O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet314/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   310   311   312   313   314   315   316   317   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

Davriy  hisobga  olish.  0 ‘q uv c h i l a r n i n g   bi limlari,  m e h n a t  

k o ' n i k m a l a r i   va  m al akal al ar in i   t ekshirish  s h ak ll a ri d an   biri  u lar ­

n i ng   o' quv  choragi,  v a ri m  yillik  va  yillikdagi  o ' / l a s h t i r i s h i n i   h i ­

sobga  olishdir.

0 ‘q u vc h il a rn i ng   j oriy  o ‘zlasht irishi ni   o i g a n i s h   va  m a xs u s 

o ' t ka zi lg a n  na zora t- teks hi ri sh  ishlari  sinov  tariqasidagi  s o ‘roqlar 

(takroriv,  u m u m l a s h t i r u v c h i   da rs la r  vaqtida)  asosida  o ‘quv  c h o r a ­

gi,  v ari m  yillik  va  yillik  u c h u n  b a h o l a r   qo' yiladi.  C h o r a k  ba holar i 

o d a t d a   o ' qi tu vc hi ni ng   h a r   bir  o ' q u v c h in i   p ux t a  o' r gan is h,   u n i n g  

ilmiy-texnikaviy  bi li ml ari ni ,  m e h n a t   k o ' n i km al ar i   va  m a l a k a l a ­

rini  m u n t a z a m   tekshirishi  va  c h u q u r   tahlil  qilish  natijasi  bo' lishi 

lozim.


0 ‘quv  choragi  u c h u n  qo' yi lg a n  b a h o  joriy b a h o l a r n i n g   o ‘r t a c ha  

a ri f me ti k   m i q d o r i d a n   iborat  bo' l masli gi   kerak.  Bu  haqiqiy  a hvolni  

buzib  ko'rsatish,  o ' qi tu vc hi ni ng   b a h o  q o ‘yishga  ijodiy  y on da s hi sh 

singari  m u h i m   t u s h u n c h a g a   e ’tibor  bermasligi  b o i a r   edi.  Bu 

o ' r i n d a   h ar  xil  m e t o d i k - pe d ag o gi k   o mi l l a r   hisobga  olinishi  lozim. 

B u n d a y   o m i l l a r d a n   eng  m u h i m i   o' quvchiga  joriy  b a ho   qo' yi lgan 

m a t e r i a l n i n g   ahamiyatiiligidir.

M a sa l a n,   joriy  ba hol ar   bir  xil  b o' lgani   holda,  ha r   xil  o ' q u v ­

c hi la rg a  c ho ra k  baholari  h a m i s h a   birday  qo' vilmaydi.   Tabiiyki, 

jori y  b ah ol ar   bir  xil  b o' l ar   ekan,   c h o ra k   bahosi  h a m   ularga  m u-  

vofiq  kelishi  kerak.  Bahol ar  bir  xil  b o ‘l ma g a n d a   c h or ak   bahosi 

u l a r d a n   eng  ko‘piga  muvofiq  ravishda  qo'yilishi  kerak.

Misol  keltiramiz:  o ‘quvchi  c ho r ak   d a vo mi da   «4»,  «3»,  «2»,  «4» 

b a h o l a r   olgan,  lekin  «3»  va  «2»  b ah o l ar ni   m e h n a t   va  kasb  t a ’limi 

d a s t u r i n i n g   asosiy  b o i i m l a r i n i   o ' r g a ni s h da   olgan.  Bu  verda  «4»

293



b a h o   asosiy  o ' r i n n i   olsa  h a m   baribir 

0‘qituvchi  chorak  uchun  bu 

o ‘quvchiga  «3»  b a h o  qo' yishi  kerak.  Bu  misol  o' q uv c hi la rn i ng  

bilimi,  m e h n a t   k o' n i k ma l a r i   va  mal ak al ar ini   t e k sh i ri s hn in g 

muvaffaqiyati  u m u m a n   va  m u a y y a n   holda  ko'p  j i h a t d a n   davriy 

tekshirish  o' tkazi sh  vaqtida  o ' q i tu vc hi ni ng   masalaga  ijodiy  yon- 

dashuviga,  har  bir  o ' qu v c h i n i n g   ya kk a  xususiyatlarini  va  ba ho 

qo' yi sh  m e z on l ar i ni   c h u q u r  bilishiga  bog'liqligini  yaqqol  ko'rsatib 

turibdi.

O ' q uv c h i l a r ni n g  o ' zlas ht ir is hi ni   yak un iy   hisobga  olish  turi 

o' quv  yilining  oxirida  sinov  t ariqasida  amal iy  ishlarni  o' tkaz is h 

yo'li  bilan  a ma lg a  oshiriladi,  m e h n a t   tayyorgarligi  darajasi  kasb 

t a ’lim  darajasiga  yetkazilgan  m ak t a b l a r d a   esa,  9 - s i n f   oxirida, 

m ak t a b n i   bitirish  paytida  ixtisos  i m t i ho n in i   t opshi radi .  Sinov 

tariqasidagi  amal iy  ishlar  o ' q u v c hi la rn i ng   o' quv  yili  m o b ay n id a  

o' zlashtirilgan  asosiy  m e h n a t   operatsiyalarini  o'z  ichiga  olgan 

t opshi riqni   mustaqil  b aj ar is hd an   iborat  bo'ladi.  Vaqt  j i h a t d a n  

bu  t opshi riq  ko'pi  bilan  2—4  o' quv  soatga  mo'ljallanishi  kerak. 

Bunda y  i sh la rn in g  maq s ad i   o ' qu vc hi la r  o'z  ishlarini 

m u s t a q i l  

rejalashtirishini  q a nc ha li k  o' zlasht irib  olganl ikl ari ni ,  ish  j o 'y in i 

t ashkil  etishni,  c h i z m a l a r   va  texnologik  xari tal ari dan,   ish  va 

na zo ra t- o' l ch ov   a sb oblar idan  to'g'ri  foydalana  olish lari n i,  ishni 

belgilangan  vaqt  n o r m a s i d a   ulguri shlar ini ,  b il iml ari ni   a ma l d a  

tatbiq  eta  olishlarini  a n i q l a s h d a n   iborat.


Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   310   311   312   313   314   315   316   317   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish