O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


 .3 .  M ehnat  ta ’lim i,  kasb  tanlashga  yo‘llashning  didaktik



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet50/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   46   47   48   49   50   51   52   53   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

2 .3 .  M ehnat  ta ’lim i,  kasb  tanlashga  yo‘llashning  didaktik

tizim lari

Reja:

1.  T a ’lim n in g   d id a k tik   tiz im i  h a q id a   u m u m iy   tu sh u n c h a .

2.  P re d m e t  tiz im i,  operatsiya  tiz im i,  o p e ra tsiy a -p re d m e t  tiz i­

m i,  m o to rli-m a s h q   tiz im i,  o p e ra tsio n -k o m p le k s  va  boshqa  tiz im -  

lar.

3.  M e h n a t  t a ’lim i  d id a k tik   t iz im la r in i  tak om illashtirish.



51


Tayanch  ihorular:  tiz im ,  b u y u m   tiz im i,  o p e ra tsiy a   tiz im i, 

operatsiy a  b u y u m   tiz im i,  m o to rii  m a s h q   tiz im i,  o p e ra ts iy a   k o m ­

pleks  tiz im i,  k o n s tr u k s io n - te x n o lo g ik   tizim .

1. 

Ta’limning  didaktik  tizimi  haqida  umumiy  tushuncha.  T a ’lim  

tizim i  deb,  am aliy   k o 'n ik m a   va  m e h n a t  m a la k a la rin i  t o ‘g ‘ri  tarkib 

to pishiga,  kasbiy  faoliyatga  tayyorlashni  t a ’m in la y d ig a n   o 'quv 

m a te ria lin in g   m aq sad ga  muvofiq  tu zilm a siga ,  u n i  ta s h k il  etish  va 

izchilligiga  aytiladi.

D id a k tik a   va  m e to d ik a   bir-biri  bilan  uzviy  bog'Iiq.  M e to d ik a  

d e g a n d a,  ilm iy  u su lla r  haqidagi  fan  tu sh u n ila d i.  Bu  fan  d id ak ti- 

k a n in g   xususiy  holidir.  D id a k tik a   «kimni»,  « nim a ga »  va  «q anday 

qilib»  o'qitish  kerak  degan  savollar  bilan  s h u g 'u lla n s a ,  u  bilan 

uzviy  bog'Iiq  holda  m e to d ik a   esa  «qaysi  tarz d a»   va  « n im a la r   y or­

d a m id a »   o'qitish  m asalalari  bilan  s h u g 'u lla n a d i.  B o sh q a c h a   qilib 

a y tg a n d a ,  o'qitish  m etodik asi  bu  turli  xil  y o'llar  va  u s u lla r  tizim i 

bo'lib,  o'quv  d id a k tik   m a te ria lla rd a n   foydalanib,  belg ilard an 

m aq sa d larg a   erishish  u c h u n   nazariy  dars  va  y o 'r iq n o m a   vaqtida 

q o i la n il a d i.

D id a k tik a   va  m e to d ik a   bir  m e d a ln in g   ikki  to m o n id ir:  « n im a  

u c h u n   va  nim a»,  y a ’ni  d id a k tik a n i,  «qaysi  ta r z d a   va  n i m a la r   yor­

d am id a » ,  y a ’ni  m e to d ik a n i  belgilaydi.

T a ’lim   jara y on i  o 'z a ro   bog'Iiq  va  aylana  h a ra k a td a   am alga 

osh a d ig a n   o'qitish  tadbirlari  m o d uliga  a so sla n g a n ,  ya ’ni  ular 

m a s h g 'u lo t  ja ra y o n id a   yoki  ish  o 'rn i  m e h n a t  t a ’lim i  o'qituvchisi 

t o m o n id a n   m u n ta z a m   ravishda  ta k ro rla n a d ig a n   tad b irla rn i  bildi- 

radi.  U la r  biror j a r a y o n n in g   b arc h a   e le m en tlarin i  q a m r a b   oladi, 

misol  u c h u n ,  a n iq   bir  n azariy  d ars  yoki  y o 'r iq n o m a n i  o 'tk az ish  

u c h u n   «tayyorgarlik  ko'rish  —  o 'tk a z is h   —  baholash»  kabi  ha - 

ra k a tla r  kerak.  D id a k tik   x a tti- h a ra k a tla r   quyidagi  savollar  bilan 

uzviy  bo g 'lan gan :

1.  M a ’lum ot  yig'ish.  O 'quvchi  berilgan  ish  to p s h ir ig 'in i  tahlil 

qiladi,  kerakli  h a m m a   m a ’lu m o tla rn i  m u staqil  ravishda  yig'adi.

2.  Reja  tuzish.  O 'q u v c h i  m ustaqil  ravishda  b o s h q a   kerakli  ish 

bo s q ic h la rid a n   iborat  ish  rejasini  tuzadi.

3.  Q a r o r   qabul  qilish.  O 'quvchi  o 'qituvchi  bilan  birgalikda  ish 

rejasini  a m a lg a   o shirish   to'g'risida  q a ro r  qabul  qiladi.

4.  A m a lg a   oshirish.  O 'q uv ch i  ish  rejasi  asosida  ish n i  m ustaqil 

bajaradi.

52



5.  Tekshirish.  0 ‘quvchi  ish  natijasini  m ustaqil  tekshiradi  va 

« ba ho la r  varag'ini»  t o ‘ldiradi.

6.  Xulosa  c h iq a rish .  0 ‘quvchi  va 

0 ‘qituvchi  birgalikda  ish 

j a r a y o n in i,  s h u n in g d e k ,  ish  n atijalarini  ta h lil  qiladi  va  xulosa 

ch iq a rad i.

B ilim la rn i  o'z la s h tiris h   (ta ’lim   olishda)  faqat  xotira  xususi- 

yatlari  e m a s,  balki  shaxsiy  qobiliyatlari,  f ik rn i  j a m la s h ,  m aqsad 

h a m d a   tiris h q o q lik k a   h a m   b o g ‘Iiq.  M a q sa d g a   in tilu v c h a n lik n in g  

z a ru riy   sh a rtla ri  k o 'p ro q   va  m u s t a h k a m r o q   o ‘zlashtiriladi.

« K a d rla r  tayyorlash  m illiy   d a s tu r i» n in g   m a q s a d i  t a ’lim   s o ­

h a s in i  t u b d a n   isloh  qilish,  u n i  o 't m i s h d a n   q o lg an   m afk u rav iy  

q a r a s h l a r d a n   va  s a rq itla rd a n   to 'la   xalos  etish,  rivojlangan  de- 

m o k r a tik   davlatlar  d a ra jasid a ,  y u k s a k   m a ’naviy  va  axloqiy  ta- 

lablarga  jav ob   b e ru v c h i  yuq o ri  m a la k a li  k a d rla r   tayyorlash  m i l ­

liy  tiz im i n i   yaratishdir.  Bu  esa  o 'z   n a v b a tid a   t a ’lim   jaray on iga 

b o s h q a   ko'z  bila n   q a r a s h n i   ta la b   e tadi.  X u s u s a n ,  t a ’lim   tizim i 

u c h u n   yangi  p o g 'o n a   h is o b la n g a n   m e h n a t   t a ’lim i  tiz im id a   bu 

m u a m m o   o 'z   do lzarbligi  b ilan  a lo h id a   ajralib  tu ra d i.  D unyo ga  

yangi  ko 'z   b ilan  q a ra y d ig an   u d d a b u r o n ,  is h n i n g   k o 'z in i  biluv- 

ch i,  ke lajagim iz  p oyd e v o rin i  q u r u v c h i  va  y u k sa ltiru v c h i  ishchi 

m u ta x a ssis  k a d rla rn i  tay yorlash   re s p u b lik a m iz   old id a   tu rg a n   eng 

m u h i m   va  m a s ’uliyatli  vazifadir.  K eyingi  y illarda   bu  b o r a d a   h a m  

k a tta   ish lar  olib  b o r ilm o q d a .




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   46   47   48   49   50   51   52   53   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish