O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


  D arslarda  kasb  tan lash ga  yoMlash  ishlarining  shakl  va



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet215/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   211   212   213   214   215   216   217   218   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

3.  D arslarda  kasb  tan lash ga  yoMlash  ishlarining  shakl  va 

m etodlari. 

T a i i m   j ar ay on id a  o' qu vc hi la rn i  turli  xil  kasblar  bilan 

l anishtirish  bo' yi cha  m u n t a z a m   ish  olib  borish  ularni  kasb  t a n ­

lashga  \ o '  1 l as hni ng  m u h i m   sharti  hisoblanadi.

O 'q u vc h il ar n i  h ar   bir  jamoa,  xo'jalik,  t u m a n .   s h a h a r   ishlab 

chiqarish  mu hit i  orqali  m e h n a t   faoliyatining  barcha  turlari  bilan 

t ani shti ri sh  m u m k i n ,   s h u n i n g   u c hu n  h a m   h ar   bir  me hn a t  t a i i m i



o'qituvchisi  m a k t a b d a   o'r gani ladi gan  fan  d o i ra s id a n  t ashqar ida-  

gi,  m a k t a b   atrofidagi  ishlab  chiqarish  muhit i  bilan  yaxshi  t ani sh 

bo' lishi  lozi m.   Ma sa la n,   Toshkent  s h a h a r   m a kt a b la r i da   ishlayot­

ga n  m e h n a t   t a ’limi  o ’qituvchisi  met all arga  m e x a n i k   ishlov  berish 

darsida  slesarlik  ishlarini  o ' l ayot ganda  s h a h a r n i n g   metall  ishlab 

c h i q a r a d i g a n   zavodi  bilan  tanishtirishi  m u m k i n .   Shuni ngdek,  

o ' q u v e hi l a r ni   korxona  bilan,  y a ’ni  sanoat  korxonasiga  qachon 

n o m   beri lgani ,  ishlab  c hi qar adi gan  m a h s u l o t i n i n g   n om i   h a m d a  

asosiy  kasb  va  i xtisosliklarning  qisqacha  r o' yxat ini   tani shti ri shni  

a m a l g a   oshiradi.

Biroq  o' quv e hi la rn i   korxona  bilan  t an i s ht ir is h  batafsilroq 

bo'lishi  m u m k i n .   Bunda  o' q uvehil arni   asosiy  ishlab  chiqarish 

b o ' l i m l ar i   (sexlar)  bilan,  u l ar ni ng   j ih o z la n is h i,   h a r   bir  sexning 

k o n k r et   ma hs u lo ti ,   m a z k u r   sexdagi  kasb  va  ixtisosliklarning 

t o' lar oq  ro'yxati  bilan  tanishtirish  lozim.

O ' q u v c h i l a r n i n g   o' quv  ustaxonalaridagi  t exni kaga  oid  ishlari 

ularni  ishchi  kasbi  bilan  t anishtirish  b o' yi cha   katta  imkoni yat lar  

yaratadi.

S h u n g a   q a r a m a s d a n  

5—7-sinflardagi 

m e h n a t   t a ’l i m in i ng  

m a z m u n i   o ' qu vc hi la rd a   h a r   q a nd ay   kasbni  egallash  uc hun  bab- 

baravar   foydali  bo' lgan  u m u m i y   m e h n a t   bilim  va  k o ' n ik ma l ar in i  

t arkib  topti ri shga  olib  keladi,  b u n d a n   t as hqa ri   m e h n a t   t a ’limi 

o'qituvchisi  o 'q uv eh il ar ni   z amonaviy  t e x n i k a n i n g   elementlari, 

texnologiyasi  bilan  t ani shti ra  borib,  ul arda  z a r u r   m e h n a t   usullari 

paydo  qiladi,  s h uni ngd e k,   o' quvchil arda  uy us hq oq l ik ,   ozodalik, 

t ej amk or li k  xislatlarini  tarbiyalab,  ul ar ni   a st a- se ki n  hayotda  o'z 

yo'lini  t a n l a s hg a   tayyorlaydi.

M a k t a b   ustaxonal ar i  o'z  vazifasiga  ko'ra  o'q uv ch il ar   o'quv 

m e h n a t i n i   ishlab  chiqarish  bilan  bo' lgan  aloqasi ni   amal ga  o s h i ­

radi.  O ' q u v c h i l a r   o' quv  ustaxonal ar ida  m et al la rga   ishlov  berish 

s ta nogi da   bi ri nchi   m a r t a   ishlaydilar,  bu  yerda  ul ar  materialga 

ishlov  berish  ustida  dastlabki  k o ' n i k m a   va  m al a k a l a r n i   hosil  qila­

dilar,  t e xn ika ga   oid  fikrlashlari,  ijodiy  aktivligi  va  mustaqilligi 

ortadi,   kasb  haqidagi  bi 1 imlari  c hu qu rl as hadi   va  kengayadi.

M e h n a t   t a ’limi  darsl ari   h a m ,   b o s h qa   m a k t a b   fanlari  q a ­

tori  o ' q u v c h i l a r d a   havas  uyg'otishi  l ozi m,   a m m o   u n i ng   m a n -  

bai  og' za ki   qi zi qti rish  e ma s,   balki  o ' q u v c h i l a r   o' z  m aq s ad   va 

m e h n a t   n at ij al ar in i  ko'ra  ol adi ga n  ijtimoiy-foydali  x a r a kt er d a-  

gi  b u y u m l a r   ( ma kt ab l ar ,  korxonal ar,  o t al iq qa   o l in g an   bolalar

175



b o g ‘c h a s i n i n g   b u y u r t m a l a r ) i n i   tayyor lashga  oid  a ma l iy   ishlar 

b o ‘l m o g ‘i  lozim.

S h u ni n g  u c h u n  h a m ,   m a k t a b   usta xo na lar ida   m e h n a t   ta'- 

l im i n i n g   to'g'ri  yo'lga  qo' yilishi  o ' q u v c hi la rn i ng   kasb  tanl ashi,  

ayniqsa  ishchi  kasbini  t a n l a sh id a   hal  qiluvchi  a ha mi yat ga   ega 

bo'ladi.


Ishchi  kasbi  bo' yi cha  kasbga  oid  axborot  ishlari ni ng  asosiy 

yo'nalishi, 

xarakteri 

m a z m u n i n i  

belgilash 

u c h u n  

m e hn a t  

o'qituvchisi  o' rgani layot gan  d a s t u r   mavzus ini   m a sh i na so z li k  ish­

lab  chiqarishi  bilan,  bu  k or xon ad a  xi zma t  qiluvchi  x o d i m l a r n i n g  

vetakchi  kasblari  bilan  y a q i n d a n   aloqasini  o ' r n at m o g' i   zarur.  Shu 

m un os ab a t  bilan  m e h n a t   t a' l imi   o'qituvchisi  o'z  t u m a n i n i n g   i sh ­

lab  chiqarish  korxonalari  h a m d a   bu  k o r x on al a rn i ng   kasb  va  ixti- 

sos  bo' yi ch a  ishchi  kadrlarga  bo' lgan  ehtivojini  yaxshi  o' rganishi 

lozim.


O l i ng an   mat eri all ar   asosida  o' qituvchi  m e h n a t   t a ' l i m i n i n g  

konkret  sanoat  korxonasi  bilan  aloqasini  aks  ett iradigan  jadval 

h a m d a   m a z k u r   korxona  katt a  ehtiyoj  sezayotgan  vetakchi  ishchi 

kasblari  r o' yxatini  e ’tibor  bilan  t uzi b  chiqishi  kerak.

O' qituvchi  m e h n a t   darsi da  d a s t u r n i n g   u  yoki  bu  mavzusini 

o' tish  j ar ayonida,   xususan,  o' quvchil ar   t o m o n i d a n   c hil angar - 

l ikni ng  metallarga  belgi  qo'vish.  to' g' rilash,  buki sh,  qirqish,  a r ­

ralash  operatsiyalarini  o ‘zlasht irishl ari da  ul ar ni   ishchi  kasbi  bilan 

qa nda y  t an is ht ir ga ni ni   misol  asosida  batafsilroq  ko'rib  chiqa- 

miz.  M e hn at   o'qituvchisi  bu  opera ts iy a la rn i ng  to'g'ri  usullarini 

ko'rsatib  berib  o' qu vc hi la r  e ’tiborini  bu  u s ul la rni ng  qulayligiga, 

ish  u numdorl igi   va  sifatiga  qara tmo g' i   lozim.

O'qituvchi  o' quvchiga  bu  t o p sh i r i q l ar n i n g  sifatini  pasay- 

t ir ma g an   holda  belgilangan  vaqt  m e ’yorida  bajarishi  lozimli- 

gini  aytadi.  O' qituvchi  slesarlik  operatsiyalarini  bajarish  paytida 

o' qu vc hi la rd a  m e h n a t   usull ari ni   to'g'ri  shakll anti ri shga  harakat  

qilib,  ularga  agar   c hil angar -as bobs oz la r,   t a ’mirlovchilar,  c hi la n-  

g a r - s h ta m po v ka ch i l a r   bajarishga  to'g'ri  keladigan  ishlar  xarakt er  

j i h a t d a n   m u r a k k a b   va  mas' uliyatli  e ka n in i   tush un ti ra di,   s h u ni n g 

u chun  m e h n a t   usullarini  q a t ’iy  to'g'ri  bajarish  kerakligini  aytadi. 

O' qu vc hi la rn i  kasblar  bilan  tan i sh ti rg ac h,   o'qituvchi  g a zo-elekt r 

payvandchi ,  ayniqsa,  c h i l an g ar - pa yv a nd c hi ,   chil an gar -as bo bs oz  

ixtisosiga  ega  bo' lgan  i shchilar  k o r x on ad a   eng  mal akal i  kasb  egasi 

hi sobl anis hi ni   t a ’kidlaydi.

176



O ' q u v ch i l ar d a  kasbga  qiziqishni  tarbiyalash  k as bni   to'g'ri 

t a n l a s h n i   n a z a r d a   t u ta d i g a n   yetakchi  m o ti v la r da n  biri  h i s o b ­

lanadi.  D e m a k ,   m a k t a b d a   kasb  t an la sh ga   yo'llash  i sh l ari ni ng 

m u h i m   y o' na li s hl ar id a n  biri  o' qu vc hi la rda   kasbga  bo'lgan  qizi­

qi shni   aniql ash  va  o'stirish  b o ' l mo g' i   lozim.  O ' q u v c h i l a r n i n g  

kasbga  qiziqishini  aniql ash  u l ar n i n g   m u a y y a n   f o r m a d a   tay­

yor langan  a n k e t a l a r n i   t o' ldirish,  u m u m t a ’lim  fanlari  b o' yi cha  

o ' qu vc hi la r  o' zl as ht ir is hl ar in i  o' rg ani sh ,  ularni  o'qitish  va  ka- 

mol   toptirish  d a v o mi d a   kuzati sh,   kasb  h aq i da   individual  s u h ­

batlar,  o ' q u v c h i l a r n i n g   to' gar aklar ga  ishtiroki,  qiziqish  kart asini  

t o' ldirish,  o' qituvchi  va  o t a - o n a l a r   bilan  suhbat  kabi  di dakt ik  usul 

va  m e t o d l a r   y o rd a m i d a   a ma lga   oshiriladi.

O l i n ga n  m a ’l u mo t l a r   o' quvchi  kasbni  (ixtisosni)  yoki  o' quv 

y u r t i n i   to'g'ri  t a n l a y   bi ldimi,  b u la r  u n i n g   havasi  va  qobiliyatiga 

muvofiq  keladimi,   n i m a   s a b ab d a n   m a z k u r   kasbni  yoki  o' quv  y u r ­

tini  tan la di ,  o t a- o n a l a r i   va  o' q i tu v c hi la ri ni ng  fikri  q a n d a y   e k a ni - 

ni  aniql as h  i m k o n i n i   beradi.

A n k e t a l a r n i   t o 'l di ri s hd a n  oldin  o'quvchil arga  ul ar   a n ke ta da gi  

savollarga  j avoblar  «o'ylab»  t opmasli klar i,   balki  o' z  qiziqishlari 

va  k onkr et   i m ko n i ya t l ar i d an   kelib  c hi qm oql ar i   kerakligi  aytiladi. 

Haqi qatga  muvofiq  kelmaydigan  javoblar  o ' q i tuvc hi ni   chalg' itadi 

va  o ' q u v c h il a r n i n g   kasbga  qiziqishlarini  s ha kll an ti ri sh ga   d o ir   m a -  

salalarni  a n c h a   mu ra kk ab la sht ir ad i .

A n k e t a   m a ’l u m o t l a r i n i n g   tahlili  asosida  fan  o' qituvchisi,  s i n f  

r ahbar i  h a r   bir  o ' q u v c h i n i n g   kasbga  bo' lgan  qiziqishi  va  qizi­

qish i ning  barqar orl ik  darajasini,  i shonchliligini  diqqat  bilan 

o 'r gan ad i,   a n a   shu  a sosda  o' q uv c hil ar   qiziqishini  y a n a d a   rivojlan­

tirish  b o' yi ch a   t a s h k i li y -m e to di k   t adbi rlar  belgilavdi,  o ' quvc hida  

xato  yoki  n o a n i q   istaklar  bo' lgan  t aq di r da   t u sh u n t i r i s h   ishlari 

kasbga  oid  s uh ba tl ar   olib  borishi  kerak  bo'ladi.  Biroq  kasbga  qi zi ­

qish  b o' yi ch a  bir  m a r t a g i n a   o' t kaz il ga n  a n k e ta   usuli  natijasidagi 

m a ’l u mo t la r   m a k t a b n i   bi ti rguncha  obyektiv  va  o ' z g a r m a s   bo'lib 

qoladi,  deb  oylash  xato  bo 'l ar   edi.  G a p   s h u nd a ki ,   o ' q u v c h i l a r n i n g  

u  yoki  bu  m e h n a t   faoliyatini  t an l as h  b o' yi cha   mayl  va  qiziqishlari 

h ar   xil  bo'lib,  barqarorligi  esa  puxt a  sanal maydi .  Kas bga   bo' lgan 

havas  d i na m i k a s i   va  rivojini  kuzatib  borish  u c h u n   b u n d a y   a n k e ta  

t arqatish  usulini  ha r   bir  sinfda  h a r   yili  o ' t ka zi lg a ni   m a ’qul.

U  yoki  bu  o ' q u v c h i n i n g   kasb  t a n la s hi da   yu z   berayotgan 

o' zg ari sh la rn i   o'qituvchi  va  s i n f   rahbari  diqqat  bi lan  kuzatishi,

177



o ‘rganishi,  sabablarini  aniql ashi   kerak.  Sh un d ay   a n i q l as h la rd a n 

keyingina  m a z k u r   o ‘q u v c h i n i n g   kasbga  havasi  va  mayliga  doir 

keyingi  ishlar  t o ‘g ‘risida  oylash  m u m k i n .

0 ‘q u vc hi la rn i ng   kasbga  qiziqish  masalasi  ko‘rib  chiqi lganda 

y uz   b eradi gan  o ‘z ga ri s hl ar ni n g  sifat  j i h a t d a n   f ar ql anadi gan  t o ‘rt 

xil  darajasini  n a z a r d a   t u t m o q   zarur:

1.  Oldingi  qiziqish  keyingi  sinfda  m u s t a h k a m l a n a d i   va  rivoj- 

lanadi.


2.  Oldingi  qiziqishni  aniql as h  va  kasb  haqida  t asavvur   qilish 

paydo  b o ‘ladi.

3.  Dastlabki  qiziqish  boshqasi  bilan  bog'lab,  asoslab  t a n l a n -  

gani  bilan  a lm as h in a di .

4.  M e h n a t n i n g   u  yoki  bu  t uriga  ni sb at an   dastlabki  paydo 

b o ‘lgan  qiziqish  u n c ha li k   o ‘ylab  t a n l a n m a g a n l i g i   tufayli  so‘na 

boshlaydi,  u n i n g   o ‘rniga  boshqasi  paydo  b o i i s h i   m u m k i n   va,  ak- 

sincha,   kasbga  qiziqish  b u t u n l a y   s o ‘nishi  h a m   m u m k i n .   Bun d a y 

hoi  ki chi k  va  o ‘rta  yoshdagi  o ' q u v c hi la rn i ng   hali  ongli  ravishda 

o'ziga  kasb  t anl ay  bilmasligi  kasbga  havas  as ta- seki n  rivojlanib 

borishi  bilan  i zohl anadi ,  uni  m u s t a h k a m l a s h   u c h u n  esa  kasb  t a n ­

lashga  oid  ishlarni  t in i ms i z  a ma l ga   os hir ish  kerak  b o ‘ladi.

Kasbga  ba rq a ro r   va  asosli  qiziqish 

0

‘q uv ch il a rn i ng   faoliyat 



turlari  o ‘quv,  m e h n a t ,   si nf da n  tashqari  ishlar  va  h o k a zo la r   b i ­

lan  m u s t a h k a m l a n i s h i   zarur.  A m m o   q i zi qis hni ng  c h u q u r   va 

qat'ivligi,  avvalo,  u n i n g   a ma l iy   faoliyatda  y ana da   m u s t a h k a m -  

lanishiga  b o g i i q .   S h u n i n g   u c h u n   h a m   qishloq  xo ‘jaligi,  texni kaga 

oid  h a m d a   xi zma t  ko ‘rsatish  m eh n a t i   darslari  va  t exnika  ijodkor- 

ligi  t o ‘garaklari  ko‘proq  bu  talablarga j avob  beradi.

Qi sh lo q  ma kt a bl ar i   o ‘q u vchil ari da  kasbga  qiziqishni  tarkib 

toptirish  u c h u n   m e h n a t   t a ’l i m i n i n g   qishloq  xo'jaligi  tajriba 

uchastkasi,   o ' qu vc hi la r  brigadasi,  yosh  mexanizatorlar,  i xtirochi- 

lar,  t ab i at sh un os la r  t o ‘garakl ari   singari  m et o d  va  f o r m al ar id a n 

foydalanish  m u m k i n .

Qi sh l oq  ma kt a bl ar id a   m e h n a t g a   tayyorlash  i shl ari ning  yaxshi 

yo‘lga  q o ‘yilishi  o ‘quvchil arda  qishloq  xo ‘jaligi  kasblariga  qiziqish 

i m k o n i n i   beradi,  ya ’ni  ular  agrot exnika  bilim  va  k o ' n i k m a l a r i n i  

egallaydilar,  qishloq  xo' jaligining  turli  sohalarida  foydalanish 

m u m k i n   b o i g a n   m e h n a t   faoliyatiga  tayyorlanadilar.  Ayniqsa, 

qishloq  yo sh la ri ni ng   qi shloq  xo‘jaligida  eng  ko‘p  tarqalgan  mexa- 

nizatorlik  kasbiga  intilishlari  qayd  qilinadi.  Mexani zat or   m e h n a ­

n s



tilling  qiziqarli  t o m o n i   s hu n da k i,   b u n d a   m a s h i n a l a r   tizimsiz 

o ‘s i m li kl ar n in g   rivojlanish  biologiyasi  h a m d a   qi shloq  xo'jaligi  ish- 

l ar ining  mavsumiyligini  hisobga  olgan  holda  yaratiladi,  s h u ni n g 

u c h u n   h a m  

0

‘q u vc hi la rni ng   t exnikaga  oid  bilim  va  k o ' n ik ma l ar i  



agrot exnika  bilimlari  bilan  birgalikda  olib  borilishi  kerak.

0 ‘quv 


k or xo nal ar id a  

m e h n a t  

d a r s l ar in in g  yaxshi 

yo'lga 


q o ‘yilishi 

0

‘q u v c hi l a rn i n g  sanoat   m e h n a t i n i n g   h a r   xil  turlariga 



ishtirok etishlarida  hal  qiluvchi  a h a m i y a t   o ‘ynaydi.  A m m o  bu  m a -  

salada  eri shil adigan  muvaffaqiyat  ko‘p i ncha  o ' q u v c h i n i n g   o'ziga, 

u n i n g   intizomliligi,  tirishqoqligi,  ishga  oylab, jiddiy  m u n o s a b a t d a  

b o ‘lishiga  b o g i i q .

0 ‘q u vc h il a rn i ng   met all ga  ishlov  berish  s ta n o k l a r i d a   qo'l  va 

mex an iza ts iy al as hg an   asboblar   v o r d a m i d a   kon kr et   o ‘quv-ishlab 

chiqar ish  ishlarini  bajarishi  ul ar ni   s anoat   ishlab  chi qa ri shi da  

ko' pr oq  t ar qalgan  turli  xil  ixtisosliklar:  c hil angar lik,   tokarlik, 

frezerlik,  randalovchi,  p a rm a lo v c h i  singari  kasblar  bi lan  t a n i s h -  

tiribgina  qolmay,  balki  ul arda  m e h n a t n i n g   bu  t u r d o s h   kasblarni 

egallashga  bo' lgan  qiziqishini  h a m   rivojlantiradi.


Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   211   212   213   214   215   216   217   218   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish