O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet259/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   255   256   257   258   259   260   261   262   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия



Ish  obyekti

Ish  turlari

Xom

ashy



ta

y

y

o

r

la

sh

R

e

ja

la

r

K

o

'n

d

a

la

n

g

ig

a

 

a

r

r

a

la

sh

U

z

u

n

a

sig

a

 

a

r

r

a

la

sh

R

a

n

d

a

ia

sh

M

ix

 

b

il

an

 

is

h

la

sh

B

u

ra

m

a

 

m

ix

 

b

il

an

 

is

h

la

sh

K

le



b

il

an

 

is

h

la

sh

P

a

r

m

a

la

s

h

J

il

v

ir

la

s

h

L

ak

 

va

 

b

o

‘y

oql

ar

 

b

il

an

 

is

h

la

sh

1

.



P l a k a t   u c h u n   r e y k a

+

+



+

-

+

2.



T a g l i k   t a x t a

+

+



+

-

+

+

230



Jcidvcilning  d a v o m i

3.

B o l a l a r   k u r a k c h a s i



+

+

+



+

+

+



+

+

4.



U y   m o d e l i

+

+



+

+

+



+

+

+



+

+

+



5.

A v t o m o b i l   m o d e l i

+

+

+



+

+

+



+

+

+



+

+

D e m a k ,  270  d a q iqa   yoki  6  soatlik  a m a liy   ish  ja ra y o n i  uch u n  



oxirgi  3  ta  ish  obyekti  yetarli  ekan  (bu  t a n l a n g a n   obyekt  tu zi- 

lis h in in g   s o d d a   yoki  m urak k a b lig ig a   h a m   b og 'liq,  s h u n in g   uch u n  

u n i n g   x o m ak i  c h iz m a la rin i  h a m   tay y o rla m o q   zarur).

Shu  ta r t ib d a   h a r  bir b o ‘lim  u c h u n   o ‘quv  u s ta x o n a s id a   qilin adi- 

gan  ish la r  ro 'y x a tin i  ishlab  c hiqish  tavsiya  etiladi.

5. 

F anlarning  o ‘zaro b og‘lanish  rejasi. 

M e h n a t   t a ’limi  darslarini 

tab iiy -ilm iy   sikldagi  fan la r  bilan  b og ‘liqlik  grafigi  —  h a r  bir  m av­

zu  m a z m u n i n i   yoritishda  u n in g   m o h iy a tin i  o 'q u v c h ila r  t o m o n i ­

d a n   c h u q u r,  ilm iy  aso slang an  h olda  ta s a v v u r  etishlari,  vaqtdan 

u n u m li  foydalanish,  nazariy   b ilim la rin i  a m a ld a ,  hayo tda  va  ish­

lab  c h iq a r is h d a   q o ‘llash  im k o n iy a tla rin i  keng  yoritish,  u la rn in g  

p o litex n ik   t u s h u n c h a la r in i  kengaytirish  m a q s a d id a   o'qituvchi  t o ­

m o n id a n   tu z ila d i  h a m d a   u  taq v im iy   m avzuli  rejada  o ‘z  ifodasini 

topadi.


T a ’lim   ja r a y o n in i   rejalashtiruvchi  bu  h u jjatda  m a k ta b d a   o'qi- 

tilad ig a n   m e h n a t   t a ’limi  fa n in in g   fizika,  m a te m a tik a ,  kimyo, 

c h iz m a c h i li k   va  b o sh q a   fan la r  bilan  o ‘z a ro   b o g 'la n is h la ri  ochib  

beriladi.  T a ’lim   ja ra y o n id a   fanlar  o ‘rtasidagi  b o g 'la n is h la r   katta 

a h a m iy a tg a   ega.  B ugun g i  k u n d a   m a k t a b d a   o'qitish  o'quvch ilarg a 

m u s t a h k a m   b ilim ,  m e h n a t   k o 'n ik a m a la r i  va  m a la k a la rin i  b erish- 

d a n   ta s h q a ri,  u la r n in g   o 'rgan ilay o tg a n   h o d isa la rg a   c h u q u r   va  h a r  

t o m o n l a m a   y o n d a s h is h la r in i,  olgan  b i lim la rid a n   ishlab  chiqarish  

va  m e h n a t   h o d isa la rin i  ilm iy  asosda  t u s h u n tirib   berish,  m u s ­

taqil  ravishda  bilim la rg a   ega  bo'lish  u c h u n   fo ydalana  olish larini 

t a ’m in la s h i  kerak.

M e h n a t  t a ’lim i,  m a k ta b d a   o'q itila d ig an   fan  sifatida,  o 'q u v ­

c h il a r n i n g   u m u m i y   t a ’lim   f an la rid a n   olgan   b ilim la rin i  a m a ld a  

q o 'lla s h n i  o 'r g a n is h la ri  u c h u n   cheksiz  im k o n iy a tla r  yaratib  b e ­

radi.  T a ’lim n i   to 'g 'ri  yo'lga  qo 'yish  orqali  o 'q u v c h ila rg a   tabiat  q o- 

n u n la r i  bilan  u l a r n i n g   tu r m u s h d a   n a m o y o n   bo 'lishi  o 'rtasidag i 

obyektiv  m avjud  b o 'lg an   b o g 'la n is h la r n i  k o 'ra   b ilishlariga  yo rd am  

berish  za ru r.  M a sa la n ,  o 'q u v c h ila r  Fizika  k u rsid a   qattiq  jism la r-

231



n in g   xossalarini,  kuch,  m assa,  tezlik,  ish qalanish  va  h o k a z o la rn i 

o ‘rganadilar.  Bu  vaqtda,  u lar  o 'quv  u s ta x o n a larid a   ishlov  beri- 

ladigan  m e ta lla rn in g   fizikaviy  m ex a n ik   xossalarini  va  tu zilish in i 

bilm asalar,  ishlov  berilayotgan  m aterialga  qarab,  u larn i  qirquvchi 

as b o b n in g   to'g'ri  o'lcho v in i  ta n la y   olm a sa la r,  m a s h in a d a g i  detal- 

la r n in g   ishq alanishin i  q a n d a y   yo'l  bilan  k a m a y tiris h n i  va  h o k a ­

zolarn i  bilm asalar,  u la r n in g   ilgari  olgan  bilim lari  y u z a k i  bo 'lib  

qoladi.  O 'qituvchi  o'quv  m a te ria lin i  o 'q u v c h ila rn in g   tabiiy-ilm iy  

sikldagi  f a n la rd a n  olgan b ilim la ri bilan  m u s ta h k a m  bog'Iiq b o'lgan 

qism i  b o 'y ich a   tayyor  b ilim la rn i  yetkazishga  h a ra k a t  qilmaydi. 

M e h n at  o'qituvchisi  suh b at  o 'tk a z is h   usuli  bilan  o 'q u v c h ila r  qattiq 

jis m la r n i n g   xossalarini,  ish qalan ish   tu rla rin i  (fizika),  ko'p  qirrali 

b u r c h a k l a r n i n g   xossalarini  (geom etriya),  a ra la s h m a la r,  emulsiya- 

lar  va  m in e ral  y o g 'larn in g   (kim yo)  va  h o k a z o la rn in g   xossalarini 

q a n d a y   o'z lash tirib  o lg an lik la rin i  aniqlaydi  va  a n a   shu  fa n la rd a n  

o lin gan  b ilim la r  asosida  ularga  ishlov  b e rilayotgan  m e ta lla rn in g  

tu z ilis h in i  va  qirqish  j a r a y o n in i,  qirqish  a s b o b la rin in g   charxlash  

b u r c h a k la r in i  va  ish la n a y o tg a n d a   d e ta ln i  sovutish  u c h u n   ishla- 

tiladigan  s u y u q lik n in g   tarkibi  va  xossalarini,  d e ta lla r n in g   dast- 

gohdagi  ishqalanuvchi  y u z a la rin i  va  ularga  m a s h in a   moyi  surish 

yo'li  b ilan   ish qa la nish ni  ka m a y tirish   u sulla rin i  tu s h u n tirib   b e ­

radi.  Biroq  fan la ra ro  aloqa  bir  t o m o n l a m a   jarayon  em as.  U m u ­

m iy  t a ’lim  fan larid an   dars  beruv ch i  o 'q itu v c h ila r  o 'q u v c h ila rn in g  

m e h n a t  b o'yicha   olgan  am aliy  ta jrib a la rid a n   o'rg an ilay o tg a n   ta- 

biat  q o n u n la r in i  c h u q u rr o q   tu s h u n is h la r i  u c h u n   foydalanishlari 

lozim .


F a n l a r n i n g   o 'z a ro   b o g 'lan ish   rejasini  ishlab  c h iq ish d a   u m u ­

m iy  t a ’lim   fan la rid a n   m e h n a t  t a ’lim i,  fizika,  m a te m a tik a ,  kimyo, 

biologiya,  c h iz m a c h ilik   va  h o ka z o   f a n la rd a n   dars  b eradigan 

o 'q itu v c h ila r  ishtirok  etadi.  U la rn in g   h a r  biri  o 'z  fa n in in g   m a z - 

m u n in i   sinch iklab  tah lil  qilish  asosida  o 'quv  m a te ria lin in g  bo shq a 

f an la r  bilan  b o g 'lan ish ig a   oid  a n iq  m iso llar  t a k l if  etadi,  bu  tak lif­

lar  m u h o k a m a   qilinib,  a n iq la n ib   va  z a r u r   bo'lsa  to 'ld irilib   f a n ­

la r n in g   o 'z a ro   b og 'lan ish  rejasi  jadvaliga  kiritiladi,  u n d a   h a r   bir 

fanga  oid  u  yoki  bu  m av zun i  o 'rg an ish   m u d d a tla ri  ko'rsatiladi.

F a n l a r n i n g   o 'z a ro   b o g 'lan ish   rejasini  muvaffaqiyatli  am alga 

o sh irish   o 'q u v c h ila rn in g   m e h n a t   bo'yisa  tayyorgarligining  yuqori 

sifatli  b o 'lis h in ig in a   em as,  shu  bilan  birga  u la r n in g   u m u m iy   bilim 

d o ira s in in g   h a m   keng  b o 'lis h in i  t a ’m inlaydi.

232




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   255   256   257   258   259   260   261   262   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish