O’zbekiston respublikasi oliy va o’rta maxsus talim vazirligi

3.3.1. Leykotsitopoez jarayonining mohiyati 

 

Sxematik  ravishda  leykotsitopoez  quyidagicha  ifodalanadi:  o‗zak  hujayra  – 

mielopoezning boshlang‗ich hujayrasi – mieloblast – promielotsit – mielotsitlar – 

metamielotsitlar  –  tayoqcha  yadroli  leykotsitlar  –  yetuk  yoki  segment  yadroli 

leykotsitlar.  

Mieloblast  –  granulotsitopoez  protsessida  morfologik  jihatdan  aniqlanishi 

mumkin  bo‗lgan  eng  yosh  hujayra.  O‗z  tuzilishi  jihatidan  mieloblastlar 

differensiallashmagan blastlarga o‗xshab ketadi.  

Mieloblastlar elektron mikroskopda ko‗rilganda ularning sitoplazmasi  erkin 

holda  yotgan  ribosomalar  va  polisomalarga  boy  ekanligi,  stoplazmada  kam  sonli 

dumaloq mitoxondriyalar va dag‗al endoplazmatik tur borligi kuzga tashlanadi.  

---

 

58 

Golji  kompleksi  ba'zi  bir  hujayralarda  yaxshi  rivojlangan  bo‗lib,  yadroga 

yaqin  yerda  joylashgan.  Bu  zonaga  yaqin  qismlarda  Yangi  hosil  bulayotgan, 

kattaligi taxminan 0, 5 – 0, 8 mkm keladigan donachalarni uchratish mumkin.  

Promielotsitlar 

– 

donador 

leykotsitlarning 

takomillashishida 

mieloblastlardan keyin keladigan hujayra bosqichidir. Promielotsitlar kattaligi 12 – 

18  mkm  bo‗lgan  hujayralar  bo‗lib,  sitoplazmalarida  morfologik  jihatdan  bir  – 

biridan tubdan farq kiluvchi donadorlik paydo bo‗lishi tufayli uch alohida turga  – 

neytrofil, bazofil va eozinofil promielotsitlarga bo‗linadi.  

Neytrofil  promielotsitlar  dumaloq  yoki  oval  shaklga  ega,  ularning 

sitoplazmasi Romanovskiy usuli bilan buyalganda kuk binafsha tusni oladi va turli 

xil donadorlikka ega bo‗ladi. Kattaligi har  – xil bo‗lgan donachalarni asosan ikki 

gruppaga  ajratish  mumkin.  Birinchi  xil  donachalar  yirikroq  bo‗lib,  o‗z  buyalish 

xususiyatlari  bilan  azurofil  donachalarga  uxshaydi.  Bu  donachalar  promielotsit 

bosqichida  ko‗pchilikni  tashkil  etib,  ularning  soni  neytrofil  hujayralarning 

rivojlanishi  davomida  kamayib  boradi.  Ikkinchi  xil  donachalar  kam  sonli  va 

maydaroqdir. Elektron mikroskop ostida promielotsitlar sitoplazmasida ko‗p sonli 

kengaygan  endoplazmatik  tur  kanalchalari,  yaxshi  rivojlangan  Golji  kompleksi 

borligi  aniqlangan.  Promielotsit  hujayralarining  sitoplazmasida  sintetik  protsess, 

ya'ni donadorlik shakllanishi amalga oshib, bu protsess endoplazmatik turda sintez 

qilingan  maxsulotlarning  Golji  kompleksi  tuzilmalarida  donachalar  shakliga 

kelishidan  iborat.  Shuni  ta'kidlab  o‗tish  kerakki,  neytrofil  hujayralarida 

uchraydigan  birlamchi  yoki  azurofil  donachalar  asosan  promielotsit  bosqichida 

shakllanadi.  

Eozinofil  promielotsitlar  o‗z  sitoplazmasida  eozin  bilan  buyalgan  va 

neytrofil donachalariga  nisbatan  yirikroq bo‗lgan  donachalar to‗tishi  bilan  ajralib 

turadi.  Elektron  mikroskop  ostida  eozinofil  promielotsitlar  sitoplazmasida  juda 

yaxshi  tarakkiy  etgan  endoplazmatik  tur  va  Golji  kompleksi  borligi  dikkatni 

tortadi. 

Golji 

kompleksi 

tuzilmalarida 

xudi 

neytrofil 

promielotsitlarda 

ko‗rilganidek  donachalar  shakllanishi  protsessining  turli  bosqichlarini  uchratish 

---

 

59 

mumkin. Promielotsitlar sitoplazmasida eozinofil donachalar bir xil tuzilishga ega 

bo‗lmay,  ularni  asosan  ikki  xilga  ajratish  mumkin.  Donachalarning  bir  qismi 

yumalok yoki ovalsimon bo‗lib, kattaligi 0, 8 – 1, 2 mkm keladi. Ularning asosiy 

moddasi  uncha  zich  bulmagan  gomogen  maxsulotlardan  iborat  bo‗lib,  tashki 

tomondan  membrana  bilan  qoplangan.  Ikkinchi  xil  donachalar  cho‗zinchoq  yoki 

ellipssimon  shaklga  ega  bo‗lib,  ularning  markazida  yoki  sal  chetroqda  yuqori 

elektron zichlikka ega bo‗lgan tuzilmaalar ko‗rinadi. Bu tuzilmalarning shakli turli 

–  tuman,  ya'ni  trapetsiya,  to‗g‗ri  to‗rtburchak,  kristalloid  va  xakozo  bo‗lishi 

mumkin.  Ikkinchi  xil  donachalar  tipik  eozinofil  donachalari  bo‗lib,  ularning  soni 

promielotsit bosqichida kamroq bo‗ladi va rivojlanishi davomida oshib boradi.  

Bazofil  promielotsitlar  nisbatan  maydaroq  bo‗lib,  ular  sitoplazmasida  yirik 

to‗q  kuk  yoki  kungir  rangga  buyalgan  bazofil  donachalar  bo‗lishi  bilan 

harakterlanadi.  Elektron  mikroskop  ostida  bu  hujayralarda  Golji  kompleks  va 

endoplazmatik turning yaxshi rivojlanganligi va hujayra sitoplazmasida donachalar 

shakllanishi ko‗rinadi. Bazofil promielotsitlar donachalari yirikroq bo‗lib (kattaligi 

1, 3 mkm gacha), ularning mayda zarralardan yoki lamellyar tuzilmalardan  iborat 

ekanligi  aniqlangan.  Promielotsitlar  kaysi  turga  mansub  ekanligidan  kat'iy  nazar, 

yirik  ovalsimon  yoki  botiqlikka  ega  bo‗lgan  yadroga  egadirlar.  Yadro  xromatini 

mieloblastlarnikiga  nisbatan  ancha  zichroq  joylashgan  bo‗lib,  yadro  membranasi 

ostida zichlashgan qavat hosil qiladi. Mitoxondriyalar promielotsitda kam sonli va 

dumaloq  shaklga  ega  bo‗lib,  ularning  matriksi  donador  modda  bilan  tulib  turadi. 

Promielotsitlardan mielotsitlar hosil bo‗ladi.  

Mielotsitlar  biroz  maydaroq  bo‗lib  (10  –  17  mkm),  ular  ham  xuddi 

promielotsitlar  singari  o‗z  sitoplazmasidagi  donadorlikning  tuzilishi  va  buyalish 

xususiyatlariga  kara  buch  turga  –  neytrofil,  eozinofil  va  bazofil  mielotsitlarga 

bo‗linadi.  

Neytrofil  mielotsitlar  sitoplazmasi  promielotsitlarga  nisbatan  ancha  sust 

bazofil buyalib, Romanovskiy usulida kuk- kizgish tusda bo‗ladi.  

---

 

60 

Elektron mikroskopik va sitoximik tekshirishlar odamning suyak kumigidagi 

neytrofil  mielotsitlarida  asosan  ikki xil donachalar  mavjudligini  va  bu donachalar 

uzaro  fermentativ  xossalari  bilan  farqlanishini  ko‗rsatadi.  Neytrofil  mielotsitlarda 

ham  promielotsit  bosqichidagi  kabi  yaxshi  tarakkiy  etgan  endoplazmatik  tur  va 

Golji  kompleksi  joylashgan  bo‗lib,  bu  hujayrada  aktiv  ravishda  ikkilamchi 

donachalar hosil bo‗lishi amalga oshayotganligidan dalolat beradi.  

Eozinofil  va  bazofil  mielotsitlar  asosan,  ularning  sitoplazmasidagi 

donadorlikni  mustasno  etganda  neytrofil  mielotsitlardan  deyarli  farq  qilmaydi. 

Eozinofil  mielotsitlar  sitoplazmasini  sariq  –  kizgish  donachalar  to‗ldirib,  bu 

donachalarning  ultrastrukturasi  promielotsitlar  bosqichidagidek  bo‗ladi.  Faqat 

shuni  qayd  qilish  kerakki,  mielotsit  bosqichida  o‗zida  kristalloid  tuzilma 

saqlaydigan tipik eozinofil donachalarning miqdori ancha ko‗paygan bo‗ladi.  

Bazofil  mielotsitlarning  donachalari  yirik  bo‗lib,  elektron  mikroskopda 

ularning  plastinkasimon  yoki  donador  tuzilishga  ega  ekanligi  va  tashki  tomondan 

kalinligi 5 – 6 km keladigan membrana bilan qoplanganligi aniqlangan.  

Bazofil  mielotsitlarda  endoplazmatik  tur  va  Golji  kompleksi  neytrofillarga 

nisbatan sustroq rivojlangan.  

Granulotsitlarning  rivojlanishi  davomida,  ya'ni  ular  yosh  metamielotsit  va 

tayoqcha  yadroli  leykotsit  bosqichiga  o‗tganida  yadro  va  hujayra  sitoplazmasida 

ma'lum o‗zgarishlar ro‗y berib, bu o‗zgarishlar granulotsitlarning ko‗rsatilgan uch 

turi uchun ham umumiydir. Metamielotsit bosqichida yadroning shakli o‗zgaradi – 

unda  botiqlik  paydo  bo‗lib,  bu  botiqlik  yadroga  takasimon  shaklni  beradi.  Shu 

bilan  birga  yadro  xromatini  zichlashadi  va  xromatin  ipchalari  yo‗g‗onlashib 

dag‗allashadi.  

Elektron 

mikroskopda 

ko‗rilganda 

metamielotsitlarda 

hujayra 

organellalarining  reduksiyasiga  (ya'ni  teskari  tarakkiyotiga)  yuz  tutganligini 

ko‗rish  mumkin.  Endoplazmatik  tur  va  Golji  kompleksi  kam  sonli  bo‗lib  qoladi. 

Bu  xoll  metamielotsitlar  bosqichiga  kelibhujayrada  donadorlik  hosil  bo‗lish 

protsessining  ancha  sustlashganligidan  yoki  butunlay  to‗xtaganidan  darak  beradi. 

---

 

61 

Sitoplazmaning  asosiy  qismini  donadorlik  to‗ldirib,  bu  donadorlikning  tuzilishi 

neytrofil, eozinofil va bazofil metamielotsitlarning har – biri o‗ziga xosdir.  

Takomillashish  davomida  yadrodagi  botiqliklar  chuqurlashib  boradi  va 

yadroni  alohida  bir-  biri  bilan  ingichka  qismlar  orqali  bog‗lanadigan  bo‗laklarga 

bo‗ladi va natijada yetuk yoki segment yadroli granulotsitlar hosil bo‗ladi.  

Granulotsitopoez  jarayoni  davomida  yosh  hujayralar  –  promielotsitlar, 

mielotsitlar mitoz yo‗li bilan bo‗linib ko‗payadi. Metamielotsit va tayoqcha yadroli 

granulotsitlar  bo‗linish  qobiliyatini  yo‗qotgan  hujayralardir.  O‗zak  hujayralardan 

yetuk granulotsit hosil bulgunicha taxminan 7, 5 – 11, 5 sutka vaqt ketadi. Voyaga 

yetgan granulotsitlar darxol qonga chikmay, suyak kumigida 2  – 3 sutka ushlanib 

qoladi va sungra sinusoid kapillyarlardagi endotelial yoriqlardan qonga o‗tadi. 

  

---

 

62