O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Ikkinchi  davr.
  Bu  d a v rd a   p ro tro m b in a z a   ta ’sirid a  p ro tro m b in   tro m b in g a 
ay lan ad i.  B u ja ra y o n d a  IV, V , X  fak to rla r qatnashadi.
Uchinchi davr.
  Bu  d av rd a  q o n d a   eriydigan fibrinogen  oqsili  trom bin  asosini 
ta sh k il  q ilu v c h i  erim aydigan  fibrin  ip ch asig a aylanadi. T rom bin  ta ’sirida dastlab 
fïb rin -m o n o m er,  s o ‘ngra  IV  fak to r  t a ’sirid a  eruvchan  fibrin-polim er  (fibrin  «S» 
solible) hosil b o ‘ladi. XIII fibrin stabillovchi faktor ta’sirida erim aydigan fibrinolizga 
c h id a m li fib rin  -  polim er (fibrin «I», in soluble ) paydo b o ‘ladi. Fibrin  ipchalariga
204
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

qonning  shaklli  elem entlari  (eritrotsitlar  )  o ‘tirib   qoladi  qon  laxtasi  yoki  tro m b  
shakllanadi.
Q on  laxtasi  hosil  b o ‘!gandan  s o ‘n g  
retraksiya jarayoni,
  y a ’ni ja ro h a tla n g a n  
q o n - to m ir g a   y o p is h g a n   tr o m b n in g   z i c h la s h is h i  b o s h la n a d i.  B u   j a r a y o n  
trom botsitning  trom bostenin  oqsili  va  k alsiy   ioniari  ishtirokida  am alga  osh ad i. 
Laxta 2 -3  soat ichida zichlashib, dastlabki h olatga nisbatan 2 5 -5 0  
%
 hajm ni egallab 
qoladi, undan zardob ajrab chiqadi.  R etrak siy a n atijasid a trom b qotadi va ja ro h a t 
yuzasidan  qon oqishi to ‘xtaydi.
Fibrinoiiz.
  Fibrin laxtasini p archalab yu b o rish  hisobiga qon-tom irlar b o ‘s h lig ‘i 
ochilish jarayoni 
fibrinoiiz
 deyiladi. F ibrinoiiz reaksiya bilan b ir vaqtda boshlanadi, 
lekin u sekinroq kechadi. Fibrinoiiz 
plazmin
 t a ’sirid a sodir boMadigan ferm en tativ  
jarayondir. Plazm in q onda noaktiv p la zm in o g en  h olatid a b o ‘ladi. Q on va to ‘q im a  
aktivlovchilari ta ’sirida u faollashadi.
Fibrinoiiz qon ivishi jarayoni kabi ikki xil: tashqi va ichki m exanizm laryordam ida 
a m a lg a   o s h a d i. 
Fibrinolizning  ta sh q i  a ktivlanish  m exanizm i
  q o n - t o m i r  
endoteliysida sintezianadigan to ‘qim a aktivlovchilari yordam ida am alga oshiriladi. 
U larga  p lazm inogenning  to ‘q im a  ak tiv lo v c h isi  (T A P )  va  u ro k in az ala r  k ira d i. 
Fibrinolizning  ichki  aktivlovchi  mexanizmlariga
  p lazm a  va  shaklli  e le m e n tla r 
aktiv lo v ch ilari  k irad i,  u la r  X ag e m a n g a   to b e   v a   X agem anga  to b e   b o ‘lm a g a n  
m exanizm larga b o ‘linadi. X agem anga to b e  fib rin o lizd a X II a  faktori, kallik rein  va 
y u q o ri  m o le k u la li  k in o n o g e n la r  t a ’s irid a   p la z m in o g e n   p la z m in g a   a y la n a d i. 
X agem anga  to b e  boMmagan  m exanizm   b o ‘y ic h a   fibrinoiiz  te z  am alg a  o sh a d i, 
tom irlarda  qon  ivishi  natijasida h osil b o ‘lgan,  hali  qotm agan  fibrin  ip c h ala rid an  
tozalaydi.
Q on iv ish ig a q a r s h i m e x a n iz m la r.  Q o n d a  faqatgina qon ivishini ch aq iru v ch i 
faktorlargina boMmasdan, yana gem o k o ag u ly atsiy ag a qarshi 
antikoagulyant
  d eb  
ataluvchi  m o ddalar ham m avjuddir.  B un d ay  m o d d a lam in g  ayrim lari  q o n d a d o im  
b o ‘ladilar,  ular birlam chi  antikoagulyantlar  d eb   ataladi.  Q on  ivishi  va  fib rin o iiz  
jarayonida hosil boMuvchi m oddalar ikkilam chi antikoagulyantlar d e b  nom  o lg a n .
Birlamchi  antikoagulyantlarni
  uchta  aso siy   guruhga  b o ‘lish  m um kin:
1. A ntitro m b o p lastin lar-tro m b o lastin  va protrom binazalargaqarshi m oddalar;
2. A n titro m b in la r-tro m b in n ib irik tirib  olu v ch i moddalar;
3. F ibrinogendan fibrin hosil b o ‘lishiga q arshi m oddalar.
Birlamchi antikoagulyantlam ingkam ayib k etishitrom boz hosil b o ‘lishi va D V S- 
sindrom  kelib chiqishiga sabab b o ‘lishi m um kin.
Ikkilam chi  a n tik o ag u ly an tlarg a  q o n   iv is h id a   ishtirok  etg an ,  « ish la tilg a n »  
faktorlar,  fibrinogen  va  fib rin lam in g   y e m irilish   m ahsullari  k iradi.  Ik k ila m ch i 
antikoagulyantlar tom irlarda qon ivishini va trom bin tarqalib ketishini chegaralaydi.
205
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Asosiy tabiiy antikoagulyantlar