Ona tili, 5-sinf qoidalari Til jamiyatga, ya’ni odamlarning o’zaro munosabatga kirishuviga, aloqa qilishiga xizmat qiladi, shuning uchun u ijtimoiy hodisa


Lug’at turlari va ulardan foydalanish



Download 1,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet21/32
Sana26.02.2022
Hajmi1,76 Mb.
#468461
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   32
Bog'liq
Ona tili 5-sinf qoidalari testlari bilan

Lug’at turlari va ulardan foydalanish. 
Tildagi barcha so’zlarning qanday ma’nolarni bildirishini 
tanishtiruvchi lug’at izohli lug’at hisoblanadi. Bir tildagi so’z ikkinchi tilda qanday so’zga teng kelishini 
ko’rsatuvchi lug’at tarjima lug’at sanaladi. So’zlarning to’g’ri yozilishini ko’rsatuvchi lug’atga imlo deyiladi. 


t.me/tilshunoslik/beneficialeducation 
12
Lug’at oldiga qo’yilgan maqsadiga ko’ra bir necha turlarga bo’linadi: 
izohli lug’at, tajima lug’ati, imlo lug’ati 
va 
boshqalar. 
TESTLAR 
1. 
Til qanday hodisa?
A) tabiiy B) tarixiy C) ijtimoiy D) fizik 
2. Olimlarning hisob-kitobiga ko‘ra, yer yuzida taxminan nechta til mavjud? 
A) 6000 dan ortiq B) 7000 dan ortiq C) 3000 dan ortiq D) 1000 dan ortiq 
3. Eronda qaysi tilda gaplashiladi? A) arab B) fors C) ingliz D) rus 
4. Qanday til o‘lik til deyiladi? 
A) jamiyatdan uzilgan, insonlarning o‘zaro til muloqotiga xizmat qilmaydigan til B) hozirda muloqot vositasi 
bo‘lmagan til C) insonlar uchun tushunarsiz va ishlatilmaydigan til 
D) yo‘qolib borayotgan va jamiyatda qo‘llanish doirasi cheklanayotgan til 
5. Qachondan boshlab o‘zbek tilining ijtimoiy vazifasi kengaydi? 
A) o‘zbek tiliga davlat tili maqomi berilganidan so‘ng 
B) barcha davlat hujjatlari o‘zbek tilida yuritilganidan so‘ng 
С) kirill alifbosi tugatilganidan so‘ng 
D) mustaqillikka erishganimizdan so‘ng 
6. Kollej, litsey, tadbirkor, fermer, tuman, viloyat. Ushbu so‘zlar qanday birlik? 
A) neologism B) arxaik birlik D) dialekt birlik С) atama 
7. Yaxshi so‘z – jon ozig‘i, yomon so‘z – ... Maqolni davom ettiring. 
A) jon qozig‘i B) bosh qozig‘i С) dil qozig‘i D) til qozig‘i 
8. 
Til – dil ... 
Maqolni davom ettiring. A) qulfi B) oynasi С) kaliti D) ozig‘i 
9. Har bir millat hayoti davomida aloqa-aralashuv vositasi sifatida asosan nechta tildan foydalanadi? 
A) ikkita B) uchta C) bitta D) bir nechta 
10. 
Chin so‘z mo‘tabar, Yaxshi so‘z... 
Maqolni davom ettiring. A) masih B) Muqaddas C) muxtasar D) mufattar 
11. Qachon o‘zbek tiliga davlat tili maqomi berilgan? 
A) 1989-yil 21-oktyabrda B) 1991-yil 31-avgustda D) 1989-yil 1-oktyabrda С) 1990-yil 8-dekabrda 
12. Qachondan boshlab ta’­lim-tarbiya ishlari, ish qo­g‘oz­lari asosan o‘zbek tilida yuritiladigan bo‘ldi? 
A) mustaqillika erishilganidan so‘ng B) o‘zbek tiliga davlat tili maqomi berilganidan so‘ng 
С) lotin yozuviga asoslangan yozuvga o‘tilganidan so‘ng D) til to‘g‘risidagi qonun qabul qilinganidan so‘ng 
13. 
Ona tilim – jonimga ... 
Maqolni davom ettiring. A) tabib B) darmon С) orom D) masih 
14.
 Ona tilim – jonimga masih. 
«Masih» so‘zining ma’nosi nima? 
A) tuzatguvchi B) baxt berguvchi С) tiriltirguvchi D) qisqa 
15. 
Ona tilim – onajonim tili bu, 
Beshikdanoq singgan jon-u quloqqa, 
El-u yurtim, xonumonim tili bu, 
Qadimlikda o‘xshar ona tuproqqa.
Misralar muallifi kim? 
A) Mirtemir B) Oybek С) Muhammad Yusuf D) G‘afur G‘ulom 
16. Bob – ..., bol – ..., besh – ..., barcha – ..., dala – ..., dil – ..., dur – ..., oz – ..., eg – ..., mard – ... So‘zlarning 
paronimik juftini toping. 
A) bop, pol, pesh, darcha, tala, til, tur, os, ek, mart B) bop, sol, pesh, darcha, tala, til, tur, os, ez, mart 
С) bop, pol, pesh, darcha, ta­la, til, sur, os, ek, mart D) barchasi 
17. Jarangli va jarangsiz jufti bilan farqlanuvchi paronimlarni ayting. 
A) bob – bop, bol – pol, besh – tesh, barcha – darcha, dala – tala, dil – til, dur – tur, oz – os, eg – ek, mard – mart... 
B) bob – bop, bol – pol, besh – pesh, barcha – parcha, dala – tala, dil – til, dur – sur, oz – os, eg – ek, urush – urish, 
mard – mart... 
С) bob – bop, bol – pol, besh – pesh, barcha – darcha, dala – tala, dil – til, sur – tur, oz – os, eg – ez, mard – mart... 
D) bob – bop, bol – pol, besh – pesh, barcha – parcha, dala – tala, dil – til, dur – tur, oz – os, eg – ek, mard – mart... 


t.me/tilshunoslik/beneficialeducation 
13
18. 1) ... ushyor; 2) sa...iy; 3) ma...sulot; 4) ...ulosa; 5) ...ara­kat; 6) ...urmatli; 7) ...ukm; 8) ...ozirjavob; 9) ta…t; 10) 
sa...-na; 11) ...ayol; 12) ...ar kim; 13) ...ech qachon. 
A) 1-h, 2-x, 3-h, 4-x, 5-h, 6-h, 7-h, 8-h, 9-x, 10-h, 11-h, 12-h, 13-h 
B) 1-h, 2-x, 3-h, 4-x, 5-h, 6-h, 7-h, 8-h, 9-x, 10-h, 11-x, 12-h, 13-h 
C) 1-h, 2-x, 3-h, 4-x, 5-h, 6-h, 7-h, 8-h, 9-h, 10-x, 11-h, 12-h, 13-h 
D) 1-h, 2-x, 3-x, 4-x, 5-h, 6-h, 7-h, 8-x, 9-x, 10-x, 11-x, 12-h, 13-x 
19. Falak – palak, faqir – paqir, sof – sop, tuf – tup, to‘fon – to‘pon birliklari qanday birlik? 
A) bir tovush bilan farqlanuv­chi so‘zlar (paronim) B) shakldosh С) antonim so‘zlar D) ma’nodosh 
20. Juma, jurnal, jirafa, jonsarak, hayajon kabi so‘zlarda j undoshi qaysi xususiyatiga ko‘ra farqlanadi? 
A) sirg‘aluvchilik va jaranglilik xususiyatiga ko‘ra B) portlovchi va jarangliligiga ko‘ra 
С) portlovchi va sirg‘aluvchilik xususiyatiga ko‘ra D) jarangliligi va jarangsizligiga ko‘ra 
21. Quyidagilardan 
ng
undoshi ishtirok etgan so‘zlarni keltiring. 
A) ong, bong, tong, hang-mang, ko‘ngil, singil, dengiz, kelingiz, tungi 
B) shtanga, kongress, singil, dengiz, kelingiz 
C) tonggi, tungi, shtanga, kongress, miting D) ong, bong, tong, hang-mang, ko‘ngil, singil, dengiz, kelingiz 
22. 

Download 1,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   32




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish