O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


TaTimda  tizim lilik  va  izchillik



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet31/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

TaTimda  tizim lilik  va  izchillik.  T iz im lilik   va  izchillik   t a ’lim d a  

m a ’lum   m antiq iy  izchillik  b o'lishi  zaru rligini  bildiradi,  c h u n k i 

b ilim la r   vorislik  x arak teriga  ega.  U la r  o 'z id a n   oldingi  m ate ria l- 

larga  asoslanadi.  Bilim  olishdagi  tiz im lilik   naz ariy a   va  amaliyot 

bilan  bog'liq  bo'lgan  xilm a-x il  u su lla rn i  q o 'lla s h n i  ta q a z o   etadi. 

C h u n o n c h i:

a) 

o linay o tgan   b ilim   b ilan  o 'q u v c h ila rn in g   shaxsiy  tajribasi  va 



k uzatish lari n in g   aloqasi;

32



b)  n a z ariy a   b ila n   a m a liy o tn in g   aloqasi  (k o rx o n a larg a   e k s k u r ­

siya);


d)  turli  m a s a l a l a r n i   hal  qilish,  n a z ariy   h a m d a   a m a liy   xarak ter- 

dagi  vazifalarn i  b ajarish ,  texnologik  hujjatlarn i  ishlab   ch iqarish;

e)  k o rxo na,  q u rilish   va  qishloq  xo‘jalig ida  ishlab  c h iq a rish  

am aliyoti.

B ilim la rn i  t iz im li  bayon  qilish  o 'quv  m a te ria lin i  qism larga 

b o 'lib   o 'rg a n is h ,  y a ’ni  m a te ria ln i  o 'tilg a n   m ate ria l  b ila n   bog'lash, 

asosivlarini  ajratish,  o 'q u v c h ila rn i  tahlil  qilishga  o'rg atish ,  o 'rg a- 

n ilg a n la r n i  tiz im g a   solib  u m u m la s h tir is h   d e m a k d ir.  B ilim la rn i 

m a v z u la r  va  f a n la r   b o 'y ic h a   tiz im g a   solish  u c h u n   k a tta -k a tta  

b o 'l im la r  va  a lo h id a   f a n la r  b o 'yicha   tak ro rla sh ,  o 'q u v c h ila r  bilim i, 

m alaka  va  k o 'n i k m a l a r in i   b u tu n   o'quv  yili  d a v o m id a   m u n ta z a m  

ravishda  hisobga  olib  borish  zarur.  H a r   bir  o 'q u v   fani  ichidagi 

a lo q a la r  tizim i  b ilan   bir  q a to rd a   quyidagi  h o lla rda   fo yd alaniladi- 

gan  fan la ra ro   a lo q a la r n i  t a ’m in la s h   lozim.

M aterial  b a yo n idag i,  m a la k a   va  k o 'n i k m a l a r n i   egallashdagi 

izch illik   o'quv  fani  h a m d a   o 'quv j a r a y o n in i n g   m a n t ig 'id a n   kelib 

chiqadi.  A gar  o 'q u v c h ila r   b ilim ,  m ala k a   va  k o 'n i k m a l a r n i   q a t ’iy 

izchillik  asosida  e g a llasa lar  u la rd a n   oson  va  yengil  foydalana  bi- 

ladilar,  u n u t g a n l a r i n i   qayta  esga  tu s h ir a   oladilar.  O 'qu v c h ila rg a  

ishlab  c h iq a ris h   t a ’lim i  berish  ja ra y o n id a   o 'rg a n ila y o tg a n la rn i 

tiz im la s h tirish ,  y a ’ni  o 'rg a n ilg a n   jara y on la r,  ish  turlari  o 'rta sid a  

za ru riy   aloqa  o 'r n a t i s h   lozim.

D e m a k ,  fan  d a s tu r id a g i   m a t e r i a ll a r n i   m u n t a z a m   bay on   q i ­

lish  u n i n g   b o 'l i m   va  m a v z u l a r i n i   m u a y y a n   iz c h i ll ik d a   o 'r g a n i s h , 

yangi  m a t e r i a ln i   o 't i l g a n   d a r s l a r   b ila n   b o g 'la s h ,  asosiy  qo i- 

d a la r n i   a lo h i d a   t a ’k i d la s h ,  o 'q u v c h il a r n i   f a k tla r n i  t a h l i l   qilish 

va  o 'z la s h t ir il g a n   b i l i m l a r n i   o 'z la s h tir is h g a   o 'r g a tis h   d e m a k d ir. 

M a s a l a n ,  kesish  g e o m e t r i y a s i n i   va  kesish  j a r a y o n i n i n g   keskich 

b u r c h a k l a r i g a   b o g 'l iq lig in i  o 'r g a n i s h   o ’q u v c h ila r   u c h u n   u n c h a  

qiyin  b o 'lm a y d i.  C h u n k i   u la r  kesish  v aq tid a   q i r i n d i   hosil  b o 'lis h  

ja r a y o n i  b ila n ,  z u b ilo ,  isk a n a ,  d a s t a r r a   t a s m a s i,  t u n u k a   qaychi 

va  h o k a z o   a s b o b l a r n i n g   g e o m e triy a si  b ila n   avval  t a n i s h g a n la r .




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish