O’zbekiston respublikasi oliy talim vazirligi samarqand veterinariya medisinasi instituti

1.  Agarda  yorug’lik  ta’sirida  elektronlar  metalldan  tashqariga  chiqsa,  tashqi 
fotoeffekt.  
2.  Agarda  elektronlar  metaldan  chiqmasdan  erkin  holatiga  o’tsa  ichki 
fotoeffekt bo’ladi. 
Fotoeffektni  1887  y  Gers  kuzatgan.  Bu  hodisa  qonuniyatlarini  rus  olimi 
Steletov o’rgangan. Katodni turli xil to`lqin uzunlikli nurlar bilan yoritib Steletov 
qo’yidagi xulosaga keldi. 
1)  Eng effektiv fotoeffekt ultrabinafsha nurlar ta’sirida hosil bo’ladi. 

---

57 
 
2)  Yorug’lik ta’sirida modda faqat manfiy elektronlarni yo’qotadi. 
   
 
 
 
 
 
 
Yorug’lik  ta’sirida  hosil  bo’ladigan  tok  kuchi  yorug’lik  intensivligiga 
proporsionaldir.  1898  yilda  Dj.Tomson  chiqayotgan  zarrachalar  solishtirma 
zaryadini  o’lchab,  bu  zarrachalar  elektron  ekanini  aniqladi.  Ichki  fotoeffektga 
o’xshash yana ventil fotoeffekt ham mavjud.  
Bu  holda  ikki  yarim  o’tkazgich  tutashgan  joyni  yorug’lik  bilan  yoritganda 
EYuK  hosil  bo’ladi.  Bu  hodisa  yorug’likni  to’g’ridan-to’g’ri  elektr  energiyasiga 
aylantirishda qo’llaniladi. 
Metallarda tashqi fotoeffekt uchta jarayondan iborat. 
1.  O’tkazuvchan 
elektronning 
fotonni 
yutishi 
natijasida 
elektronning kinetik energiyasi oshadi.  
2.  Elektronning metall yuzi tomon harakati yuzaga keladi. 
3.  Elektronning metalldan chiqishi yuz beradi. 
Bu jarayonlarni Eynshteyn o’rgangan va quyidagi tenglamani taklif qilgan.  
                      
2
2
mv
A
hv


                                    (4.25) 
Bu  tenglama  Eynshteyn  tenglamasi  deb  yuritiladi.Bunda  E  =  hv  –  foton 
energiyasi,  A  –  elektronning  chiqish  ishi. 
2
2
mv
  metalldan  chiqqan  elektronning 
kinetik energiyasi.   
Agar  metalni  monoxromatik  nur  bilan  yoritsak  va  uning  chastotasini 
kamaytira  borsak,  biror  chastotadan  boshlab  fotoeffekt  kuzatilmaydi.  Bunga 
fotoeffektning qizil chegarasi deyiladi. Bu holda E
k
 = 0, ya’ni         hv
cheg 
= A   yoki 


c

bo’lganidan, qizil chegara to’lqin uzunligi uchun  
  Ichki  fotoeffekt  yarim  o’tkazgich  va  dielektriklarni  yoritishda  kuzatiladi. 
Foton  elektronni  valent  zonadan  o’tkazuvchanlik  zonasiga  o’tkazadi  va 
fotoo’tkazuvchanlik yuzaga keladi. Fotoeffektning quyidagi qonunlari mavjud: 
  1. To’yinish fototoki kuchi yorug’lik oqimiga to’g’ri proporsional 
                               I = kF 
 
                          (4.26) 
   
k – yoritiladigan sirt fotosezgirligi  






люмен
мА
      
2.  Tushayotgan  yorug’lik  chastotasi  ortishi  bilan  fotoelektronlarning  tezligi 
orta boradi va u yorug’likning intensivligiga bog’liq emas. 
  3.  Har  bir  metall  uchun  «fotoeffektning  qizil»  chegarasi  mavjuddir,  ya’ni 
eng kichik chastota, undan past chastotalarda fotoeffekt kuzatilmaydi. 

---

58 
 
  Fotoqarshiliklar  (fotorezistorlar)  juda  yuqori  integral  sezgirlikka  ega 
asboblardir.  Ularni  yasash  uchun  P
в
S,  CdS,  P
в
Se        va  boshqa  elementlardan 
foydalaniladi. 
  Fotoqarshiliklar  spektrning  infraqizil  sohalarida  ham  (3  -  4  mkm)  o’lchash 
olib borishga imkon beradi. Ularning o’lchami kichik, lekin kamchiligi – inersiyali 
bo’lganligi uchun tez o’tuvchi jarayonlarda qo’llab bo’lmaydi. 
Ventil  fotoelementlar  integral  sezgirligi  2  -  30  mA/lm  bo’lgan  selenli, 
kuproksidli oltingugurt– kumushli va h.k turlari mavjud.  
Ayniqsa  kremniyli  fotoelementlar  quyosh  batareyalarida  ishlatiladi,  ularning 
FIK  ~  10  %  atrofida  bo’lib,  uni  22  %  gacha  oshirish  mumkin.  Ular  turli 
jarayonlarni nazorat qilishda, avtomatlashtirishda, harbiy texnikada, ovozli kinoda, 
lokasiyada, aloqa tizimida, boshqaruv tizimida ishlatiladi. 
Fotoeffekt  hodisasi  asosida  ishlaydigan  asboblar  fotoelementlar  deb  ataladi. 
Fotoelementlar  anod  va  katoddan  iborat  bo’lib  asosiy  xarakteristikasi  sezgirligi, 
ya’ni  tushgan  yorug’lik  oqimi  ta’sirida  paydo  bo’ladigan  fototok  kuchining 
)
(I
 
oqimga 
)
(Ф
 nisbatidir: