal  bilan 

ishlashda  kichik hajm dagi  va xilma-xil  boMgan  m ateriald an   foydalanishni 

anglatadi.

3.

  Verbal  m a te ria ln in g   murakkabligi  tam oyili,  kasal  bilan  ishlashda 



q o 'lla n u v c h i  m a t e r ia ln in g   fonetik  m urakkabligi,  b u t u n   m a tn iarn in g ,


ulardagi  so ‘z!ar, jum lalarning  u zunligini,  u m u m a n   kasal  u c h u n   obyektiv 

va  subyektiv  leksikani  hisobga  o lish n i  anglatadi.

4. 

M aterialning  emotsional  t o m o n i   tam oyili,  qoMIanayotgan  verbal 



va  noverbal  m aterialning kasallarga  ijobiy  em o tsio n al  t a ’sir k o ‘rsatishini, 

u larda  ijobiy  em otsiyalarni  uyg‘o tis h in i  va  stim ullashtirilishini  asabiy 

h o latd an   chiqarishini  t a ’minlaydigan  b o l i s h i n i   taq o zo   etadi.

Y uqorida  tilga  olingan  reabilitatsion  t a ’lim  tam oyillari  u n in g   ilmiy 

asosi  b o ‘lib,  am aliyotda  q o l l a n u v c h i   afaziyani  tu zatish  m e to d la rig a   bir 

q a to r  talablarni  qo'y adi.  Bu  talab lar  quyidagilardan  iborat.

Birinchi  talab:  afaziya  tufayli  b u zilg an   nu tq n i  tiklashga  qaratilgan 

t a ’lim  m eto d larin in g   nutqni  buzilish  m e x a n iz m ig a   adekvat  b o 'lis h i.

Ikkinchi  talab:  m etodlarning  t o ‘g ‘ridan  t o ‘g*ri  em as,  balki  deffektga 

aylanm a  ta rz d a   t a ’sir  ko'rsatishi.

Uchinchi talab:  metodlarning tizimliligi, ya’ni  m etodlarning bir-biridan 

izolyatsiyalangan  emas,  balki  sistemali  b o lis h i.  M eto d lar tizim i  deffektga 

xususiy m etodlar kabi bir tom onlam a t a ’sir etish va deffektni q ism an  tuzatish 

maqsadini  em as,  balki  deffektga  k o ‘p   t o m o n la m a   ta ’sir  ko 'rsatish   orqali 

funksiyani  b i r b u t u n   faoliyat  sifatida  tiklash  m aqsadini  k o ‘zlaydi.

Reabilitatsion  ishning  muvaffaqiyatli  kechishi  u c h u n ,  s h u n in g d e k , 

ayrim   tashkiliy  m a s a la la m i,  m a s h g 'u l o t l a r g a   q o 'y ila d ig a n   ta la b la rn i 

inobatga  olish  zarur.  Bular  qu y id ag ilard an   iborat:

1.  V aqtni  (m a s h g ‘ulot  d a v o m iy lig in i)  h isobga  olish.  M a s h g ‘ulot 

davomiyligi  holati va kasallikning kechishiga, shuningdek,  kasal  shaxsining 

xususiyatlariga bogMiq.  Kasallikning dastlabki bosqichida  m a s h g ‘ulot  vaqti 

15—20  m in u td a n   oshmaydi.  Kasallik  b a rq a r o r   k e c h g an d a  m a s h g ‘ulotni 

bir  soatgacha  davom   ettirish  m u m k in .

2.  Kasalning ish qobiliyati va toliquvchanligini hisobga olish.  M ash g ‘ulot 

davomida  1—2  ta  3—5  minutlik  p a u z a la r   b o ‘lishi  kerak.  B u n d a   faolida 

olish  (musiqa j o ‘rligida  q o ‘llarni  h arakatlantirish,  q o ‘shiq  aytish  va  h.k.) 

yoki  passiv  d a m   olish  (musiqa  eshitish)ni  am alga  oshirish  m u m k in .

3.  Kasalning kayfiyatini  hisobga olish.  M ashg‘ulo tlar rejasini  o perativ 

o ‘zgartira  olishni  taq o zo   etadi.

4.  M ash g ‘ulotning tashkiliy  sh a k ln i  hisobga  olish.  M a s h g ‘u lo tla r   h a r 

xil  shakllarda,  kasal  faoliyatning  h a r   xil  turlarini  o ‘z  ic higa  o ig an   h o ld a  

o ‘tkazilishi  lozim.

5.  M a s h g ‘u l o t l a r   o ‘t k a z i s h d a   q u l a y l i k l a r n i   h i s o b g a   o l i s h .  

M a s h g ‘u l o t l a m i   o ‘tk az ish d a   j i m - j i t l i k n i   t a ’m in la s h ,  kasal  d i q q a t i n i  

chalg'ituvchi  narsalarga y o ‘1  qo‘y m a slik ,  x o n a n in g  qulay b o l i s h i   hisobga 

olinishi  kerak.

Q is q a c h a   x u lo s a

1. 


O P F   lam i  tiklash  masalasi  h a m is h a   ularning  buzilishi  haqidagi 

ta sa w u rla rg a   asoslangan.




2.  Lokalizatsionizm  va  antilokalizatsionizm  ta 'm in o tla ri  O P F   larni 

reabilitatsiya  qilish  masalasini  negativ  hal  etgan.

3.  Neyropsixologik  y o n d a s h u v  asosida  XX  asrning  40-yillarida  O P F  

larni  tiklashning  yangi  y o ‘li  —  funksional  tizim larni  qayta  qurish  y o ‘Ii 

ishlab  chiqildi.

4.  O P F   larni  reabilitatsiya  qilishning  ilmiy  asoslari  quyidagilardir:

a )  oliy  psixik  f u n k s iy a la r   ( O P F )   haqidagi  ilm iy  tasavvurlar;  b)

funksional  sistemalar  haqidagi  t a ’limot;  d)  O P F   la m in g   bosh  miyada 

sistemali  va  dinam ik  lokallashuvi  haqidagi  t a ’limot;  e)  deffektga  faktorli 

(om il  jih atid an )  yo n d ash u v   t a ’limot;  f)  O P F   la m in g   sistemali  buzilishi 

haqidagi  t a ’limot;  g)  d e ffe k tn in g   sindrom  analiz  haqidagi  t a ’limot.

5.  F u n k s i o n a l   t i z i m l a r n i   q a y ta   q u rish   b u   psix ik   fu n k siy a la rn i 

tik la sh n in g  asosiy y o ‘li.  R eabilitatsion t a ’lim esa bu  u ning asosiy metodi.

6.  Ayni  vaqtda  reabilitatsion  amaliyotda  psixofiziologik,  psixologik 

va  psixologo-pedagogik  tam o y illarg a  tayanib  ish  k o ‘rilmoqda.

7.  Reabilitatsion  t a ’lim d a   q o ‘llanuvchi  m eto d larn in g  asosiy tasnifi  — 

u la rn in g   buzilish  m e x a n iz m ig a   adekvat  b o ‘lishi,  aylanm a  t a ’sir  etishi, 

bilvositaligi,  sistemaliligidan  iborat.

8.  Reabilitatsion t a ’lim d a  deffektni  tuzatish va buzilgan  funksiyalarni 

tiklash  vazifasi  q o ‘yiladi.

R e a b i l i t a t s i o n   t a ’lim n i n g   u m u m iy  

m e to d la ri 

N o v e r b a l  

k o m m u n ik a ts iy a n i  tik la sh   m e to d la ri

A faziya  haqidagi  t a ’l i m o tn in g   rivojlanishi  jarayonida  asosiy  e ’tibor 

k asallar  nutqining  verbal  to m o n id a g i  buzilishlarga  qaratilib,  shu  bilan 

birga  o lim la r  afaziya  bilan  kasallanganlar  nutqining  noverbal  jihatlarini 

e ’t i b o r d a n   chetda  q o ld irm a d ila r.  Ular  afaziya  bilan  kasallanganlarning 

im o -ish o ra la ri,  m im ika  va  p a n to m im ik a la ri,  ekspressiv  harakatlari  (tana 

bosh  harakatlari)ni o ‘rganib chiqishdi.  Natijada quyidagilar m a ’lum b o ‘ldi:

1. Afaziya tufayli  kasal  suhbatdoshining emotsional  holatini  payqashga 

qiynaladi.

2.  Kasalning s u h b atd o sh   e m o tsio n al  holatini  payqash qobiliyati  ham  

afaziya  shakli,  ham   afaziya  darajasiga  bog‘liq:

a) efferent  m o to r va d in a m ik  afaziyali  kasallar payqashning intonatsion 

u s u lid a n   foydalanishni  ix tiyor  etadilar;

b )   c h a p   y a r i m s h a r i n i n g   c h a k k a   q ism la ri  z a r a r l a n g a n   k a s a lla r 

su h b atd o sh  emotsional holatini  k o ‘proq mimik va nutqiy yo‘l  bilan bilishga 

h a ra k a t  qiladilar.

3.  C h a p   yarim shar em o tsiy a la rn i  payqash jarayonida  k o ‘proq  mim ik 

va  n u tq iy   k o m p o n e n tla r b ilan   b o g l i q   b o ‘lsa,  o ‘ng yarim shar  intonatsion 

jih a tla r   bilan  bogMiq  b o ‘ladi.

U s h b u   m a ’lum otlar  a so sid a   ta dqiqotchilar  bir  q a n c h a   tuzatuvchi-



reabilitatsion  m e to d la m i  yaratishdi.  A m a liy o td a   lo g o p e d la r  t o m o n i d a n  

i m o - i s h o r a l a r   va  m i m i k a ,   p a n t o m i m i k a   v a   i n t o n a t s i y a   u m u m i y  

r e a b ilita ts io n   m e t o d l a r   sifatida  q o ‘U anib  k e l i n m o q d a .   S h u n i n g d e k ,  

m usiqiy-intonatsion terapiya metodi  reabilitatsion t a ’lim da keng q o l l a n i b  

kelinadi.

V erbal  komm unikatsiyani  tiklashda  n overbal  m e to d la r d a n   foydalanish

M u lo q o tn in g   noverbal  tom onlarini  tik la sh   m asalasi  bevosita  n u t q n i  

tik lash n in g ’noverbal  metodlari  masalasi  b ila n   c h a m b a r c h a s   b o g liq .

A m aliyotda  h ozirgacha  piktogranim a  m e t o d i   sh u n d a y   m e t o d la r d a n  

biri  sifatida  q o l l a n i b   kelinm okda.  U s h b u   m e t o d   ekspressiv  n u t q n i  

t o r m o z l a n i s h d a n   c h iq a r is h g a   y o r d a m   b e r a d i .   Bu  xildagi  m e t o d l a r  

samaradorligi kom m unikatsiya jarayoniga a s ta -s e k in  o ‘ng yarim sharlarning 

kirishishi  bilan  b o g ‘liq.  Kasalning bir vaqt  o ‘z i d a   h a m   verbal ju m la ,  h a m  

unin g   m o d d iy   ekvivalenti  bilan ishlashi  tufayli  c h a p  va o 'n g  y a rim s h a rla r 

faoliyatining  o lz aro   t a ’sirlashishiga  olib  keladi.  Bu  esa  n u tq n in g   v e rb a l 

va  noverbal  to m o n la rin i  tiklashga  y o rd a m   b e ra d i.

Noverbal  va  verbal  kom m unikatsiyani  tik la s h n in g   shartli  noverbal 

metodlariga,  shuningdek,  intonatsion  m e to d ,  ch izish   m etodi, ashula aytish 

m e to d i.  m im ik a   va  imo-ishorali  nutq  k a b ila r  h a m   kiradi.

K on tek stg a  kiritish  metodi.  Kasai  d iq q a tin i  konsentratsiyalash,  u n i 

ishchi  holatga  kiritish,  materialni  idrok  e t is h g a   tayyorlash  m a q s a d id a  

k o n te k s t  m e to d i  k en g   qoMlanadi.  K o n t e k s t   b o ‘lg ‘usi  vazifa  q a n d a y  

boMishini  kasallarga an iq  axborot  berish orqali  m a ’lu m   qilishni  anglatadi. 

Bu  m e to d   bir  q a to r   usullar  yordam ida  r o ‘y o b g a   chiqariladi.

K o ‘rs a tm a -s a m a ra li  t a ’limning  asosiy  s h a r t l a r i d a n   biridir.  B u n d a  

logoped verbal  yoki verbal-noverbal y o l l a r  b ilan   kasalga  faoliyatni q a n d a y  

tashkillashtirish va amalga oshirish  lozimligi  x u susida instruksiyalar b erad i.

O g ‘zaki  hikoyada  logoped sujetli  rasm g a  s u y a n ib ,  kasal  uchun  t a n i s h  

b o ‘lgan  m av zu d a  b iro r voqeani  hikoya  qilib  b e r a d i.

Kasal  logoped  aytib  bergan  hikoyani  s a v o l-ja v o b   tarzidagi  d ia lo g  

k o ‘rinishida  aytib  berishi  lozim  b o ‘ladi.

Kasal  logoped  gapirib  bergan  hikoyani  ak s  ettiruvchi  sujetli  r a s m n i 

(3—4  ram   ichidan)  tan lab   oladi.

U suliarning  q o l l a n i s h i   quyidagicha  a m a l g a   oshadi:  a)  kasalga  h o z i r  

u  bilan  suhbat  o ‘tkazilishi  va  u diqqat  bilan  tin g la s h i  zarurligi  aytiladi;  b) 

su h b a t  mavzusi  va  u ning  qisqacha  m a z m u n i   a y tib   beriladi;  d)  kasalga 

sujetli  rasm  berilib,  logoped  hikoyani  a y tib   b e ra y o tg a n   paytda  r a s m g a  

qa ra b   turishi  iltimos  qilinadi;  e)  logoped  h i k o y a n i  aytib  beradi;  f)  kasal 

logoped  o ‘z  hikoyasida  intonatsion ajratib  k o ‘rs a tg a n   lavhalarni  r a s m d a n  

topishi  lozim   b o ‘ladi;  g)  kasalning  o ‘zi  s av o l-jav o b li  dialog  y o r d a m i d a  

hikoyani  aytib  berishi  talab  qilinadi.

Kasallar  faolligini  stimullashtirish  m e to d i.  Kasallarni  faollashtirish




m etodlaridan  biri,  u la rn in g   mustaqil  iaoliyatini  tashkil  etish  metodidir. 

U sh b u   m e to d n i  g u r u h i y   ishlashda  a n c h a g in a   muvafTaqiyatli  q o l l a s h  

m u m k in .  A m m o   individual  ishlashda  harn  u n d a n   foydalanish  m u m k in . 

Bu  necha  xil  u s u lla r   y o rd am id a  amalga  oshiriladi:

1.  Dars  t e m p i n i n g   sekinlashtirilishi.

2.  M u a m m o li  v aziyatlam i  yaratish.

3.  K a s a l l a r n i   s u h b a t l a r n i n g   m a v z u l a r i n i   m u s t a q i l   t a n l a s h g a  

stimullashtirish.

4.  Kasai  bilan  m ax su s  y o ‘nalishga  ega  b o l m a g a n   u m u m iy   su h b atlar 

o ‘tkazish.

5.  Kasai biian  d a rs va  m ashg‘ulotlardan tashqari  vaqtda suhbatlashish. 

U sh b u   m e t o d l a r   k a s a lla r n in g   faol  n u tq iy   va  in te lle k tu a l  fao liy atn i 

rivojlanishi,  d iq q a tin in g   konsentratsiyalashishi,  n u tq in in g   verbal  h a m d a  

noverbal  to m o n l a r i   yaxshilanishiga  yordam   beradi.

S e n s o r  a k u s tik o - g n o s tik   afazivani  b a r t a r a f  etishda  korreksion-

pedagogik  ish

Ko'pgina  s e n so r eshitib tanish, ham da eshitib  xotiragn  olish  afaziyalari 

bilan  og'rigan  b em o rlard a,  nutq  kamchiligini  yengib  chiqish  va  uni  ustida 

ko'p   ishlashga  intilish  kuchü  bo‘ladi.  Ular  kuniga  bir  necha  soat,  b a ’zida 

ertalabdan kechgacha ishlashlari mumkin.  Bu bemorlarda depressiya hollarini 

an iq   ifo d a la n ish i  k u z a tila d i,  sh u n in g   u c h u n   lo g o p e d   ularni  d o i m o  

rag‘batlantirib  turishlari  lozim.  Uiarga  murakkabroq  uy  vazifalarini  berish. 

shifokorga  ularning  holati  haqida  axborot  berish,  kechqurun  va  tunlari 

ishlashga ruxsat bermaslik,  hamda uy vazifalarining hajmini qisqartirish  kerak.

Bu  b e m o r l a r d a   n u t q   faoliyati  b u z i l i s h i n i n g   va  e s h i t i b - t a n i s h  

funksiyasini  k o m p e n s a t s i y a   qilish  u c h u n   lo g o p e d   saq la n g a n   ko 'rish  

analizatori  va  k in estetik   sezish  tizimiga,  p e sh a n a   qismidagi  saqlangan 

funksiyalarga,  h a m d a   n u tq n in g   intonatsiyasi,  m odulatsiyasi  va  ovozning 

tem bri,  balandligi eshitishni differensatsiya qilishga  y ordam  beruvchi  bosh 

miya  y a rim sh a rla rin in g   o ‘ng  chakka  qismiga  h a m   tayanish  lozim.

Korreksion  ish n in g   birinchi  navbatdagi  vazifasi  fonem atik  eshitishni 

tiklash  va  ikkinchi  vazifasi  ekspressiv  nutq,  o ‘qish,  yozishni  tiklashdir.

H a r  bir  b e m o r   u c h u n   mashg'ulotlarning  soati  b e m o m in g   individual 

holati,  o kq itish n in g   tiklash  davri  va  nutq  buzilishiga  qarab  belgilanadi.

Q o ‘pol  sen so r afaziyada fonematik eshituvdagi  kamchiliklarni b artaraf 

e tis h   u c h u n   b i r i n c h i   n a v b a t d a   b e m o r   b i l a n   l o g o p e d   m u l o q o t i n i  

o ‘rnatishdir.  A k u stik -g n o stik   afaziyaning  o lrta  darajasida  nutqni  eshitib 

nazorat  qilish qobiliyatini  tarbiyalash,  verbal  parafaziyaga b a rh a m  berish, 

ekspressiv  a g r a m m a t i z m   va  disgrafiyani  b a r t a r a f   etish  ustida  ish  olib 

boriladi.  L o g o p e d   y u q o r id a   sanab  o ‘tilgan  vazifalarga  m o s  ravishda 

buzilgan  funksiyalarni  b a rta ra f etish  usullarini  tanlaydi.  Bular:  so ‘zning 

aham iyati  b o 'y i c h a   tiklash  ishlari  ustida  ishlash,  logoped  nutqida  y o ‘l




q o ‘yilgan  xatolarni  topish,  m a t n d a   tushirib  qoldirilgan  o tla rn i  toMdirish, 

tekstlarni  yozish  va  ulam i  ta h rir  qilish.

Fonem atik  eshituvni  tiklash.  F o n e m a tik   esh itu v n i  e r t a   va  rezidual 

davrlarida  olib  boriladigan  tiklash  ishlari  yag o n a  reja  a so sid a   am alga 

oshiriladi.  U la m in g   farqi  fo n e m a tik   eshituvning  e r t a   buzilish  davrida 

buzilish  yaqqol  ifodalanadi.

F o n e m a tik   eshituvni  tiklash  b o 'y ic h a   olib  b o rila d ig a n   maxsus  ishlar 

quyidagi  bosqichlar  asosida  am alga  oshiriladi:

Birinchi  bosqich  —  differensiyasi  (farqlash),  u z u n lig i,  ovozi  va  ritmik 

rasmi  b o ‘yicha  keskin  farq  qiladigan  s o ‘zlar.  M asalan :  u y -b e lk u ra k ,  gul- 

v e l o s ip e d ,  m u s h u k - m a s h i n a ,   b a y r o q - q a r g ‘a ,  k o p t o k - d a r a x t ,   b o ‘ri- 

uchuvchi,  sher-sam olyot  va  hokazo.

Logoped aw al  bir-biridan  keskin  farq  qiluvchi  s o ‘zlarni  alo h id a beradi 

(m asalan,  uy-belkurak), berilgan h a r b i r j u f t  s o ‘zlarga m o s   rasm lartanlaydi 

va  an iq   yozuv  bilan  alohida  qog‘ozlarga  tegishli  s o ‘z la m i  yozadi.  S o ‘ng 

shu  so ‘zlami  diqqat  bilan  eshitishni  talab  etadi,  b u n d a   b e m o r   rasmni  va 

yozilgan  so'zni  ovozli  obrazi  nisbatini  aks  ettirishi  lozim .  Y a ’ni  b e m o r 

logoped  topshirig'i  bilan  yo  u  yoki  bu  rasmni  tanlashi  kerak  va  rasmni 

y o z m a   so‘z  tagiga  yoki  y o z m a   s o ‘zni  rasm ning  tagiga  q o ‘yishi  kerak. 

Fonem atik eshituvning q o ‘pol buzilishida olib boriladigan  m ashg'ulotlam ing 

birinchi bosqichida bemorga beriladigan s o lzlar t o ‘rtta d a n  oshmasligi kerak. 

S o ‘ng  logoped  mashg‘u lo td a n   mashg'u lotga  o ‘tishda  keskin  farq  qiluvchi 

s o ‘zlar  sonini  10—12  taga  k o ‘paytiradi.  B em or  old iga  e n d i  4,  6  yoki  8  ta 

rasm  va  shu  rasmlar  n o m in i  ifodalovchi  s o 'z la r   y o zilg an   kartochkalar 

q o ‘yiladi  va  bemorga  a w a l  yozuvli  kartochkalarni  q o ‘yib  chiqish,  so ‘ng 

logoped  topshirig‘iga  k o ‘ra  rasmlarni  topish  s o ‘raladi.  M asalan:  Stolni 

k o ‘rsating,  kitobni  k o ‘rsating,  k o ‘rsatingchi,  baliq  q an i  va  hokazo.

Bu  ishlar bilan  birgalikda alohida so ‘zlami  k o ‘chirish ja ra y o n id a  uning 

jarangdorligini  idrok  etish,  k o ‘chirish  vaqtida  s o ‘z l a m i   talaffuz  etish  va 

talaffuz  vaqtida  eshitish,  nazorat  qilish  n a z a rd a   tu tila d i.  Buning  u c h u n  

qisqa  s o ‘zlar  y a ’ni  bir-ikki  b o ‘g ‘in d a n   iborat  s o ' z l a r   t a n l a b   olinadi. 

T ovushlar  soni  3 - 5   tadan  oshmasligi  kerak.

Akustik diqqatni tarbiyalash optik diqqatni jo n la n tir is h d a n  boshlanadi. 

Bu  s o ‘zlarni  aytishga  ta y a n c h   b o l a d i ,   s h u n i n g d e k ,   q i s q a   s o ‘z!arni 

o 'q is h d a g i  kinestetik  n az o ra tg a   h a m   y o rd a m   b e r a d i.  A y rim   holiarda 

bem o rg a tovushlarni artikulatsion tarzini  ko 'rsatib  b e ris h g a  t o ‘g ‘ri  keladi.

Ikkinchi  bosqich.  Bu  bosqichda b o lg*inlar tuzilishi  b o ‘y ic h a  bir-biriga 

yaqin,  a m m o   talafTuzi  jih a tid a n   bir-biridan  u zo q   boMgan  s o ‘zlar  ustida 

ish  olib  boriladi.  Masalan:  m a k ta b -p a x ta ,  b a y r o q - o l m a ,  q o s h iq -q o v u n , 

o y n a -s o a t,  shaxm at-daflar,  kitob-pichoq.

Bu  va  keyingi  bosqichlarda olib  boriladigan  ish  p r e d m e t l i   rasmlar^a, 

y o z m a   k o ‘rinishlar,  ko 'ch irish ,  ovoz  bilan  o ‘qish,  n u t q n i   a k u stik  nazorat 

qilishni  tarbiyalashga  tayangan  h o ld a   olib  boriladi.



U c h in c h i  b o sq ic h . 

Bu  bosqichda  b o 'g 'in la r   luzilishi  b o 'y ic h a   bir- 

biriga  y aq in ,  lekin  birinchi  tovushi  bilan  farq  qiladigan  s o ‘z!ar  ustida  ish 

olib  boriladi.

M asalan :  k u z-tu z,  r o m - to m ,  s im -sh im ,  lo m -to m ,  tish-qish,  tush- 

q ush,  b a h o r - n a h o r ,   nafas-qafas  va  hokazo.  Bemorga  so ‘z  tanlash  taklif 

etiladi.  S o ‘z  ta n la sh   predm etli  rasmlar  va  ularning  yozuv  k o ‘rinishiga 

tay a n g a n   h o ld a   olib  boriladi.

T o ‘r tin c h i  b o sq ic h . 

Bu  bosqichda  talaffuz  jih atd an   bir-biriga  yaqin, 

s h u n in g d e k ,  bir-biriga  qarshi  oppozitsion  so ‘zlar ustida  ish  olib  boriladi. 

M asalan:  s o y a -q o y a ,  sh ahar-hashar,  q a lq o n -ta lq o n ,  salo m -k a lo m ,  zina- 

sina,  t u t - s u t ,   p axta-taxta  va  hokazo.

A k u stik o -g n o stik  afaziyada tovushlar differensiatsiyasidagi  qiyinchilik 

n afaqat  u la rn in g   jarangli  va  jarangsizlik  befgilarida  em as,  balki  boshqa 

belgilarda  h a m   kuzatiladi.  Bemorlar  sirg‘aluvchi  va  shovqinli,  y u m shoq 

va q attiq ,  s h u n in g d e k ,  unlilarni  akustik jih a td a n   bir-biriga  yaqin  b o ‘igan 

to vushlarni  bir-biriga  almashtirib  yuboradilar.

M a sh q la rn i  m ustahkam lash  u c h u n t u r l i   k o ‘rinishdagi  topshiriqlardan 

foydalaniladi.  Bular:  so ‘zlarda,  ju m la la rd a   tushirib  qoldirilgan  harflarni 

kerakli  h a rfla r  bilan  t o ld ir is h ,  ju m la la rd a   tushirib  qoldirilgan  s o ‘zlarni 

topish,  o p p o z its io n   tovushli  so'z lar  (soya-qoya,  nafas-qafas,  sim -shim ) 

bilan  ju m la la r n i  t o ‘Idirish.  Endi  bu  vazifalami  bajarishda  rasm lardan 

em as,  balki  kerakli  s o ‘zlardan  foydalaniladi.  M asalan,  m a tn n i  quyidagi 

kerakli  s o 'z l a r   bilan  t o ‘ldiring:  tu s h -d u s h ,  sim —  shim ,  k uz-tuz,  pul-kul 

va  hok azo .

N i h o y a t ,  tovushlarning  belgilariga  k o ‘ra  akustik  differensiatsiyani 

m u stah k am lash ,  berilgan  harflarga  so‘zlar tanlash orqali amalga oshiriladi. 

B u n d a  b e m o r   a w a l   m a tn la rd a n   kerakli  s o ‘zlarni  tan lab   oladi,  s o ‘ng 

berilgan  harfga  s o ‘zlam i  terib  chiqadi.

F o n e m a t i k   eshituvni  tiklash  ikki  o y d a n ,  bir,  bir  yarim   yilgacha 

c h o ‘zilishi  m u m k in .

"Transkortikal"  sen so r afaziya  deb,  yuritiladigan  kasallikda  bem orlar 

s o ‘z la r  m a ’nosini  tu sh u n m ag an   holda  ulam i  yaxshi  takrorlaydilar,  bu 

n u q so n n i  tugatish  u c h u n   s o ‘zning  b o ‘g ‘in  strukturasini  maxsus  ishfash 

talab  etiladi.

Ishning  b o s h la n g ‘ich  bosqichida  didaktik,  leksik  material  tnnlashga 

alohida  e ’tib o r  beriladi.  Ishni  bir  b o ‘g'inli  so ‘zlardan  boshlash,  keyin 

k o ‘p   b o ‘g ‘in!i  so'z larga  o'tish  zarur,  albatta,  rasmlar  va  ular  yozuvlarga 

tayaniladi.  A sta-sek in   b e m o r   so'z ni  global  idrok  etishga  em as,  balki 

b o ‘g ‘inlarni  his  etishga,  eshitib  idrok  etilgan  b o 'g 'in n i  k o ‘rsatish,  urg‘uli 

b o ‘g ‘inni  ajratishga o ‘rganadi.  So 'zn in g  b o ‘g ‘in  strukturasi  anglashilgach, 

b irx il tovushli  b o ‘g ‘inlari  mavjud  so'zlarga o 'tis h   mumkin:  surm a, tu rm a, 

qilm a,  s o lm a ,  h o r m a ,  va  h.k.

L o g o p e d   ikkinchi  b o 'g 'in   umumiyligiga  b e m o r  diqqaíini  qaratadi  va



u  ularni  a n c h a   chastotali  sifatida  q ab u l  qila  boshlaydi.  S h u   b o ' g ‘in d a  

kulcha,  x u m ch a, olcha, bolg'a  kabi  q o fiy a d o sh   a y lan m a vo'l  bilan  to v u s h , 

fonem atik belgilami  ilg'ab olishga o ‘rgatiladi.  U n d a  nutqni  idrok etishdagi 

akustik  doimiyligi  tiklanadi,  so 'zlar  b a r q a r o r   m a ’n o   kasb  etadi.

N u tq n in g   lek sik  ta rk ib in i  tik lash   v a  e k s p re s s iv  a g ra m a tiz m in i  tu g a tis h . 

Ayrim  ot  va  fe'llarni  topishdagi  q iy in c h ilik la r  turli  m a'naviy  a io q a la m i 

tiklash,  harakat yoki  predmctning turli  belgilarini tasvirlash, s o ‘zni  boshqasi 

bilan  qiyoslash  y o l i   bilan  b arh am   to p a d i.  M asalan ,  b e m o r   "p ic h o q "  

o 'rn id a ,  "boita",  "qaychi”,  "arra” kabi  b u tu n n i  qismga bo'ladigan  nareaning 

nom ini  qo'Ilashi  m um kin.  Logopcd  b u   p re d m e tla r n in g   b a rc h a   belgilari, 

ularning turli  qurol  vazifalarini.  shakl,  h a ra k a t  xarakteri  va  shu  kabilarni 

aniqlashtiradi.

Verbal  parafaziyalarni  tugatish  b e m o r l a r   bilan  p re d m e tla rn in g   turli 

belgilarini,  ularning o'xshashligi va  k o n tra sti,  vazifalari, qurol taalluqliligi, 

kategorial  belgisiga  k o 'ra   m u h o k a m a   qilish  y o l i   bilan  am alg a  o s h a d i. 

Logoped  g apda  tushirib  qoldirilgan  fe ’l  va  otlarn i  yozish,  fe’lga  m o s   ot 

yoki  ravishlarni,  otga  mos  sifat  va  fe ’llarni  to p ish n i  taklif qiladi.

Sensor, akustiko-gnostik afaziya bilan kasallanganlarda nafaqat  otlarni, 

balki  fe’llarni  q o 'llash d a  ham   q iyinchiliklar kuzatiladi.  Shu bilan  b o g ‘liq, 

h am da  logoped  fc’llar m a ’nosini  tiklash  b o 'y i c h a  turli  ishlami  taklif etadi/: 

yuribdi,  yuguryapti,  sakrayapti,  o s h a y a p l i :   yey ap ti,  ovqatlantiryapti(. 

yig'layapti:  o ‘tiribdi,  yotibdi,  turibrii  kabi;  b e m o r la r   bilan  turli  s h a r o itd a  

d a m  olish variantlarini  m uhokam a qiladi;  b e m o r  diqqatini  s o 'z n in g  asosiy 

n ia ’nosiga  q aratadi,  s o 'zlam i  yanada  is h o n c h li  tiklashga  boshlaydi.

Bem or  hikoyasini  hamniavaqt  h a m   bo'lav erish   yaram aydi,  bu  uni 

ranjitishi,  k o 'n g lin i  qoldirishi,  m u l o q o t n i   b u z ib   yuborishi  m u m k i n .  

Logoped xatolarni yozib oladi va ularni tahlil  qilish asosida kerakli s o 'z la m i 

tanlashdagi  qiyinchiliklarni  tugatish  b o 'y i c h a   m ash q lar  tanlaydi.

S e n s o r  afaziyada  ekspressiv  n u t q n i   tik la s h d a   b e m o r la r n in g   k o ‘p 

so*zliligi  va  agram otizm ini,  aniqrog'i  b a v o n   qilish  to'liqsizligi  va  g a p d a  

so'zlar nomunoiiqlij’ini tugatishga alohid;.  c 't i b o r  beriladi.  Logoped  b e m o r  

nutqidagi  kanichiliklarni  tushuntiradi,  rasm   bo*yicha  faqat  bitta  va  q is q a  

gap  tuzish  kerakligiga  diqqatini  q aratadi.  B e m o rg a  gap  sxemasini  b e ra d i, 

3 - 5   s o ‘z d a n   iborat  to'g'ri  gap  n a n m n a l a r i n i   keltiradi,  b e m o r   llkrlarini 

yozib oladi,  ularning tugallanmaganligini  k o 'rsa ta d i,  so ‘zlarni  idrok  e tish  

tiklanadi.  Kevin  turli  qofiyadosh  s o 'z la ri  b o l g a n   rasmlar  bir  g u r u h g a  

biriktiriladi va bem orlar so'zning urg'usiz  b o 'g 'in in i  farqlashga va ajratishga 

o'rganadi.  S o 'zla m i  turli  kelishiklarda  q o 'l l a y   boshlaydilar.

F onem atik  eshitishni  tiklashdan  ta s h q a ri  kasallar  bilan  s o 'z n in g   turli 

frazeologik  kontekstlardagi  m a 'n o   nisbati  u stid a  doim iy  ish  olib  boriladi. 

Masalan,  logoped  rasmlarda  aks  e tg a n   b a r c h a   pred m etlarn i  yog*och, 

shisha  yoki  metall  buyumlarni,  idish,  k iy im ,  poyabzalni  va  shu  kabilarni 

tanlashni  taklif etadi.



Bu  kabi s o ‘z larning turli  m a'n oviy aloqalarini  shakllantirish  bemorgi 

m u lo q o t  ch o g ‘ida  s o ‘z  tanlashga  yordam   beradi,  verbal  parafaziyalai 

so n in i  kamaytiradi.

Yonbosh  zonalar,  ikki  yoqlam a  ja ro h atlan ish d an   yuzaga  keladigar 

akustik  agnoziya  va  akustiko-gnestik  afaziya  birligida  nutqiy  buziiishlami 

tugatishda  katta qiyinchiliklar kuzatiladi. Afaziyaning bu variantida  nutqni 

tiklash  ichida o'qish, labdan o kqish va qoldiqli eshitib idroketishga tayanadi, 

b u l a r   o ‘qilgan  h a rfn i,  t o v u s h n in g   k o ‘rib  id rok  e tilg a n   artikulatsion 

pozitsiyasini qiyoslash,  idrok etilgan signalni  imititsiyalash  imkonini beradi.

"Ichida"  o'qish  n u q so n la rin i  tugatish,  so ‘zlarni  k o ‘p  bo r  ko‘chirib 

yozish  bilan  amalga  o s h a d i,  bunda  so'zning  tovush  tarkibi  optik  nazorat 

m aksim al  jalb  etilish  b ila n   ichki  aytish  darajasida  o ‘zlashtiriladi.

Ayrim hollarda q o ‘pol  akustiko-gnostik afaziya bilan  birikkan akustik 

a g n o z iy a g o ‘y o o ‘girilgan  akustik  nazorat  bilan  nisbatan saqlangan og‘zaki 

va  y o z m a   nutq  majburligida  kechadi.  Bu  holda  akustik diqqatni  tiklashga 

to*g‘ri  keladi,  b e m o r   q o 's h i q   ohangini,  so*z  abrisini,  logoped  xirgoyi 

qilgan  q o ‘shiq  m atn in i  id ro k   etib  topishi  lozim  b o l a d i .

Bu  keyinchalik  s o 'z la rn i  q o ^ h iq d a n   tashqarida  idrok  etishga  o'tish 

im konini  beradi.  B u n d a   n u tq n i  tushunishni  tiklash  xususiyatlaridan  biri 

h a r   bir  m ashg‘ulotda  alm ash in ad ig an   topshiriqlar  ketma-ketligiga  rioya 

etishdir,  bunda  muvalTaqiyatlar va  mashqning har bir yangi varianti yozma 

ifoda  mustahkam lanadi  va o ‘qituvchi  ham da  o'q uvchi o'rtasidagi  muloqot 

osonlashadi.

D em ak ,  nutq  tovushlari  farqini  idrok  etish  qobiliyatini  tiklash  so lz 

m a ’nosi,  to v u sh -h a rf  nisbati,  s o ‘zning  artikulatsion  to m o n ig a  tayanib 

am alga oshiriladi.  Shu  v o ‘sinda  tovushlarning asosiyjihati  m a 'n o   farqlash 

xususiyati tiklanadi.  B e m o r  ishlatishdagi 0‘zgarishlarva, aksincha, otlami 

k a m   q o lla n ish ig a   e ’tib o rn i  qaratadi.

Ayrim  hollarda  b e m o r l a r   o'zining  magnit  tasm ag a  yozilgan  nutqini 

eshittirilishini so‘rashadi.  O d a td a ,  bu  kabi tinglash c h u q u r t a ’sirlanishlai^a 

olib  keladi,  shu bois  faqat  o 'z   nutqi nuqsonlarini  an glam agan  bemorlarga 

ruxsat  berish  m um kin.

Afaziyaning boshqa turlaridagi  kabi  sensor afaziyada ekspressiv nutqni 

tiklashning  asosiy  u su llarid an   biri  yozma  n u tq d a n   foydalanish  sanaladi. 

F o n e m a tik   eshitishi  biroz  tiklangan  bemorga  logoped  a w a l   sodda  sujetli 

ra s m la rb o 'y ic h a   ibora va  m a tn la rtu z is h n i,  keyinchalik uy vazifasi sifatida 

ra sm la r  bo'y icha  bir  n e c h t a   m a tn   tuzishni  taklif  qiladi.  Sujetli  rasmlar 

bilan  yozm a  ish  b e m o r g a   kerakli  so ‘zni  sh o sh m a sd a n   tanlash,  fikrni 

s a v q a lla s h   im k o n in i  b e r a d i .   F e ’l,  o lm o s h ,  o tla r n i  son  va  shaxsda 

moslashtirishdagi  xatolarni  tugatish,  m a tn d a  tushirib qoldirilgan  fleksiya- 

larni  to ld ir is h   bilan  a m a lg a   oshiriladi.

S e n so r afaziyada o ' z  va b e g o n a   nutqi  ustidan  nazoratni  shakllantirish 

ishi  katta  aham iyatga  ega.  Bu  maqsadga  logoped  (o g ‘zaki  va  yozma) 

274



turli  t o ‘g ‘ri  va  buzilgan  so d d a   sintaktik  konstruksiyalarni  ta k lif  qiladi. 

Buzilishlar  m a ’naviy  boMishi  va  m a ’noviy  h a m d a   ovozli  p aradaksga  olib 

keladigan  b o ‘lishi  m u m k in .  M asalan,  bu  sovuq  yoz  k u n i d a   b o ‘lgan.

0 ‘q ish ,  yozish va y o zm a n u tq n i  tik la sh , 

fo n e m a tik e sh itish   nuqsonlarini 

tugatish  bilan  parallel  am alga  oshiriladi.  Yozuv s o 'z la rn i  to v u s h   tahlil  va 

sintezi,  y o zm a  fikrni  tiklashdan  a w a l   global  o p tik   o ‘q ish   va  qoldiqli 

kinesteziyaga  tayangan  o ‘qish  tiklanadi.  0 ‘q ila y o tg a n   s o ‘zni  talafTuz 

qilishga  urinish,  uning b o ‘g ‘in  strukturasini  k o ‘rib  id ro k   etish ,  ko'chirish 

va  p r e d m e t n i   y o z m a   n o m l a s h   n u q s o n lilig in i  a n g l a s h ,   to v u s h la r n i 

qorishtirish  oqibatida  s o ‘z  m a ’nosi  o'zgarishini  a n g la sh   an alitik   o ‘qish 

va  keyinchalik  yozuvni  tiklash  u c h u n   z a m in   yaratadi.  0 ‘qish  va  yozuvni 

tiklash  tovush  tarkibi  turlicha  bir  va  ikki  b o ‘g linli  s o 'z l a m i   k o ‘chirish, 

u la rd a  tushirib qoldirilgan  oppozitsiyali  tovushlarni  y o zish ,  2 —3  bo'g'inli 

so ‘z  strukturasini  asta-sekin  o ‘zlashtirishdan  b o sh lan ad i.

A k u stik -m n e stik   va  o p tik - m n e s tik   a fa z iy a d a   ( n u tq   f a o liy a tin in g  

buzilishi) 

k o rre k s io n - p e d a g o g ik   is h la r

Akustiko  mnestik afaziya bilan  o g ‘rigan b e m o rla rd a   y u q o ri  darajadagi 

m e h n a t  qilish  qobiliyati  b o l i b ,   em o tsio n al  tu rg lu nlik  va  n u tq   davom ida 

deyarli  m u h im  boMmagan  xatoliklarga y o l   q o ‘yilganda t e z - t e z  depressiya 

holatlari  kuzatiladi.

Korreksion-pedagogik reja tuzish jarayonida logoped shifokordan bem or 

miyasidagi dumboqchada afaziyaning mavjudligi yoki  unin g  funksiyalarining 

buzilganligini aniqlashtiradi, bu  faoliyat  konstruktiv praksis m ak o n in i  ilmiy 

tadqiq  qilish  va  hisoblash  opcratsiyalari  va  h.k.  orqali  belgilanadi.

N u tq n i  xotirada  saqlab  qolish  ja ray o n id a  u c h ra y d ig a n   xatoliklarni 

b a rta ra f etishda  predm etni  k o ‘rish  tizim i,  u  haqidagi  asosiy  va  alohida 

belgilarini  qayta  tiklash  yoki  b o l m a s a   eshitish  qobiliyatini  asta-sekinlik 

bilan  kengaytirish,  so ‘z  birikmalarini  akustik  h o la tla r  o rq a li  qabul  qilish 

jarayonining  buzilganligini  b a rta ra f etishda,  o ‘z in in g   xususiyatlari  bilan 

ak u stik o -g n o stik   afaziya  c h o g ‘ida  ekspressiv  a g r a m a t i z m g a   yaqinroq 

b o l g a n   ekspressiv  agram atizm ga  b a rh a m   b e rish d a n   ib o ra t.  Akustiko- 

m n estik   afaziya  bilan  og'rigan  b e m o rla rd a   nutq  d a v o m i d a   uchraydigan 

k am c h ilik la rn i  b a r ta r a f   e tish d a   lo g o p e d   u l a r n i n g   n u t q d a g i   ib o ralar 

m e x n n iz m n i,  y a ’ni  p r e d m e t n i   tasv irlash   v a q t i d a   s o ‘z l a m i   turli  xil 

kontekstlarga  kiritish,  yordam chi  s o ‘zlardan  fo y d alan ish   b e m o rg a   turli 

hajm dagi  eshitish  va  so'zlash  imkoniyatlarini  yaratib  berishi  kerak.

Akustik  va  optik-m nestik  jarayonni  qayta  tiklash  d a v o m id a   yozm a 

nutq  m u h im   roi  o'ynaydi.  Bir yoki  boshqa  bir  m nestik  afaziya jarayonida 

harfni  tovush  orqali  ifodalovchi  s o “zning tahliliy  tarkibi  saq lab   qolinadi  va 

bu  holat  eshitish qobiliyatida s o'zlarning yozib olinishiga,  b e m o rlard a ver­

bal parafaziyaga bo'lgan ehtiyojni, ulam ing og‘zaki nutqdagi agrammatizmga 

xos  bo'lgan  va  eshitish  qobiliyatidagi  so ‘zlar  yozib  o lin g a n   bo'ladi.




Y o z m a   n u tq n in g  saqlab qolinishi  ichki  nutqda  iboralarni sin tagm atik 

b o l i n i s h i g a   olib  keladi  (sintagm a  ikki  yoki  uch  s o ‘z d a n   iborat  b o l a d i )  

m a ’n o  j i h a t d a n  bir-biri  bilan  b o g ‘liq  b o ‘ladi,  odatda, ega bitta sintagm ada 

m av ju d   b o 'lib ,  kesim  boshqa  yoki  birinchi  sintagm aning  bosh  gapida, 

ikkinchi  darajali g ap boMaklari esa  ikkinchi sintagmada joylashgan  b o ‘ladi.

B o la la r  o ‘rm onga  q o ‘ziq o rin   tergani  borishdi  -   g a p n in g   birinchi 

q i s m i d a g i   s o ‘z la rn i  sezilishi  o rq a li  b e m o r   u n in g   ik k in c h i  q is m id a  

anglatilgan  fikrni  a w a ld a n   bilib  olishiga  imkoniyat  yaratiladi.

E s h iti s h   va  n u tq   x o tir a s in in g   q a y ta   tik la n is h i. 

Eshitish  va  nutq 

x otirasini  qayta  tiklash  ko'rish  orqali  amalga  oshiriladi.

B e m o r n in g   k o ‘z  oldida  rasm larning  bir  necha  turiari  k o ‘rsatiladi  va 

bu  ra s m la rn in g   nomlari  a w a l  bir  ne c h a   m arotaba  o ‘qiladi  va  yoziladi. 

S h u n d a y   qilib  b e m o r   nima  haqida  eshitishini  biladi.  S h u n d a y   holatda 

akustik  bilish jarayoni  amalga  oshiriladi.

L o g o p e d   b e m o r   e ’tib o rin i  p r e d m e tla r n i  ta r tib   h o ld a   k o ‘rsatish 

kerakligiga  qaratm aydi.  N u tq d a   so'z lar  aniq  m a ’no  orqali  bogMangan 

b o 'l a d i ,  s h u n in g   u c h u n ,  a w a l   b em orga  bir,  s o ‘ngra  esa  ikki  va  uch 

s e m a n tik   g u ru h la rd a n   iborat  rasm lar  taklif etiladi:  q u yon,  tarelka,  stol, 

miltiq,  o ' r m o n ,   tulki,  piyola,  o sl’xona  plitasi,  pichoq,  bodring,  olm a, 

ovchi,  buvi  va  h.k.  so'zlardan  iborat  rasm lam i  k o ‘rsatib,  so'ngra  u n d an  

b iro r-b ir  situatsiya  tuzish  u ch u n   mos  keladigan  predm etlarni  ko'rsatib 

berish  iltim os  qilinadi.

L o g o p e d   b e m o r   oldida  rasm lam i  ochib  tashlam aydi,  balki  ularni 

taxloq  h o ld a   uzatadi,  b u n d a n   maqsad  b e m o r   predm et lam in g   nom ini 

eshitgach,  rasmlardagi predm etlarni topib,  ularni  boshqa to m o n g a q o ‘yishi 

kerak.  Bu  h a r a k a t  b e m o r   t o m o n i d a n   q o id ag a  aso san   bajariladigan 

y u m u s h l a r n i n g   v a q t i n c h a l i k   o r q a d a   q o l i n i s h i g a   b a r h a m   b e r a d i .  

K eyinchalik  logoped  aw alg i  d arsda  o'tilgan  talay  s o ‘zlarni  qaytarishni 

taklif  e ta d i,  bu  esa  rasmlar  ishtirokisiz  amalga  oshirilishi  kerak.  Eslash 

q o b iliy a tin i  kuchaytirish  m aqsadida  logoped  p re d m e tla rn in g   nom ini 

bildiruvchi  s o ’ziar,  so'ngra  predm etlarni  harakat i  va sifati,  so ‘ngra telefon 

r a q a m la rid a n   iborat  sonlar  yig'indisini  beradi.  Parallel  ravishda  eshitish 

q o b iliy a tig a   xos  b o l g a n   2,  3,  4   s o 'z l a r d a n   tashkil  to p g a n   ib o ralar 

y o r d a m id a   rasm lar  keyinchalik  esa  sujetsiz  rasmlar  y ordam ida  diktant 

o 'tk azilad i.

K o 'r i s h   qobiliyatini  tiklash  m a q sa d id a   q a t o r   m a s h q la r  o 'tk a z is h  

m u m k in ,  bu  m ashqlar  o ‘z  ichiga  bir-biriga  yaqin  rasmlami  tahlil  qilish, 

bir  yoki  ikki  to m o n la m a   bir-biridan  farq  qiluvchi  predm etlar  (masalan, 

piyola,  c h o y n a k ,  qand  saqlagich  shkaf,  xolodilnik,  divan,  x o ‘roz  va  tovuq, 

o lm a x o n ,  tulkilar,  m ushuklar va  quyonlar)  bunday holatlarda  biror-bir bir 

detaining  yo'qligi  yoki  uning  o ‘zgarishi  predmet  funksiyasining  h am da 

u ning m a 'n o s in i va  nim a uchun  ishlatilishini o ‘zgartiradi.  Bundan tashqari 

b e m o rla rg a   p red m etlar  yasash  bo'y icha  vazifalar  beriladi,  ularga  atayin 

276



qilingan  xatolam i  topish  vazifasi  yuklanadi  (m asalan,  xo'roz  tojisi  b ila n , 

lekin dumsiz ifodalangan b o is a , quyon  u z u n  quloqlarsiz ifodaiangan b o i s a ,  

m ushuk esa u zu n   quloqlar bilan  ko'rsatilgan  b o i s a  va  h.k.  ).  B em o r ra s m n i 

t o l a   ravishda  chizishi  kerak  b o la d i,  rasm dagi  predm etni  t o l a   rav ish d a 

ifodalab  berishi,  predm etni  yarim  qismi  y o p i g l i q   turgan  vaqtida  uni  t a n i b  

olishi  kerak.  P re d m e tn in g   asosiy  belgilarini  o g ‘zaki  va  yozm a  ravishda 

bilishda  h a m d a   p red m et  haqida b ayon  yozishga  alohida  e ’tibor  beriladi.

Y uqorida  keltirilgan  misollar  n u tq   xo tirasid a  uchraydigan  x a to la r n i 

b a rta ra f  e tish d a   b u n d a y   afaziya  f o r m a s i d a   a m n e s tik   q iy in c h ilik la r n i 

tugatish  va  verbal  parafaziya  sonini  k am a y tirish g a   olib  keladi.

Tegishli so ‘ziam i topishdagi qiyinchiliklami b artaraf etishda s o 'z l a m i n g  

m a ’no sin i  k e n g a y tir is h ,  y a ’ni  u l a r n i n g   m a ’n o sin i  a n iq l a s h t i r i s h   va 

sistemalashtirish  orqaii  erishiladi.  B u n in g   u c h u n   aniq  bir  s o ‘z  tu rli  xil 

frazeologik  kontekstlar orqaii olib  ishlatiladi,  s o 'z la m in g  k o ‘p  m a ’noligiga 

e ’tib o r  beriladi  (ru c h k a ,  kalit,  m a s h in a ) .  S in o n im la r ,  a n t o n i m l a r   va 

o m o n im la r   m a ’nosini  aniqlash  va  bu  s o ‘z l a r   y o rd a m id a   gaplarning  tu rli 

variantlarini  tuzishga  katta  e ’tibor  beriladi.

Y ozm a  b a y o n   q ilish n i  q a y ta   tik la s h . 

Y o z m a   iboralami  qayta  tik la s h  

jarayoni  n u tq n in g   leksik  tarkibini  k e n g a y tiris h d a   asosiy  f o r m a l a r i d a n  

hisoblanadi.  S o 'z la m in g   to v ush-harf  tark ib in i  mavjudligi  va  f o n e m a t i k  

eshitish  qobiliyatini  deyarli  saqlanishi  korrek sio n -p ed ag o g ik   fao liy atn i 

b o s h la n g lc h   davrida  bem orlam i  y o z m a   te k s tla r  bajarishga  ja lb   e t i s h , 

ulardagi  s o ‘z  boyligini  kengaytirish  va  a g r a m m a tiz m n i  b a rta ra f  e t i s h d a  

imkoniyat  yaratadi.

Y ozm a  tekstlar  ustida  ishlashni  o d d iy   ra s m la r   orqaii  iboralar t u z i s h ,  

so‘ngra e s a g a z e ta  va jumallardagi  karikaturalardan  foydalanishni  b o sh la sh  

m a ’qul  y o ld ir.  Bu  narsa bemorga y o z m a  tekstlar.  katta b o l m a g a n   ib o ra la r 

va  t e k s t l a r   t u z i s h d a   y o r d a m   b e r a d i .   T u r l i   r a s s o m l a r n i n g   m a ’l u m  

rasmlaridan  tashkil  topgan  reproduksiyalar  asosida  yozm a  tekst  t u z i s h  ni 

taklif etish  m u m k in .  Y ozm a  tekst  ustida  o lib   boriladigan  b a rc h a   is h l a r  

og'z aki  nutq  b ilan   birgalikda  olib  b orilishi  kerak.  Logoped  o s o n   va 

reproduksiyalarga yaqin tekstlami  ta nlab,  b e m o r d a n   ularni gapinb b erish n i 

iltimos  qiladi.

Bosh  g ap n in g   asosiy b o la k la ri  bilan  a g ra m a tiz m   moslashuvi,  o t l a r n i  

olm oshlar bilan almashtirish  va o lm o sh la m i  o tla r  bilan alm ashtirish  o r q a ii 

amalga oshiriladi,  shuningdek,  bu  h o lat  asosiy s o ‘zlar yordam ida  i b o r a l a r  

tuzish  va  gaplarni  tugatish  orqaii  a m a lg a   oshiriladi.

S c m a n tik   a fa z iy a n i  b a r t a r a f  e tis h

S e m a n tik   afaziyada  logopedik  is h n in g   asosiy  vazifasi  p r e d m e t l a r  

nom ini  top ish d a  yuzaga  keluvchi  qiyinchilikni  b a rta ra f qilish  b e m o r n i n g  

leksik  va  sintaktik  nutq  tarkibini  k engaytirish,  impressiv  a g r a m m a t i z m n i  

b artaraf etish d an   iboratdir.



S e m a n tik   a f a z iy a n i  b a r t a r a f   etish d a  o lib   b o rila d ig a n   korreksion 

pedagogik  ish  s a q ia n ib   qolgan  barcha  a n a liz a to rla r  tizimi  nazoratiga 

( k o ‘rish,  nutq  eshituv  xotirasi)  tayaniladi.

B unda,  a y n iq s a ,  b o s h   miya  p e s h a n a   q ism id a g i  rejalashtiruvchi, 

boshqaruvchi  funksiyalar  katta  rol  o'ynaydi.

S e m a n tik   a fa z iy a n in g   n u tq   buzilishlari  a so sid a   sim u lta n   fazoviy 

gnozisning buzilishi  yotganligi sababli afaziya shaklining bu turida tiklash 

t a ’limi  konstruktiv-fazoviy  faoliyatni  rivojlantirishdan  boshlanadi.  Buning 

u c h u n   quyidagilar  m u h im :

-   k o 'ru v   a n a l i z l n i   g e o m e trik   shakllar,  e l e m e n t l a r d a n   tuzilgan 

o m a m e n t l a r  k o ‘rgazm ali  n a m u n a  va k o 'rsa tm a  b o 'y ic h a  qayta quriluvchi 

o r m e n tla r   bilan  m a s h q   qildirish;

-   bem orning  o ' n g   va  c h a p   dunyo  q i t ’alarida,  geografik  xaritada 

mo'lja!  oia  bilishni  tiklash.

O rn a m e n t  yoki  ra s m n i  m a ’Ium  segmentlariga  boMishni  o ‘rgatish  va 

reja  bo'y icha  vazifani  bajarish  yo‘li  orqali  konstruktiv-fazoviy  apkatsiya 

b a rta ra f etiladi.  ( m a s a la n ,  a w a l   pastki  «qavat»  keyin  ikkinchi,  uchinchi 

va  h.k.)

— 

Amnestik  qiyinchiliklarni  l a r t a r a f  etish  u c h u n   turli  xil  Semantik 



m ay d o n n i  hosil  qiiuvchi,  m a z m u n a n   a loqador turli  xil  so ‘zlarni  belgilari 

b o ‘yicha taqqoslash  m u h im d ir .  Masalan,  p re d m e t  belgilari  tahlil  qilinadi 

va bir vaqtning o ‘zida o ‘z a k  qismi bo‘yicha so‘z la m in g  umumiyligi aniqladi 

( b o g 'b o n ,  bog',  b o g ‘c h a ) .  Sinonim ,  an to n im ,  o m o n im la m in g   o'xshash 

va  farqini  t a ’riflash  b o ' y i c h a ,   yozm a  n u t q d a   p r e d m e t l a r n i n g   sifat 

belgilaridan  foydalanish  b o 'y ic h a ,  b o g la n g a n   q o 's h m a  gap va  ergashgan 

q o 's h m a   gaplardan  (turli  xil  bog‘lovchilar  bilan)  foydalanish  b o ‘yicha 

ish  olib  boriladi.

Im pressiv  a g r a m m a t i z m n i   b a rta ra f  e tis h ,  a l o h id a   k o 'm a k c h i  va 

rav ish lar  a h a m i y a t i n i   a n i q l a s h ,   chizilgan  s to l,  uy  atrofiga  n u q ta n i 

joylashtirish  bilan  k o 'm a k c h i l a r   sxemasini  o'zlash tirish d an   boshlanadi.

Bemorga  m arkaziy  p re d m e tn in g ,  o 'n g   va  c h a p   to m o n id a  joylashgan 

p re d m etlai^ a  m u n o sa b a ti  b o 'y ic h a  joylashuv  nisbatini  t a ’riflash  tavsiya 

qilinadi.  B e m o rd a fla rid a  sxemali  ifodalangan  u ch  p re d m e td a n  o'rtadagisi 

(m asalan,  archa,  u ycha, g u l)  doirasida olib q o ‘yiIadi,  uning yoniga so'roq

belgisi  qo'yiladi,  c h iz iq c h a la r   (----- ►)  bilan  p red m etlarn in g   joylashuvini

predmet

chiziqda


predmet

chiziq


o s tid a

predmet


chiziq

ustida



ifodalash  rejasi  belgilanadi.  B em o r  q u y id a g ic h a   g a p l a r   tu zad i:  a rc h a  

u y c h a d a n   c h a p   va  g u l d a n   o ‘n g   t o m o n g a   c h i z i l g a n .   K e y i n r o q ,  

p redm etlarning a y n a n  sh undayjoylashuvini  t a ’riflash d a  k o ‘m a k c h ila rd a n  

foydalaniladi:  ostida,  ustida;  shuningdek,  ravishlardan  h a m  foydalaniladi: 

yuqoriroq  pastroq,  u z o q ro q -y a q in ro q   va  h.k.

Ekspressiv  n u tq d a   b u n d a y   sxemalarni  o ld i n d a n   o ‘zlashtirish,  o ‘qish 

jarayonida eshitib,  m antiqiy-gram m atik konstruksiyalam i tushunish u c h u n  

baza  yaratadi.

A y n a n   s h u   m e t o d i k a   b o ‘y i c h a ,   t u r l i   xil  b a l a n d l i k ,   u z u n l i k  

ta y o q c h a la rin i  ta q q o s la s h   va  t a ’riflash  o ‘t k a z i l a d i ,   y a ’ni  s a q la n g a n  

ekspressiv,  sintagm atik  tashkil  qilingan  n u tq n i  j a l b   qilish  y o ‘li  orqali 

taqqoslovchi  m antiqiy-gram m atik kon stm k siy alaro 'zlash tirilad i  (masalan, 

N U S H   -   U m id a   N o i r d a n   baian d   va  S h e r z o d d a n   past).  S o ‘ng  kim 

b oshqalardan  katta  va  kichik,  n im a   uzoq  yoki  yaqinligi  hal  qilinadi. 

Q achonki  b em o r,  o ‘zi  m ustaqil,  erkin  m ark aziy   yoki  o ‘rta  p re d m e tn i 

ajrata olish va taqq o slan u v ch i  predm etlarning jo y la s h u v in i  erkin  tasvirlab 

b era  olishni  boshlasa,  unga  hozirgina  tu zilgan  vazifalarn i  kodlashtirish 

beriladi.  Betoming o ‘zaro joylashgan p redm etlarining s o ‘z tasviri  holatidan 

sxemali  ifodash  holatiga  o 'tishi,  boshqa  shu  kabi  v azifalarni  hal  qilishni 

o ‘zlashtirishga  olib  keladi.

Akalkuliyani  b a rta ra f etish  uchun o ïilik ,  yuzlik,  m inglik va  h.k.  sonlar 

tu rk u m ig a   kiruvchilarni  aniqlash  olib  b o rila d i,  a y iru v —olib  tashlash, 

q o ‘shuv—qo'sh ib   q o ‘yish  sinonim larining  a h a m iy a ti  m u sta h k a m la n a d i. 

Bemolarga  a w a l  bir-ikki  o 'n lik   doirasida,  s o ‘ng  m in g   va  yuz  doirasida 

harakatlarni,  am allarni  bajarish  tavsiya  qilinadi.  H is o b   operatsivalaridagi 

nuqsonlarni bartaraf etishda "ko‘p",  "kam"  ravishlari v a " q o ‘shish" "ayirish" 

”ortish"  va  h.k.  fc’llari  q o 'lla n g a n ,  2 - 3 - 4   a m a lli  arifm e tik   vazifalarni 

yechishga  alohida  o ‘rin  berilgan.

"Optik" aleksiyani  b a rta ra f etish,  u  yoki bu  harfga tegishli  elem entlarni 

o g ‘zaki  tasvirlab  berish,  ele m e n tla rd an   h a rfla m i  t u z i b   berish  (turli  xil 

k a tta lik d a g i  k a r t o n   y o k i  p l a s tm a s s   t a y o q c h a l a r i   y o r d a m i d a ) ,   u l a r  

elem entlarini a n iq la n g a n d a n  so‘ng harflam i  o ‘qish  ( n o m l a s h  sirg'aluvchi 

"deraza" orqali  so'zlarni  o ‘qish  (karton  o 'rta s id a   k v a d ra t  kesik  hosil  qilib, 

s o ‘z  ustidan  o ‘tkazib  o ‘qish),  m a tn n i  pastki  q a to r la r in i  yopib  turuvchi 

chizg'ich  bilan  qato rn i  o 'q is h   yo'li  orqali  a m a lg a   oshiriladi.

Bem orlarning  o 'n g   va  c h a p d a   p r e d m e t l a r   jo y la s h u v in in g   turli  xil 

v a ria n tla rid a   ( m a s a la n ,  piyola  tu b id a   t u r i b d i ,   p iy o la   tubi  t o ‘n k a r ib  

q o ‘yilgan)  m o l j a l   olishini  tiklash,  q o g ‘o z n in g   c h a p   to m o n ig a   rangli 

q a la m la r bilan  b o ‘yoq  berib,  alohida  h a rf yoki  s o ‘zlarini  yozish  (chizish) 

va  harfning  qaysi  t o m o n g a   "qarab  turganini"  a n iq la s h   bilan  birga  h a r f  

yoki  elem ent  seriyalarini  yozish  q ayerdan  b o sh lan g an lig in i  k o ‘rsatuvchi

chiziqchalar  (----- ►)  q o ‘shishni  am alga  oshirish  y o l l a r i   orqali  "oynali"

yoki  konstruktiv-fazoviy  agraflya  b a rta ra f etiladi.



A ffe re n t  m o to r   a fa z iy a n i  b a r t a r a f   e tis h d a   k o rre k s io n - p e d a g o g ik   is h la r

Afferent  m o t o r   afaziya  afaziyaning  o g 'ir  shakllaridan  hisobianib,  3 -  

5-yillar  d a v o m id a   m u n ta z a m   olib  borilgan  logopedik  ishlar  orqaligina 

ijobiy  natijalarga  erishish  mumkin.

A fa z iy a n in g   b u   shaklida  nafaqat  c h u q u r   artik u ly a to r  b u zilish la r 

kuzatilibgina  q o lm a y ,  balki  agrafiya,  turli  darajadagi  o g ‘irlikda  aleksiya, 

impressiv  a g ra m a tiz m la r   ham   yaqqol  k o ‘zga  tashlanadi.

K o r r e k s i o n - p e d a g o g i k   m a s h g ku l o t l a r n i n g   m aqsadi  s o ‘z la s h n in g  

artikulatsion  kinestetik  bazasini  tiklash,  agrafiyani  b artaraf  etish,  keng 

k o l a m d a g i   o g 'z a k i  va  y ozm a  bayon  qilishning  k o ‘nikmalarini  vujudga 

keltirishdir.  K orreksion-pedagogik  m ash g 'u lo tla m in g   asosiy  vazifasi  — 

kinestetik  g n o z is  va  praksisni  b artaraf etishdir.

L o g o p e d i k   is h n i n g   a n iq   vazifalari  va  u s u lla rin i  lo g o p e d   n u tq  

buzilishining  o g 'irlik   darajasiga  qarab  aniqlaydi.

Yaqqol  k o ‘zga tashlanadigan afferent  m o to r afaziyani bartaraf etishning 

b o shlang‘ich  davrida  korreksion-pedagogik  ishlar  quyidagi  reja  bo'y ich a 

olib  borildi:

1)  n u tq n in g   talaffuz  to m o n in i  tiklash;

2)  n u tq n in g   tushunishdagi  bu/ilishini  b a rta ra f etish;

3)  0‘qish  va  yozuvning  analitik  e le m e n tin i  tiklash.

K a s a l l i k n i n g   o ' r t a   o g ‘ir  d a r a j a s i d a   k o r r e k s i o n   p e d a g o g i k   ish

artikulatsion  m alaknlarini  m ustahkam lash,  literal  parafaziyani  b artaraf 

etish,  ekspressiv  n u tq n i  rivojlantirish,  m u ra k k a b   b o ‘g'inli  so lzIarning 

ta la ffu z id ag i  k a m c h ilik la r n i  b a r t a r a f   e tis h ,  ekspressiv  va  im pressiv 

ag ra m m a tiz m   h a m d a   so ‘zlarni  yozishdagi  paragrafiyalarni  b artaraf etish.

Kasallikning  yengil  darajasida  korreksion-pedagogik  ish  m urakkab 

b o ‘g ‘inli  s o ‘z lar  talaffuzida  artikulyator  qiyinchiliklarini,  ag ram m atizm  

e l e m e n t l a r i n i   b a r t a r a f   etish  va  kasallarni  o ‘qish  yoki  ish  jo y la rig a  

qaytarishga  tayyorlash.

A faziyaning  b u   shaklida  korreksion-pedagogik  ish  usullarini  tanlash 

nutq  orqali  m u lo q o tn in g   kodlaydigan  paradigm atik  b o'lim ining  buzilish 

darajasiga b o g liq .  Bu  darajani  ncyropsixologik tekshirish orqali  aniqlanadi. 

M asalan,  im pressiv  ag ra m m a tiz m n in g   c h u q u r   k o ‘rinishida  n a m o y o n  

b o lis h i  bosh  m iya  quyi  kismida  kattagina  ja r o h a tla r   borligidan  dalolat 

beradi  va  natijada  logoped o ‘z  ishida bosh  miya quyi  qismining vazifalariga 

s u y a n a   o l m a y d i .   A g a r   lo g o p e d   o ‘z  i s h i n i n g   b u zilg an   a r t i k u l y a t o r  

qiyinchiliklarini  tiklashda  so ‘z  paydo  qilish  orqali  emas,  balki  ko'rish  va 

eshitish  nazorati  orqali  boshlasa  maqsadga  muvofiq  bo'ladi.

Kasallarda  tiklanishning rezidual  davrida o 'q is h  va  yozish  buzilishlari 

kuzatiladi.  S h u n in g   u c h u n   bemorlarga  tovushlarni  eshitishga  o ‘rgatish, 

m a ’lu m   tovushlarni  s o ‘z  boshida,  o'rtasida  va  oxirida  aniqlash,  eshitish 

asosida  harflar  yoki  so'z larni  yozdirish  a h am iy at  kasb  etadi.  Bunday




ishlarni  olib  borm aslik  b e m o r la r d a   o ‘qish  va  y o z is h n in g   tik la n is h in i 

kechiktiradi.

L o goped  bem o rlar  bilan  ishlash j a ray o n id a  ularda  a n i q   n u tq   em b o li 

" n a - n a - n a ”, "ti-ti",  "ana",  "mana"  m avjud b o ‘lgandagina  k o 'ris h  va eshitish 

imitatsiya  usullnridan foydalanadi.  Bu  usullar k o 'p in c h a   h iq ild o q   va ovoz 

b o y l a m l a r i n i n g   a praksiyasi  h a m d a   a r t i k u l a t s i o n   a p p a r a t n i n g   t o ta l 

apraksiyasida  qo'llaniladi.  U sh b u   usullarni  q o l i a s h   j a r a y o n i d a   oy n a, 

z o n d la r   va  boshqa  logopedik  a sb o b la rd a n   foydalanish  tavsiya  etilm aydi. 

C h u n k i   b u la r   b e m o r n in g   erkin  h a r o r a t  darajasini  o s h i r i b ,  u l a m i n g  

artikulatsion qiyinchiliklarni chuqurlashtiradi.  Artikulatsion  apraksiya k o 'p  

hollarda oral  (nutqsiz) apraksiya b ilan   kuzatiladi,  blinda  b e m o r l a r  puflay, 

tu flay  o lm a y d ila r,  lo zim   b o ‘l g a n d a   tilini  c h iq a rib   k o 'r s a t a   o lm a y d i, 

lunjlarini shishira olmaydilar.  B u n d ay   hollarda  u  yoki b u   to v u s h la r  ustida 

ishlashdan  avval  bem orlarga  til,  lab,  lunj,  yum sh o q   t a n g la y   harakatini 

oshiruvchi  harakatlam i  bajarish  t a k l i f  etiladi.

B e m o rla r 




Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   67   68   69   70   71   72   73   74   ...   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish