O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet384/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   380   381   382   383   384   385   386   387   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

Tavanch  iboralar: 

m ala ka   ishi,  ilm iy  rahbar,  m a s la h a tc h i,  il- 

m iy   x o d im ,  h iso b  

g r a f i k a , 

m a v z u n i n g   dolzarbligi,  m u a m m o n i n g  

o ‘r g a n ilg a n lik   darajasi,  tadq iq o t  m aq sa d i,  tad qiq ot  vazifalari, 

ta d q iq o t  obyekti  va  p re d m e ti,  k u tilad ig a n   natija,  tad qiq ot  m e to d -  

lari,  ta d q i q o tn i n g   ilm iy  yangiligi  va  a m a liy   ah a m iy ati.



B itiruv  m alakaviy  ishining  m aqsad  va  vazifalari.

Bitiruv  m alakaviy  ish  t a la b a n in g   o ‘qish  dav rida  egallagan  n a - 

za riy   va  a m a liy   b ilim la ri  aso sida  bajargan  ilm iy -ta d q iq o t  is h la ­

rini ng  natijasi  h isoblanadi.

B itiruv  m ala k av iy  is h n in g   m a q s a d i  t a l a b a l a r n i n g   b a rc h a   blok 

f a n la ri  b o ‘y ich a  o lin g a n   n a z a riy   va  a m a liy   b ilim la rin i  m u s t a h ­

k a m l a s h   va  k e n ga ytirish,  bu  b i li m l a r n i   m u a y y a n   ilmiy,  te x n i- 

kaviy,  ish la b   c h iq a ris h ,  iqtisodiy,  ijtimoiy,  m a d a n i y   v azifalarni 

hal  e tis h d a   q o ‘lla s h d a n   iboratdir.  T alaba  u zluksiz  t a ’lim   turlari 

b o ‘y ic h a   o ‘quv  d a s tu rla ri,  o 'q u v   rejalari  b ila n   t a n i s h   b o ‘lishi, 

m u ta x a s sis lik   fa n la rin i  o ‘qitish  m e to d ik a s i,  p e d a g o g ik a   va  psix o - 

logiya  fa n la ri,  yangi  p e d a g o gik   tex n o lo g iy a la rin i  c h u q u r   bilishi 

va  b i l i m l a r i n i   a m a ld a   q o ‘llay  o lishi  kerak.

397



G e o m e tr ik   o ‘lc h a m la r d a   o ‘x sh a sh lik   —  ko‘rg az m ali  qurol 

m a q s a d id a   ishlatiladigan  o b y e k tn in g   tash q i  qiyofasini  a n gla tadi. 

B u n d a y   m o d e lla r   ta la b a la rn i  z a m o n a v iy   m a s h in a ,  m e x a n i z m l a r  

tu zilish i,  ishlash  m e z o n la r i  b ilan   tan ish tira d i.

Fizikaviy  o ‘x sh a sh lik   —  o ‘rg an ilay o tg a n   o b y e k tn in g   h a ra -  

kat  d in a m ik a s i,  o 'z a ro   b o g iiq lig i  q o n u n iy atla ri,  xususiyatlari  va 

o ‘x sh a sh lik la rin i  k o'rsatadi.

H a ra k a tli  o ‘x s h a sh lik   —  tirik   m a v ju d o d la r n in g   h a ra k a tla rin i 

m o d ella s h tiris h   tu sh u n ila d i.  Bu  tu rd a g i  m o d e lla r n in g   asliga  yaqin 

boMishni  t a ’m in la s h   m a q s a d id a   ko ‘p  h o latla rd a   tirik   m a v ju d o d la r 

yoki  in so n la rg a   o ‘x sh ash  qilib  yaratiladi.

Talabalarga  tex n ik   m o d e lla s h tir is h n i  o ‘rgatish  ja r a y o n id a   in- 

son  o ‘z  am aliy   faoliyat id a  tabiat  q o n u n iy atla ri  va  h o d is a la rid a n  

fo y d ala n ish in i  ko‘rsatib  berish,  u la rn i  z a m o n a v iy   ishlab  ch iq a rish  

s o h a la ri  bilan  ta n is h tirib   ch iq ish   kerak.  B u n d a   ta la b a la rn in g   fan 

asoslari  b o ‘yicha  olg an   b i lim la rin i  ustax o n a d a g i  a m a liy   ishlari 

bila n   b o g ‘lash  kerak.

T a la b a la rn in g   te x n ik   m o d e lla s h tiris h   jara y o n id a g i  faoliya- 

ti  a s o sa n   te x n ik   h ujja tla rn i  ishlab  c hiqish  va  m odel  y a sash d a n  

iborat  b o ‘ladi.  S h u n in g   u c h u n   en g  avval  tala b a la rn i  c h iz m a l a r n i  

ishlashga,  texnologik  ja r a y o n n i   tu zish g a,  m o d e ln in g   d e ta lla rin i 

tay y orlash  va  u la rn i  yig‘ishga ja lb   etish  u c h u n   eng  qulay  m o d e lla r 

y a sash n i  n a z a r d a   tu tlsh   lozim .

Talabalarga  m o d e lla s h tir is h n i  o ‘rgatish  ja r a y o n id a   obyektlarni 

tayyorlash  q u yidag ic h a   uch  b o sq ic h d a   a m a lg a   oshiriladi:

1)  m u k a m m a l   tex n ik   h u jja tla r  b o ‘yicha;

2)  q isq artirilg an  te x n ik   hu jjatlar  b o ‘yicha;

3)  te x n ik   s h a rtla r   yoki  o ‘z  sh a rtla ri  b o ‘yicha.

M o dellashtirishni  o'rgatishdagi  birinchi  b o sq ic h n in g   xusu-

siyati  shuki,  u n d a   talab alar  to p sh iriq n i  bajarish  uchun  barch a 

b o s h la n g ‘ich  m a ’lu m o tla rn i  tayyorgina  oladilar.  Bu  esa  a n a   shu 

bosqichda  tala b ala rn in g   ijodkorligi  u ch u n   hech  qan dav  sharoit 

b o ‘lmaydi  degani  emas.  C h u n k i   ch iz m ala r,  obyektning  texnik 

shartlari  va  texnologik  xarita  m avjud  b o'lg an   taqd ird a   h a m ,  ta la ­

ba la rn in g   m a ’lum  darajada  m u staqil  ishlashiga  to ‘g ‘ri  keladi.  U lar 

avvalo  texnik  hujjatlarni  tu s h u n ib   olishlari:  c h iz m a n i  tfq ish la ri  va 

texnologiyani  o ‘rganishlari  shart.

M o d e lla sh tirish n i  o ‘rg a tis h n in g   ik k in c h i  bosqichi  ta la b a la r  

to p s h iriq n i  bajarish  u c h u n   kerakli  m a ’lu m o tla r n i  to ‘liq  o lm a s -

395



Bitiruv  m alakaviy  is h n in g   vazifasi  olib  borilgan  tadqiqot  m av- 

zusi  b o ‘yicha  o lin gan   u m u m i y   a xb o ro tn i  m u s t a h k a m l a s h n i , 

m a n b a la r d a n   to ‘plan g a n   ilm iy  va  a m a liy   d a lilla rn i  tiz im li  ta rz d a  

izchil  tartib ga  solishni  n a z a r d a   tu tadi.

Bitiruv  m alakaviy  ish n in g   m u allifi  ilm iy -ta d q iq o tn i  m ustaq il 

olib  borishi,  t a ’lim iy  m u a m m o l a r n i   topishi  va  u larn i  hal  q ilish- 

n in g   u m u m iy   m etod   va  q o id a la rin i  a m a ld a   q o ‘llay  bilishi,  tah lil 

qila  olishi,  n a tija n ing  sa m a rd o rlig in i  k o ‘rsata  bilishi  kerak.

Bitiruv  m alakaviy  is h n in g   vazifalari  sifatida  m u ta x a s sis - 

lik  va  b iro r  ixtisos  b o 'y ich a   tayyorlash  sohasida  ilm iy -ta d q iq o t 

va  a m a liy   ishlarda  b ilim la rn i  m u s ta h k a m la s h ,  m u sta q il  holda 

m a ’lu m o tla rn i  izlash  va  m u a y y a n   m u a m m o l a r n i   yechish,  t a n l a n -  

gan  m av z u   b o ‘yicha  kasbiy,  p e d a g o g ik   va  psixologik kategoriyalar, 

ho disalar  va  m u a m m o l a r   m o h iy a tin i  och ish,  m avjud  m a te ria l-  

larni  tiz im lash tirish ,  tah lil  qilish  va  qayta  ish la s h ,  uzluksiz  t a ’lim  

t iz im id a   t a ’lim   sifati  va  sa m a ra d o rlig in i  oshirishga  yo‘n a ltirilg a n  

t a k l if  va  tavsiyalar  ishlab  ch iq ish   va  h o k a z o la rd a n   iborat.

D issertatsiy a n in g   yozilishi,  tayyorlanishi  va  o c h iq   h im o y a  

qilinishi  ta la b a n in g   mutaxassisligi  b o 'y ich a   ta n la g a n   m avzusi 

negizida  n e c h o g ’lik  m u staqil  tadqiqot  olib  borish  tajribasiga  ega 

b o ‘lganligini  an iq la b   beradi.


Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   380   381   382   383   384   385   386   387   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish