O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet54/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

M otorli-m ashq 

tizimi. 

M a s h in a  

in d u striy a sin in g   g urkira b  

o'sishi,  ishchilar  m e h n a tin i  intensivlash  hisobiga  m a k s im a l  foyda 

olishga  intilishi  m e h n a t  j a r a y o n la r in in g   h a d d a n   tash qari  b o ‘linib 

ketishiga  olib  keldi.  Ishchi  endi  bir  q a to r  aloh ida  yoki  bitta  o p e - 

ratsiyani  bajarish  o ‘rniga  m a s h i n a n i   b o sh qa rish   va  u n g a   x izm a t 

k o‘rsa tish d a n   iborat  c h e k la n g a n   m iq d o rd a  jism o n iy   m e h n a t  u s u l ­

larini  bajarishi  kerak  b o i i b   qoldi.  S h u n d a   h a m   bu  u su lla rn i  a n iq , 

tez va  m a s h i n a n in g  ishlash  vaqtiga  q a ra b   q a t ’iy belgilangan v a q td a  

bajarishi  shart.  B un d ay   xa ra kterd a g i  m e h n a t  usullari  va  uni  t a s h ­

kil  etuvchi  ish  h a ra k a tla rin i  faqat  m ax su s  m ash q   ja r a y o n id a g in a  

o'z la sh tirish   m u m k i n   edi.  Ishlab  ch iq a rish   t a i i m i n i n g   m a z k u r  

tizim i  m o to rli-m a s h q li  tizim i  deb  a ta lis h in in g   boyisi  h a m   a na 

s h u n d a d ir.  Ish c h ila r  tay y o rlaslm in g   bu  tiz im in i  a m e r ik a lik   inje- 

ner Tevlor yaratgan.  U n in g  m a z m u n i  qat'iv t a n la b  o ling an  m e h n a t  

usullari  va  u la rn in g   elem entlari  (ish  va  ish  jara y o n id a g i  h a ra -  

kat)ni  m ex a n ik   ta r z d a   m a s h q   q ilish d an   iborat.  T a ’lim   t iz m i n i n g  

to'g'ri  m e h n a t  u su lla rin i  tez  s h a k lla n tirish g a   qara tilg a n   m a s h q  

m a s h g 'u lo tla rin i  m u ay y a n   izc h illik da   bajarilishi  bilan  x a ra k te r- 

lanadi.  Biroq  o 'q u v c h in in g   a lo h id a   ish  harakatlari  va  u su lla rin i 

bajarishi  k o 'p in c h a   o p e ra ts iy a n in g   o 'z id a n ,  b u n in g   ustiga  m e h n a t 

ja r a y o n la r id a n   ajratilgan  holda  a m alg a  o shiriladi,  bu  esa  u larn i 

m ex a n ik   ta r z d a   o 'zlashtirilishiga  olib  keladi,  barcha  m e h n a t  j a ­

ra y o n la rin in g   k o m p o n e n tla ri  o 'rtasid ag i  obyektiv  m avjud  aloqa 

buziladi.

U shbu  t iz im n i n g   k a m c h ilig i  m o to r-m a s h q   tiz im i  b o 'y ich a  

o'qitish  o 'q u v c h ila r  k o 'n i k m a   va  m a la k a la rn i  ongli  o 'z la s h tiris h i- 

ni  n a z a rd a   tutm asd i.  K o 'n i k m a l a r n i   sh a k lla n tirish  m ax su s  ap - 

p a ra tla r  va  haqiqiy  m e h n a t  ja r a y o n in i  eslatadigan  m a s h q la rn i 

qo'llash   bilan  a m a lg a   osh irila rd i.  K o 'p   m a rta   ta k ro rla sh   nati- 

jasid a   m u s h a k l a r n i n g   m a ’lum  h a ra k a tla rin i  o n g n in g   ishtirokisiz 

h a m   bajarishga  «o'rgatish»  m u m k i n ,   deb  faraz  q ilingan.  T a ’lim d a  

b u n d a y   y o nd a sh ish   m a ’q u lla n m a d i  va  tez  uni  rad  qilindi.  M o to r- 

m ash q   t iz im i n in g   yu tug 'i  sh u n d a k i,  u n d a   m e h n a t  o'quv  va  m a l a ­

kalarin i  s h a k lla n tiris h n in g   d id a k tik   j ih a td a n   a soslang an,  psixo- 

i'iziologik  q o n u n iy atla rig a   m os  keladigan  ketm a-ketligi:  m e h n a t 

usuli,  m e h n a t  operatsiyasi,  m e h n a t  jara y o ni  birinch i  m a r t a   ishlab 

c h iq ilg an  va  q o 'lla n ilg a n .

56



Bu  tiz im d a   o'q u v c h ila rg a   m e h n a t  t a ’lim i  berish  besh  davrga 

b o 'lin a d i:

1.  Asosiy  m e h n a t  faoliyati  va  h a ra k a tla rin i  o 'z la sh tirish   b o '­

yicha  m a s h q   m as h g 'u lo tla ri.

2.  M e h n a t  u s u lla rin i  o 'z la sh tirish   b o 'y ic h a   m ashqlar.

3.  M e h n a t  o p e ra tsiy a la rin i  bajarishga  d o ir o 'rg an ish   m ashqlari.

4.  O 'q u v c h ila r n i  m ax su s  ta n l a n g a n   b u y u m la r   ustida  ilgari  o 'z- 

lashtirilgan  m e h n a t   o p e ra tsiy a la rin i  o p eratsiyalar  kom pleksiga 

b irlashtirishga  o 'rg an ish .

5.  M ustaqil  davr,  b u n d a   o 'q u v c h ila r ayni  kasbga  d o ir x arakterli 

b o 'lg a n   b u y u m la r n i   tayvorlaydi.

O p e ra ts iy a -b u y u m   m o to r -m a s h q   tiz im l a r i n in g   k a m c h ilik la ri 

va  y u tu q la ri  o 'rg an ilib ,  operatsiya-kom pleks  tizim i  yu zag a  keldi. 

Bu  tiz im g a   a s o sa n   o'qu v ch i  avval  2—3  ta  k e tm a -k e t  opera tsiy a la r­

ni  o 'z la s h tirad i,  s o'ng  shu  o peratsiyani  ichiga  olgan  kom pleks 

ishlarni  bajaradi.  M e h n a t  o p eratsiy alarin i  o 'z la sh tirish   va  ularni 

kom pleks  ishlard a  q o'llash   t a ’l im n in g   1-bosqichidagi  asosiy  vazi- 

fadir.  I k k in c h i  b o sq ic h d a   o 'q u v c h ila r  ishlab  chiq arish dagi  u n u m li 

m e h n a tg a   q o'sh ilad ilar.  M a sa la n ,  kiyim   tik ish d a   q o 'lla n ila d ig a n  

b a rc h a   turdag i  yengni,  y oq a n i,  m ay d a  q ism larn i  tik ish n i  o'rgatib 

b o 'l in g a n d a n   s o'n g  uni  k iy im da   q o'llash   bajariladi.  K am chiligi: 

o'q uvch i  o 'z   ish in in g   natijasini  j u d a   uzoq  v a q td a n   so'n g   ko'radi. 

N atijad a  qiziqish  susavadi.

H ozirgi  va qtd a   o 'qu v   u s ta x o n a la r id a   a m a liy   ishni  bajarish 

ja r a y o n id a   o p e ra ts iy a -b u y u m   tiz im i d a n   foydalanilad i,  c h u n k i 

o p e ra tsiy a n i  a lo h id a   o 'r g a n is h   reja la sh tirilg a n   va  d a s tu r d a   ko'r- 

satilgan  b u y u m   x ilin i  m a h a lliy   sharo itg a  qa ra b   o 'z g a rtiris h  

m u m k i n .




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish