O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


Kurs  ishlarini  bajarishda  texn ik   m odellashtirish  va  lo yih a la sh



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet382/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   378   379   380   381   382   383   384   385   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

Kurs  ishlarini  bajarishda  texn ik   m odellashtirish  va  lo yih a la sh .

Oliy t a ’lim  m u assasalarida,  ayniqsa,  b o ‘lajak  m e h n a t  t a ’lim i  va 

kasb  t a ’limi  o ‘qituvch ilarin i  tay y o rlashd a  m e h n a t  va  kasb  t a ’limi 

m etodikasi  fan la rid a n   kurs  ishlarini  b ajarishda  tex n ik   m o d e lla s h  

va  loyihalash  m u h im   a h a m iy a t  kasb  etadi.  Bu  boradagi  vazifalar- 

ni  muvaffaqiyatli  bajarishda  turli  tashk iliy   shakl  va  m e t o d la r d a n  

foydalaniladi,  j u m la d a n :

—  tex n ik  m a ’lu m o tla r  berish;

—  tad q iq o tc h ilik   va  a m a liy   faoliyat,  ko ‘n i k m a   va  m a la k a la r n i 

shakllan tirish;

—  tex n ik   b ilim la rn i,  m e h n a t  u su llarin i,  bajarilgan  ishlar  sifa- 

tini  nazorat  qilish;

—  dizayn,  estetik  did  va  m e h n a t  m ada niyati  ko ‘n i k m a la r in i , 

m ustaqil  ishlash  qobiliyatini  sh ak llan tirish ;

—  konstruktorlik-texnologik  m azm undagi  ijodiy  m asalalarni  hal 

qilish,  yuksak  darajadagi  mehnat  intizomi  va  mehnat  muhofazasi  ta- 

lablariga  rioya  etish  uch un  m a'lu m   shart-sharoitlarning  yaratilishi.

Texnik  m o della sh tirish   jara y o ni  b iro r-bir  noyob,  q i m m a t b a h o  

xullas  ko‘p  m ablag1  sa rfla n a d ig a n   in shootlar,  agregatlar,  m a s h i-  

na la r  va  h o k a z o la rn in g   m o d elin i  yaratish  hisoblanadi.  O d a td a , 

m o d e ln in g   o ‘lcham lari  asl  nusxaga  n isb a ta n   a n c h a   k ichik  b o ‘ladi 

va  sh u n g a  ko‘ra  u n d a n   a rz o n g a   tushadi.  Model  tuzilish i j ih a ti d a n  

aslidan  farqlanishi  m u m k i n ,  lekin  u n d a  ishlash ja r a y o n id a   aslida 

sodir  b o ‘ladigan  fizik  h o d isa la r  k u z atilishi  kerak.

T exnik  m o dellash tirish  jara y o n i  u ch ta  asosiy  bo sq ic h d a n :

—  m odel  yasash  u c h u n   texnik  hujjatlarni  (texnik  s h a rtla r, 

c h iz m ala r,  texnologiyani)  tayyorlash,

—  m odel  yasash,

—  uni  sinab  k o 'rish d a n   iborat.

T e x n ik ad a   ishlatiladigan  m o d ella r  3  turga  b o l i n a d i .  M e h n a t 

va  kasb  t a ’limi  m etodikasi  f an la rid a n   ta la b a la r  kurs  ish la rin i  b a- 

jarish la ri  u c hu n  ushbu  tu rla rn i  bilishi  talab  etiladi:

394



ligi  b ila n   tavsiflanadi.  U la r   y o r d a m c h i  a d a b iy o td a n   foy d ala n ib , 

b u y u m n i n g   lo y ih a s in i,  uni  tay y o rlas h   te x n o lg iy a sin i  ish la b   c h i-  

qishga va h o k a z o la r g a j id d i y  y o n d a s h ib ,  m a z k u r  m a 'l u m o t l a r n i n g  

b ir  q is m in i  m u sta q il  h o ld a   o 'z la r i  to p is h la r i  kerak.  Q is q a r- 

tir ilg a n   te x n i k   h u jja tla rd a   bir  y o ‘la  h a m   c h i z m a l a r n i   o ‘qish  va 

ish lab   c h iq is h ,  h a m   lo y ih a la sh   va  tex n o lo g ik   j a r a y o n n i   ta s h -  

kil  e tish   v a z ifala rin i  n a z a r d a   tu tis h   tavsiya  q ilin a d i.  T a la b a la r 

y e tis h m a y d ig a n   m a ’lu m o t la r n i   shu  ta r z d a   to p ish   u c h u n   c h iz -  

m a c h i l i k d a n ,   s h u n in g d e k   lo y iha la sh   va  te x n o lo g iy a d a n   o lin g a n  

b i li m l a r n i   ijodiy  q o 'lla s h la r i  lozim .

M o d e lla s h tir is h n i  o 'r g a t i s h n i n g   u c h in c h i   b o s q ic h i  ta la b a -  

l a r n i n g   o ‘z  ijodiy  ta s a v v u ri  voki  b u y u m g a   q o ‘y ila d ig a n   s h a r t -  

lar  b o 'y i c h a   b a ja ra d ig a n   m u sta q il  ishidir.  M o d e lla s h tir is h d a  

t a l a b a l a r n i n g   in d iv id u al  x u s u siy a tla ri  farqi  a y n iq sa   yaq q o l  k o '- 

rin a d i.

B u n d a   m a ’lum   darajad a  a vrim   ta la b a la rn in g   ongli  m ustaqil 

t a ’lim   faoliyati  bilan  sh u g ‘u llanishi  h a r   xil  texnik  q u r ilm a la r n i 

loyihalash  va  tayyorlashga  qiziqishlari  sabab  b o i a d i .

L o y ihalash   —  asl  nusxadagi  m ash in a la r,  m osla m a lar,  jih o z - 

lar  va  h o k a z o la rn in g   c h iz m a la rin i  yaratishga  qara tilg a n   ijodiy 

jarayondir.  Loyihalash  bilan  sh u g ‘u lla n ish   u c h u n   avvalo  keng 

grafik  h a m d a   texnologik  bilim   va  m ala k ala rg a   ega  b o i i s h   kerak. 

S hu n in g d e k ,  b u y u m la r n in g   m u sta h k a m lig i,  aniqligi  va  h o k a z o - 

lariga  oid  m u ra k k a b   h isoblarni  bajarish  im k o n in i  b e ra d ig an   m ax- 

sus  loyihalash  bilim lari  va  m alak alari  h a m   zarur.

T alabalar  texnik  m od ella sh tirish  bilan  s h u g 'u lla n is h d a   b u y u m -  

larni  loyihalash,  tayyorlash  va  p ard o z lash   b o ‘yicha  quyidagi  ish- 

larni  bajaradilar:

1)  lo yiha la na dig an  b u y u m n in g   vazifasi  va  q o 'lla n ish i  bilan 

tanish ish;

2)  b u y u m d a n   foydalanish  va  uni  tayyorlash  ja ra y o n ig a   asos 

b o ‘ladigan  fizik,  kimyoviy  va  bo shq a ja ra y o n la rn i  aniqlashtirish;

3)  u m u m te x n ik  

va 


q o 's h im c h a  

ad abiyotlarni 

o ‘rganish, 

q o ‘yilgan  vazifani  hal  q ilin is h in in g   eng  yaxshi  v a ria n tin i  ta n -  

lashda  u la rd a n   foydalanish;

4)  b u y u m n in g   bir  n e c h ta   eskiz  v a ria n tla rin i  tayyorlash  va 

u lard a n   eng  yaxshisini  tan lash ;

5)  b u y u m n in g   texnik  loyihasini  ishlab  chiqish;

6)  b u y u m g a   ishlov  berish  texnologiyasini  ishlab  chiqish;

396



7)  a y rim   d e ta lla rn i,  uzellar va u m u m a n  b u y u m la r n i   tayyorlash 

h a m d a   rostlash;

8)  b u y u m n i n g   k a m c h ilik la r in i  a n iq la sh   va  b a r t a r a f  etish;

9)  b u y u m n i   p ardozlash ;

10)  b u y u m n i   tayyorlashga  d o ir  o ‘q u v -te x n ik   hujjatlarga  tu z a -  

tis h la r   kiritish.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   378   379   380   381   382   383   384   385   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish