O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


M ehnat  ta'lim ida  onglilik  va  faollik



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet34/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   30   31   32   33   34   35   36   37   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

M ehnat  ta'lim ida  onglilik  va  faollik. 

M a z k u r   ta m o y illa r

m e h n a t  t a ’lim in i n g   d a stu rig a   ko'ra  o 'rg anilayo tga n  m a t e r i a l ­

ni  o'q u v c h ila rg a   ongli  ravishda,  ijodiy  o 'z la s h tirila d ig a n   qilib 

tash k il  etilishin i  k o 'zda  tntad i.  M e h n at  t a ’l im in i n g   b u n d a y  

o 'tilish ig a   o 'q u v c h ila r  dars  vaqtida  y uk sak  d a ra ja d a   faollik 

k o 'rsa tg a n la rid a g in a   e rishish  m u m k in .

T ex nik -texn ologik  b ilim la r  va  m e h n a t  k o 'n i k m a l a r in i   ongli 

ravishda  o 'z la sh tirish   m a z k u r   tu s h u n c h a la r   z a m i n id a   y otgan  ich­

ki  m u ra k k a b   b o g 'la n is h n i  a n glash ,  o 'rg an ilay o tg a n   t u s h u n c h a   va 

o 'z la sh tirila y o tg a n   m e h n a t  ja r a y o n la r in in g   eng  asosiy  m u h i m   ji- 

h a tla rin i  farqlay  bi 1 ishda  n a m o v o n   bo'ladi.  M e h n a t  t a ’lim ig a   tat- 

biqan   a y tg a n d a ,  bu  o 'q u v c h ila r  tex nik   b ilim la r   va  o 'rg an ila y o tg a n  

ishni,  ish jara y o n id a g i  h a ra k a t  u s u lla rid a n   to rtib   to  m e h n a t  ja r a -  

y o nigach a  ongli  ravishda  o 'z la sh tiris h larid a   va  k e y in c h a lik   o l i n ­

gan  b ilim la rn i,  m e h n a t   va  h u n a r   u su lla rin i  o'qish  d a v rin in g   h a r  

bir  b o sq ic h id a   tak o m illa s h tirish ,  o 'z la sh tirilg a n   b ilim la r   va  baja- 

rilayotgan  m e h n a t  to p s h ir iq la r in in g   sifatini  n a z o ra t  qilib  borish 

va  h o k a z o la rd a   ifod alan ad i.

M e h n a t  t a ’lim i  m a z m u n in i   anglashi  yoki  t u s h u n a r li b o 'lish i  bu 

o 'q u v c h ila rn in g   o 'q u v -ish lab   ch iq arish   ish la rin i  bajarish  vaqtida 

z a r u r   b o'lg an   ilmiy,  texnik,  tashkiliy-iq tisodiy  asoslarni:  sta n ok , 

a s b o b -u s k u n a ,  m o sla m a ,  m a te ria lla rd a n   o q ilo n a   foydalanishi, 

ishlash  rejimi  h a m d a   n a z o ra t  usu lin i  to 'g 'ri  t a n l a s h n i   bilib  olish 

d e m a k d ir.  M a sa la n ,  c h o 'y a n   yoki  p o 'latn i  qirqish  vaqtida  zubi- 

la n in g   o 'tk ir la n is h   b u rc h a g in i  nega  60°  d a n   k a m   olish  m u m k i n  

em as,  uglerodli  p o'lat  q izd irib   so'ng,  sovitilganda  u n in g   tark ibid a 

q a n d a y   ja r a y o n la r   ro'y  beradi.  M e ta lla rn i  qirqish  vaqtida  n i m a  

s a b a b d a n   bolg'a  d a sta s in i  u n in g   m etall  qism iga  yaqin j o v id a n   zu -

36



bilani  c h a p   q o ‘l  bilan  qattiq  qisib  u sh la sh   tavsiya  etilm aydi,  n i m a  

s a b a b d a n  yo‘nish  vaqtida  qirqish  tezligini,  c h u q u rlig in i va s u ris h n i 

t a x m i n a n   oshirish  m u m k i n   e m a s   kabi  savollarga  o 'q u v c h ila rn in g  

to 'g 'ri javob  b erishlariga  erish ish   kerak.

M e h n a t  darslaridagi  o 'q u v c h ila rn in g   y u k s a k   faol 1 igiga  h a r   bir 

m a s h g 'u l o tn i n g   m aq s a d   va  vazifalari,  sh u n in g d e k ,  u n in g   m a z ­

m u n in i   a niq   bayon  etish,  o 'q u v c h ila rg a   ijodiy  tarz d ag i  m e h n a t 

to p sh ir iq la r in i  berish,  t a ’lim n in g   eng  sa m a ra li  m e to d la r id a n   foy­

d a la n is h   n atijasidagina  erish ish   m u m k i n .  C h u n o n c h i,  m e h n a t 

ta 'lim i  darslarida  z am onaviy  tex n ik a   m o d elini  ishlash  jara y o n id a  

o'quvchilarga  m o d eln in g   alo h id a   uzel  va  detallarini,  ko nstruk si­

yalash  h a m d a   tayyorlash,  m odel  bilan  uzellar  o'rtasida  kin em a tik  

alo q a n i  t a ’m in las h  va h o k a z o la r y u z a sid a n  ijodiy tarzdagi t o p s h ir iq ­

lar  beriladi.  Bunday  to pshiriq lar  o 'q uv ch ilarda  m e h n a t  t a ’limi  d ar- 

siga qiziqish,  m aqsadga erishish yo'lida uchraydigan q iyin chiliklarni 

b a r t a r a f  etishda  faollik  ko'rsatish  istagini  uyg'otadi.  Shunday  qilib, 

m e h n a t  t a ’limida  onglilik  va  faollik  tam oyili  o'quvchilarga  m u s ­

taqil  ijodiy  fikrlashni  a troflich a   sin g d irishn i  taq a z o   qiladi.

O 'qitish  o 'q u v c h ila rn in g   tashabbuskorligi  va  mustaqilligi  tarbi- 

yalanad ig an  tarzda  olib  borilishi  kerak.  Bu  xislatlar  o'quv  m a s h - 

g 'u lo tla rid an   ko'zda  tutilgan  m aq s a d   va  vazifalarni  oddiy  bayon 

qilib  berilishi,  o'quv  m ate ria lin in g   ongli  o'zlashtirilishi,  nazariy 

va  ishlab  chiqarish  t a ’lim in in g   bog'liqlikda  olib  borilishi  natijasida 

vujudga  keladi.  M a z k u r  tam o y illar  m e h n a t  va  h u n a r   t a ’lim in in g  

d a stu rig a   ko'ra  o 'rg an ilay o tg a n   m ate ria lla rn i  o'qu v c h ila r  ongli 

ravishda  ijodiy  o 'z la sh tirila d ig a n   qilib  tashkil  etilishini  ko 'zda 

tu ta d i.  M ehn at  va  kasb  t a ’lim in i n g   b u nd ay   bo'lishiga  o'qu vch ilar 

d ars  vaqtida  yuksak  darajad a  faollik  ko 'rsatgan laridag ina  erishish 

m u m k in .

M e h n a t  darslarida  o 'q u v c h ila rn in g   y u k sa k   faolligiga  h ar  bir 

m a s h g 'u l o tn i n g   m aq sa d   va  vazifalarini,  s h u n in g d e k ,  u n in g   m a z ­

m u n in i   a n iq   bayon  etish,  o'q u v c h ila rg a   ijodiy  tarzdagi  m e h n a t 

to p sh iriq larin i  berish,  t a ’lim n in g   eng  s a m a rali  m e to d la rid a n   foy­

d a la n is h   natijasida  erishish  m u m k i n .  C h u n o n c h i ,  m e h n a t  va  kasb 

ta 'lim i  d arslarida  zam o n av iy   tex n ik a   m o d elin i  ishlatish  ja r a y o n i­

d a   o'quvchilarga  m o d e ln in g   a lo h id a   u zellar  va  d e ta lla rin i  k o n s ­

truksiyalash  h a m d a   tayyorlash,  m o d e lla r  bilan  uzellar  o 'rta s id a  

k in e m a tik   aloqani  t a ’m in l a s h   va  h o k a z o la r  yu z a sid a n   ijodiy 

tarzd agi  to p sh iriq lar  beriladi.  B u n d a y   to p sh iriq la r  o'qu v c h ila rd a

37



m eh n a t  ta ’limi  darsiga  qiziqish  va  o 'z  m aqsadiga  erishish  v o i i d a  

uchraydigan  q iy in c h ilik la rn i  b a r t a r a f   etishda  faollik  ko'rsatish 

istagini  uyg'otadi.

S h u n d a y   qilib,  m e h n a t   va  h u n a r   t a ’lim id a   o n g lilik   va  faol­

lik  tam o y iii  o 'q u v c h ila rg a   m u sta q il  ijodiy  fik rla sh n i  a tr o f lic h a  

s in d iris h n i  ta q a z o   qiladi.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   30   31   32   33   34   35   36   37   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish