O 'z b e k is t o n r e s p u r L ik a s L o L iy va o 'r t a m a X s u s t a 'l I m V a z ir L ig I


 ‘qitish m etod larin in g tasnifi


bet40/193
Sana22.04.2022
Hajmi
#574280
1   ...   36   37   38   39   40   41   42   43   ...   193
Bog'liq
0⁰000000

0 ‘qitish m etod larin in g tasnifi
Ped ag o g ik ad a 
0
‘qitish m etodlarini tasn iflash g a vag o n a yo n d ash u v m avjud 
em as. H ozirgi d id ak tik ad a o ‘qitish m etodlarini bilim lar m anbayi b o 'y ic h a (S. O. 
L o rd k ip an id ze, Y. Y. G olant), didaktik m aqsadlar b o ‘yicha (B. P. Y esip). bilish 
faoliyatining saviyasi b o 'y ic h a (I. Y. L erner, M. N . Skatkin, М . I. M axm utov) 
farq lash eng k o ‘p tarqalgan.
M etodlarning b in ar shakllari, ularni uch o 'lc h o v li va hatto. keng qam rovli 
farqlash ham uchraydi. A na shu tasn iflarn in g har birida afzalliklar va k am chiliklar 
m avjud b o 'lib , ular a d a b iy o tla rd a y e ta rlic h a taxlil qilingan.
O 'q itish m etodlarini bilish m anbalari b o 'y ic h a tasniflash ancha o d d iy b o 'lib , 
ular m ak tab am aliy o tid a keng tarqalgan. Bu belgi b o 'y ic h a m etodlar quyidagi uch 
guruhga b o 'lin a d i:
1. O g 'z a k i m eto d lar (bilim larni s o 'z bilan bayon qilish. suhbat, darslik, 
m a ’lum otnom a v a ilm iy adabiyotlar bilan ishlash).
2 . K o 'rsa tm a li m eto d lar (rasm lar, nam oyishlar, kuzatishlar).
3. A m aliy m etodlar (m ashqlar. laboratoriyadagi am aliy ishlar). B uiar m a 'lu m
darajada shartlidir, chunki m azkur m etodlarning ham m asi o 'z a ro cham barchas 
b o g 'liq b o 'lib , ularni doim ham aniq chegaralab b o 'lm ay d i.
H ar b ir o 'q itis h m etodining o 'z vazifasi 
bor. 
A dabiyotlarda o 'q itish
m eto d larin in g rag 'b a tla n tiru v c h i (m otivlashgan), ta ’lim iy, tarbiyaviy va kam ol 
toptiruvchi um um pedagogik v azifalari ifodalangan.
O 'q itu v c h i darsga tay y o rlan ish d a va uning uchun eng m uvofiq m etodlarini 
tan lash d a an a shu m eto d larn in g bajarilishi m um kinligini va ularning strukturasini 
hisobga olib, shu aso sd a ra g 'b a tla n tirish , tarbiyaviy va kam ol toptirish vazifalarini 
kuchaytiruvchi m urabbiydir.
T asn iflash ta ’lim ning nazariy asoslarini k o 'rish g a yordam beradi, pedagogik 
fikrni chuqurlashtiradi v a sh u n g a k o 'r a ijod uchun asos b o 'la d i. O 'q itish m etodlarini 
tasn iflash o 'q itu v c h ila r faoliyati o 'rta s id a taqsim lanadi. B irinchi guruhga o 'q itish
usullari va ikkinchi guru h g a esa o 'q is h usullari 
kiradi. Q uyida o 'q itis h
m eto d larin in g taniqli o lim lar tavsiya etgan tasniflarini k o 'rib chiqam iz.
95


X orazm iy, B eruniy, Y u su f X os H ojib, Ibn Sino, B u rhoniddin Z a rn u d jiy larn in g
m etodlari tasn iflarid a asosan m antiqiy bilish faoliyatini kuchaytirish nazarda 
tutilgan b o 'lib , ular k o ‘n ik m a v a m alakalarni shakllantirish h am d a m ustahkam lash
k o 'rsa tm a lilik n azariy a bilan am aliyotni o 'z a ro b o g 'la sh . izlanish m etodlaridan 
iboratdir.
I. Y. L ern er va M . N . S katkin o 'q itis h m etodlarini q u y id ag ilarg a ajratadilar:
— tu sh u n tirish rasm lar m etodi;
— rep ro d u k tiv m etod;
— m uam m oli bayon qilish m etodi:
— q ism an izlanish m etodi;
— ta d q iq o t m etodi.
M .A . D an ilo v v a B .P. Y esipning tasnifi m a ’lum turdagi d arslard a q o ‘yiladigan 
v azifalarg a b o g ‘liqdir.
1. B ilim larn i 
bayon 
qilishda: 
hikoya, tu sh u n tirish , m a ’ruza, 
suhbatlar, 
k o ‘rsatm ali q o ‘llanm alarni n am o y ish etish.
2. O ’q u v ch ilard a 
k o 'n ik m a
va 
m alakalarni 
sh ak llan tirish : 
m ash q larn i 
s h ak llan tirish v a am aliy ishlar.
3. B ilim , k o ‘nikm a va m alakalarni tek sh irish , jo riy k u zatish lar, o g 'z a k i 
s o ‘rash, y o z m a v a am aliy nazo rat ishlari.
S .I.P ero v sk iy v a Y. Y. G o lan t tasnifi: faol va passiv m eto d larg a b o ‘lish:
— a g a r o 'q u v c h ila r m ustaqil ishlasa, faol m eto d lar (lab o rato riy a m etodi, kitob 
b ilan ishlash);
— a g a r o 'q u v c h ila r faqat tin g la sa v a esh itsa, p assiv m eto d lar (hikoya, m a ’ruza, 
tu s h u n tirish , n a m o y ish qilish m etodi, ekskursiya).
B unday ta sn ifla sh m a ’qul em as, chunki u o 'q u v c h ila rn in g o ngliligi va faolligi 
p rin sip in i b uzadi.
Y. K . B ab an sk iy n in g tasn ifi b o 'y ic h a m eto d lar u ch ta k a tta g u ru h g a b o 'lin a d i:
— o 'q u v ta rb iy a ish larin i tash k il etish va am alg a oshirish;
96


-
n azo rat va o 'z in i o 'z i n azorat qilish m etodlari dars o 'tila y o tg a n s in f va 
dars m avzusining nom i;
— b ilish g a d o ir o 'y in la r, o 'q u v m unozaralari, qiziq vaziyatlarni vujudga keltirish, 
ra g ‘batlantirish, tan b eh berish va n azo rat m etodlari.
T.A . Ilin a olim larning tasniflarini um um lashtirib, Y. K. B abanskiyning 
tasnifini m a ’q u llag an va tasniflashning quyidagi tartibini tavsiya etgan:
— yangi bilim larni (o ‘qituvchining s o 'z la rig a tayangan holda berish uchun 
foydalanilgan tushuntirish, hikoya, m aktab m a ’ruza m etodlari):
— yangi b ilim lar o 'z la sh tirilish i, m ustahkam m alakalar shakllanishi uchun 
foydalaniladigan m etodlar: suhbat, ekskursiva, eksperim ent va laboratoriva ishi
darslik va kito b bilan ishlash. o 'y in la ri, m ashqlar;
— d arsning har bir bosqichida foydalansa b o 'la d ig a n texnik vositalar bilan ishlash 
m etodlari;
— m ustaqil ish.
S.P. B aran o v o 'z tasnifini g uruhlar b o 'y ic h a taqsim laydi.
B irinchi g u ru h g a o 'q itish n in g o 'q itu v c h i eng asosiy rol o 'v n a y d ig a n hikoya, 
suhbat, tasn iflash , tushuntirish va hokazolarni kiritadi. B unda o 'q u v c h in in g asosiy 
v azifasi o 'q itu v c h i m ulo h azalarin in g m antiqiga ergashish, bayon qilinayotgan 
m azm unni tushunish, eslab qolish va keyinchalik o 'rg a n ilg a n m aterialni qayta 
gapirib b era o lishdan iborat b o 'la d i. U ning fikri o 'q itu v c h i m ulohazalarining 
tizim ig a q an ch alik yaqin b o 'ls a . o 'q u v m aterialini o 'rg a n ish n in g tav siy a etilgan 
y o 'li sh u n ch alik ishonchli b o 'la d i. O 'q u v c h in in g asosiy vazifasi - o 'q itu v c h in in g
gaplarini tin g lash v a ularni tu sh u n ib olishdir.
Ikkinchi g u ru h g a o 'q is h n in g y o 'lla ri: m ashqlar, m ustaqil, laboratoriva, am aliy 
v a nazo rat ishlar kiradi. O 'q u v ch i faoliyatining xarakteri tavsiya etilgan m etodning 
sam aradorligini belgilaydi. O 'q itu v c h in ig roli b olalarning o 'q is h ig a m ohirona 
rahbarlik qilishdan iborat b o 'la d i.
T asn iflash n in g shunday turlari ham m avjudki, ularda o 'q itis h m etodlari 
o 'q is h n in g teg ish li m etodlariga: axborot, um um lashtirish. ijrochilik. tushuntirish,
97


reproduktiv, instruktiv, am aliy va m ahsulliam aliy, tu sh u n tirish d a’v a t v a qism an 
izlanishli, undovchi va izlanish tarziga rnos keladi (М. I. M axm utov).
A m alda o'qitish m etodlarini tasn iflash g a bilim lar m anbayi m antiqan asoslar 
b o 'y ich a (N. M . Verzilin). b ilim lar m anbayi va o 'q u v ch ilarn in g o 'q u v fao liy atid ag i 
m ustaqillik darajasi b o 'y ic h a (A . N . A leksyuk, I. D. Z verov va b o sh q alar) barav ar 
y o n dashish eng k o 'p uchraydi.
S.G .Shapovalenko m eto d larn in g to 'r t jih atin i: m antiqiy-m azm uniy. p ro tsessu al 
v a tash k iliy boshqarilishi jih a tla rin i k o 'rib chiqadi.
M etodlarni tasniflash m u am m o sig a tu rlich a qarashlar ular haqidagi b ilim lar 
tabaqalanishi va birlashishining tabiiy jaray o n in i aks ettiradi (S v etlo v sk ay a, 
Suvorova, L vov, M avlonova va boshqalar).

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   36   37   38   39   40   41   42   43   ...   193




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish