O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V



Download 8,79 Mb.
Pdf ko'rish
bet224/434
Sana16.03.2022
Hajmi8,79 Mb.
#496953
1   ...   220   221   222   223   224   225   226   227   ...   434
Bog'liq
Normal fiziologiya (Alaviya O.T.) - 2006 y.

Ikkilamchi
( Q o n i v i s h i . f i b r i n o l i z d a v r i d a p r o t e o l i z j a r a y o n i n a t i j a s i d a h o s i l b o ' l a d i ) .
A n t i t r o m b i n I
F i b r i n . T r o m b i n n i s h i m i b o l a d i v a a k t i v s i z l a y d i
P r o t r o m b i n P . R . Q v a
b o s h q a l a m i n g y e m i r i l i s h i
m a h s u l l a r i
X a v a V a f a k t o r l a m i n g i n g i b i t o r i
V a m e t a f a k t o r i
X a f a k t o m i n g i n g i b i t o r i
X I a m e t o f a k t o r i
X l l a + X l a l a k t o r l a r i k o m p l e k s i n i n g i n g i b i t o r i
F i b r i n o p e p t i d l a r
F i b r i n o g e n p r o t e o l i z i m a h s u l i I l a f a k t o m i n g
i n g i b i t o r i
F i b r i n o g e n v a f i b r i n
y e m i r i l i s h i n i n g m a h s u l i
F i b r i n p o l i m e r l a n i s h i n i b u z a d i , f i b r i n o g e n v a
f i b r i n m o n o m e r l a r b i l a n b i r i k m a h o s i l q i l a d i ,
X l a . I l a , f i b r i n o l i z v a t r o m b o t s i t l a r
a g r e g a t s i y a s i n i t o r m o z l a y d i
257


Qon guruhlari.
Q o n q u y ish m u a m m o si q o n g u ru h la ri t o ‘g ‘ris id a g i t a ’lim o tn i 
yaratishga sabab b o'ldi. 1901 yili K .L andsheynerodam lareritrotsitlarida 
A va В 
a glyu tin ogen lari
m av ju d ek a n lig in i, qon p la zm a sid a esa 6 v a в 
aglyutinin lar
(g am m aglobulinlar) m avjudligi aniqladi. K .L andshteyner 
va Y a.Y an sk iy od am q o n id a g i a g ly u tin o g e n va a g ly u tin in la rn in g
m a v ju d lig ig a qarab 4 qon g uruhi borligini b elgiladilar. Bu A B O tizim i 
deb nom landi. Q on guruxi rim raqam i va eritrotsitlardagi aglyutinogenlar 
bilan belgilandi. G uruh antigenlari qonning tu g 'm a , irsiy berilgan, butun 
u m r d a v o m id a o ‘ z g a r m a y d ig a n x o s s a s id ir . C h a q a l o q q o n id a
ag ly u tin in la r b o ‘lm aydi. U lar b o la n in g bir y o sh g a c h a b o ‘lgan hayoti 
d a v rid a o v q a t ta r k ib id a tu s h g a n v a ic h a k m ik r o f lo r a s id a ish la b
ch iq a rilg a n m o d d a lar t a ’sirid a , o rg an iz m d a y o 'q a g ly u tin o g e n larg a 
q arshi hosil b o 'la d i.
I-guruh (O ) - eritrotsitlarda aglyutinogen y o 'q , plazm ada б -va 
b
-
aglyutininlar bor;
II-guruh (A) - eritrotsitlarida A aglyutinogen, plazm asida в -aglyutinin 
bor;
III-guruh (B )-e ritro ts itla rd a В aglyutinogen, plazm ada 6 -aglyutinin 
bor;
IV -guruh (A B ) - eritrotsitlarda A B ag lyutinogenlar bor, plazm ada 
ag ly u tin in lar y o 'q .
A g a r o d a m q o n id a b ir n o m li a g ly u tin o g e n v a a g ly u tin in la r : . 
aglyutinogen A aglyutinin 6 bilan va aglyutinogen В ag lyutinin в bilan 
u chrashsa, aglyutinatsiya hodisasi sodir b o 'la d i, bunda eritrotsitlar bir- 
b irig a y o p ish ib qoladi. A g ly u tin in lar tabiiy a n tite lalar b o 'lib , ikkita 
b o g 'lan ish m arkaziga ega va ikkita eritrotsitlam ing o 'rta sid a b o g 'lo v ch i 
k o'prik vazifasini o'tashi m umkin. N atijada eritrotsitlar bir-biri bilan birikib 
qon g lo m erat (aglyutinat) ni hosil qiladi.
Plazm ada ag lyutininlardan tashqari gem olizinlar ham m avjud, ular 
h am 6 v a в h a r f la r i b ila n b e lg ila n a d i. G e m o liz in la r b ir n o m li 
ag lyutinogenlar bilan uchrashganda, eritrotsitlam i g em olizga uchratadi. 
G em olizinlar harorat 37°-40° b o 'lg an id a ta ’sir qiladi.
M os kelm agan qon quyilg an d a eritrotsitlar ag lyutinatsiyasi, so 'n g ra
ularning gem olizi sodir b o 'lish i natijasida gem otransfuzion karaxt holati 
kelib chiqishi va hattoki o 'lim g a olib kelishi m um kin.
258


Qon guruhlarining serologik tarkibi

Download 8,79 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   220   221   222   223   224   225   226   227   ...   434




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish