Oziq-ovqat mahsulotlari texnologiyasi


Suv va bug’ sarfini hisoblash



Download 1,14 Mb.
Pdf ko'rish
bet18/28
Sana03.01.2022
Hajmi1,14 Mb.
#313689
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   28
Bog'liq
nafisa

Suv va bug’ sarfini hisoblash 

Texnologik rejimga asosan suv sarfi texnologik rejimmi qondirishi uchun  

moyni to‘liq gidrogenlash uchun kerakli sarfni hisoblanadi.  

Birinchi avtoklavdagi bug‘ sarfi (kg/soat da): 

D

1

 = [ s



v

 (G


v

 t

v



k

 – G


v

 t



v

n

) + AƬα



0

 (t


st

 – t


voz

) + G


b

 (c


1

 t



1

 – s



1

 t

1



 x

1

 – s



2

 t

2



 x

 – q ∆j



1

 ) ] 


/ r

p

 



S

v

  –  vodorodning  ulush  sig‘imi,  14.4  kDj/(kg∙K)ga  teng;  G



v

  va  G


v

  –  mos 



ravishda birinchi avtoklavga berilayotgan va undan chiqayotgan vodorod miqdori, 

kg/soat;  t

v

k

  va  t



v

n

  -  mos  ravishda  birinchi  avtoklavga  berilayotgan  va  undan 



chiqayotgan vodorod miqdori, °C; A – avtoklavning tashqi yuzasi, m

2

; Ƭ – jarayon 



borish davomiyligi, 3600 sek ga teng; α

0

 – issiqlik berish koefitsienti, kVt/(m



2

∙K); 


t

st

 – devorlarning tashqi yuzasi harorati, °C; t



voz

 – sex havosining harorati, °C; G

b

 – 


gidrirlanayotgan moyning umumiy massasi, kg; q – gidrirlanayotgan moyning yod 

sonining bir ko‘rsatgichga pasayganda ajralgan issiqlik miqdori, 3.3 .. 3.5 kDj/kg; 

∆j

1

  –  birinchi  avtoklavdagi  yod  sonining  kamayishi;  r



p

  –  isitish  bug‘ining 

kandensatsiya issiqligi, 1800 kDj/kg ga teng. 

Birinchi avtoklavdagi 3 Mpa bosimli isituvchi parning sarfi: 

D

1

 = [ 14,4 (29 ∙ 160 – 45 ∙ 10) + 33 ∙ 3600 ∙ 0.01162 ∙ (40-20)  + 5580 (2.85 ∙ 220 



– 1.34 ∙ 90 ∙ 0.905 – 1.95 ∙ 65 ∙ 0.095 – 3.4 ∙ 35) ] / 1800 =1247.98 

Shu  qatorda  bug‘  sarfi  bilan  birgalikda  birinchi  avtoklavda  chiqayotgan 

moyning birinchi  ikkinchi va uchinchi  avtoklavlardan  chiqish harorati  aniqlanadi. 

Shuningdek,  bu  harorat  ko‘rsatkichlari  sonini  amaliy  malumotlarga  tayyangan 

holatda  ortiqcha  hisob-kitoblarsiz  etarli  darajada  aniqlikda  deb  olish  mumkin. 

Kungaboqar,  soya  va  paxta  chigiti  moylaridan  olingan  oziqaviy  salomas  turlari 

birinchi avtolavda 190 ... 200°C, ikkinchi va uchinchi avtoklavlarda 210 ... 220°C 

ga teng.  

Retortadagi katalizatorni qayta tiklash uchun ketgan 3 .. 4 Mpa bosimli bug‘ 

sarfi (kg/sikl): 

D

r

 = 0.25 G



k

 

G



k

 – retortaga solingan kayta tiklanmagan quruq katalizatorning miqdori, kg. [9] 




 

 

 



 

 

Sutkasiga 100t paxta moyidan uzluksiz usulda oziqa salomas ishlab chiqarish va 



aylanma vodorodni tozalash texnologiyasini tashkil etish 

лист 


 

 

 



 

 

 



 Uzg   varaq 

xujjat  № 

imzo  

sana  


 

 

 33 




Download 1,14 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   28




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish