O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Stereotaksis  texnikasi.
  E le k tro d la r,  m ik ro p ip e tk alar,  m in ia tu ra   h o lid a g i 
te rm o p a ra la r v a  b o sh  m ik ro asb o b lam i ichkarida yotgan m iya strukturalariga aniq 
kiritish u ch u n  stereotaksis texnikasi ta tb iq  etiladi. U neyrofiziologik tadqiqotlam ing 
¡m k oniyatlarini an c h a kengaytirib y u b o rad i.
S te re o ta k sis usuli bosh m iyadagi tu rli tarkibiy qism lam ing kalladagi m uayyan 
q ism larg a  n isb a ta n  joylashuvini  b a ta fsil  anatom ik tekrishishga  asoslanadi.  M iya 
tark ib iy   q ism la rin in g  joylash ish i uch  k o o rd in atali m axsus sistem ada ifodalanadi, 
shu  sis te m a d a n   foydalanib, ayrim   n erv  m arkazlarining fazodagi  o ‘m i  aniqlanadi. 
U su ln in g  n o m i g rek c h a stereos (h a jm li) v a  taksis (joylashud) s o 'z la rid a n  olingan. 
U sulni an a to m  D. M . Z em ov birinchi m a rta   1889-yildayoq ta k lif etgan, so ‘n g ra uni 
ney ro x iru rg  V . X orsley va injener R. K lark, ulardan keyin esa S. Renson m ukam m al 
ishlab  c h iq q a n .
72
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Elektrofiziologik usullar.
  M arkaziy n erv  sistem asidagi turli b o ‘!im!aming holati 
va  faoliyatini  o ‘rg anishda  bioelektr  h o d isa la rin i  q ayd  qilish  y o ‘li  bilan  ay n iq sa 
qimm atli natijalar olingan. Bunday ta d q iq o tla r hayvonlar ustidagi o ‘tkir tajribalarda 
ham ,  s u r u n k a li  ta jr ib a la r d a   h a m ,  s h u n in g d e k ,  o d a m d a g i  n e y r o x ir u r g iy a  
operatsiyalarda va tashxisli  m uolajalarda h a m  o ‘tkaziladi.  B ulam ing ham m asida 
elektrodlar tatbiq  etiladi.  Ular  bosh  te risig a  y o k i  bosh  m iya orqa  m iyadagi  b iro r 
boMimning ochilgan yuzasiga qo‘yiladi. Ichkariroqdagi nerv m arkazlariga elektrodlar 
stereotaksis ap p aratlari yordam ida y aq in lash tirila d i.
T adqiqotning  vazifasiga qarab  e le k tro d la r o lc h o v i  va  shakli  har  xil  b o ‘lishi 
mumkin. E lektrpotensiallarini hujayralarining cheklangan birguruhidan ajratib olish 
kerak b o ‘lsa, q alinligi b ir necha m ikron k ela d ig a n  m etallar yoki shisha e le k tro d la r 
qo ‘llaniladi. M etall elektrodlar uchidan tashqari ham m a qismi lok qoplangan ingichka 
sim dan  ibo rat;  sh is h a   elek tro d la r  KSI  n in g   uch  m o ly a r  eritm asi  to ‘ld irilg a n  
mikropipetkalardir. Elektrpotensiallari m onopolyar, shuningdek, b ip o ly a ry o ‘l bilan 
a jra tib   o lin a d i.  M o n o p o ly a r  y o ‘ Ida  b ir  e le k tr o d   m a rk a z iy   n erv   tiz im in in g  
tekshiriladigan q ism iga yaqinlashtiriladi,  ikkinchi -  kattaroq elektrod esa b irin c h i 
elektroddan  uzoqqa,  o datda  teri  yuzasiga jo y la sh tirila d i.  B ipolyar y o 'ld a   ikkala 
elektrod m arkaziy nerv tizimining tekshiriladigan q ism iga q o ‘yiladi.
M arkaziy  nerv tizim ining holatini  te k sh irish   uchun  uning b a ’zi  kasallik larid a 
hozir bem or m iyasining turli qism lariga b ir ta lay  ingichka oltin yoki platina sim lar -  
elektrodlar kiritiladi, b u  elektrodlam ing u ch lari  k alia y uzasiga chiqarib q o 'y ila d i. 
Shu y o ‘l  bilan  m iyaning  turli  qism laridagi  e le k tr  faolligining xarakteriga  q ara b , 
patologik o ‘choq jo y la sh ish i haqida flk ry u ritila d i (G rey  U olter, N.  P.  B extereva). 
Shundan keyin m iyaning zararlangan qism iga sim  elektrod kiritib, o ‘zgarm as kuchli 
tok beriladi va p atologik o ‘choq shu ta riq a e le k tro liz y o ‘li bilan yem iriladi.
M arkaziy n erv sistem asi elektrofiziologik u su llar bilan tekshirilganda fon y o k i 
spontan elektr faolligi qayd qilinadi va u n in g  tu rli afferen t ta ’sirlar bilan o ‘zg a rish i 
aniqlanadi. P ereferiy ag a impuls olib b o rila d ig an , m arkazdan qochuvchi n erv la rd a 
yoki  m arkaziy  n erv   sistem asining  b ir  b o ‘la g id a n   b o sh q a  b o ‘laklariga  im p u ls 
o ‘tk azu v ch i  m a rk a z   ichidagi  o ‘tk a z u v c h i  y o ‘ lla rd a   e le k tr   im p u lsatsiy a  h am  
o'rganiladi.
Tashqaridan b iro r ta ’sir bo‘lm aganda ham  m ark aziy  nerv sistem asining h am m a 
bo'lim larida/ôw