O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V



Download 8,79 Mb.
Pdf ko'rish
bet415/434
Sana16.03.2022
Hajmi8,79 Mb.
#496953
1   ...   411   412   413   414   415   416   417   418   ...   434
Bog'liq
Normal fiziologiya (Alaviya O.T.) - 2006 y.

Uzoq m uddatli xotira.
O d am lam in g bilim lari, hayvonlam i hayotiy 
tajibalari uzoq m uddatli xotira shaklida bo'ladi. Uzoq m uddatli xotiraning 
mexanizmi haqida turli xil fikrlar mavjud.
451


Q is q a m u d d a tli x o tir a m e x a n iz m in i k o ‘p c h i!ik q o ‘z g ‘a lis h n i 
n e y ro n la rn in g y o p iq z a n jir id a a y la n is h i b ila n tu s h u n tira d i. B uni 
m o rfo lo g ik a so si b o 'lib m a rk a zd a n ey ro n b o g ‘la n ish la rid a q a y ta r 
bo g 'lan ish b o g 'la ri m avjudligi tajribada isbotlagan (R .Lorente de No, 
1934). Shartli va shartsiz ta ’sirlar yuqoridagi b og'lardan o ‘tib neyronlam i 
q o ‘z g ‘atish hisobiga ularda m ustahkam o 'z g a ris h la r hosil qilib uzoq 
muddatli xotirani hosil qiladi. Haqiqatda qisqa m uddatli xotirani buzuvchi 
barcha ta’sirlar impulslam i yopiq nerv zanjirlarida harakatlanishini buzadi.
B iroq keyingi ta jrib ala rd a yopiq nerv za n jirla rid a q o 'z g 'a tu v c h i 
neyronlar bilan birga torm ozlovchi neyronlar ham m avjudligi aniqlandi.
93-rasm . 
Impulslar oqimi aylanib
yurishi mumkin bo'lgan yopiq neyronlar
halqasi (E.Kendel bo'yicha):
I-a ffe re n t sig n a l oluvchi p o ‘stloq
neyroni, 1A va IB -o ra liq neyronlar,
2-efferent n eyro n ; oq uchburchak bilan
q o 'zg 'a lu v c h i sinaps, qora uchburchak
bilan - torm ozlovchi sinaps, strelka
bilan im p u lsla r oqim ining y o 'nalishi
ко 'rsatilgan.
Rasm dan shuni k o 'rish m um kinki 1 neyronni q o 'z g 'a lish i 2 neyronni 
q o 'z g 'a ta d i. 1 neyron 1 A neyron bilan yopiq zanjir hosil qiladi. Shu 
vaqtda 1 В neyron ham q o 'z g 'a tila d i. 1 В neyron q o 'z g 'a lg a n d a 1 A 
neyronga torm ozlovchi ta ’sir k o 'rsa tib yopiq zanjirda im pulslar harakati 
to'xtaydi.
K o'rinib turibdiki yopiq zanjirda q o 'zg 'alish im pulslarini yangi y o 'llar 
o rqali ay lan ish i sin a p sla r o rq ali a m alg a o sh ib v a q tin c h a lik sin ap s 
b o g 'la n is h la r in i h osil q ila d i. S in a p sla rd a n q o 'z g 'a li s h o 'tis h in in g
vaqtinchalik ortishini turli y o 'lla r orqali tushuntiriladi.
E le k tro fiz io lo g ik ta d q iq o tla r n a tija s id a q isq a m u d d a tli x o tira
posttetanik potensiallanish hisobiga hosil b o 'la d i degan fikrlar m avjud.
Q isq a m ud d atli x o tira m exanizm i h aq id a tu rli fik rlar b o 'lish ig a
qaram asdan ulam i ham m asi neyronlarning m em branalarida uzoq davom

e tm a y d ig a n q a y ta r f iz ik - k im y o v iy o 'z g a r i s h l a r y u z a g a k e lis h i,

sin ap slard ag i o 'z g a ris h la r, nerv b o g 'la n ish la rid a v aq tin ch a lik qayta
qurilishga olib keladi. A gar yuqoridagi o 'z g a ris h la r chuqur iz qoldirsa 

qisqa m uddatli xotira uzoq m uddatli xotiraga o 'tish i m um kin.
452


H ar q a n d a y t a ’ lim ja r a y o n in in g a s o s id a n e y r o n la ra ro y a n g i 
b o g 'la n ish la m in g hosil b o iis h i yoki m avjud b o g ‘lar orqali q o ‘z g ‘alish 
o 'tish in in g o sonlashishi yotadi. Q o 'z g 'a lis h o 'tish in in g osonlashishi 
sinapsdan im pulslarni o 'tish in i tezlashishi orqali am alga oshadi. Buni 
su v a ra k lard a o 'tk a z ilg a n ta jrib ad a yaq q o l k o 'ris h m um kin. O ldingi 
oyoqlari kesib tashlangan suvaraklar m o 'y lo v la rin i orqa oyoqlari bilan 
to z a la sh g a o 'rg a n a d i o rq a o y o q la rin i h a ra k a tg a k eltiru v ch i m o to r 
neyronlarda q o 'z g 'a lis h n i sinapsdan sekinlab o 'tish i keskin kam ayadi. 
S hartli re fle k s la m i h osil q ilin a y o tg a n d a ja ra y o n d a q atn ash a y o tg an
sin a p sla rd a tik o n la r paydo b o 'lg a n lig i h aqida m a ’lum otlar m avjud. 
Sinapslarda tikonlarning paydo bo'lishi shartli refleks faoliyati kuchaygan 
yoshda tezlashadi, bundan tashqari m urakkab m asalalam i hal qilayotgan 
individlarda faol sinapslam ing soni ortganligi kuzatilgan. B oshqa bir 
fik rg a k o 'ra uzoq m uddatli x o tirad a ish tiro k etay o tg a n sin a p sla rd a 
q o 'z g 'a lish n in g o 'tish i osonlashadi. Shartli va shartsiz q o'zg 'atu v ch ilam i 
takror va takror ta ’sir qilinishi natijasida m arkaziy neyron sinapslari 
m em branalari fizik kim yoviy o 'zgarishlarga uchrab im pulslam ing o 'tish i 
o so n la sh ad i.
Membranani qutbliligi mustahkam siljishi uni fizik-kimyoviy o'zgartirib 
xotira izlarini shakllanishiga asos b o 'lib xizm at qiladi. Bosh m iya yarim
sharlari p o 's tlo g 'id a doim iy tok t a ’sirida qutblilikni o 'zg a rtirib yuqori 
q o 'z g 'a lu v c h a n sohalarni tajribada hosil qilingan. B unday o 'z g a rish la r 
tabiiy sharoitda dom inant m arkazlarda ham yuzaga kelishi m um kin. Bu 
shartli reflekslam i hosil b o 'lish in i osonlashtiradi.
S in a p s la m in g s a m a r a d o r lig in i o r ttir is h d a u la rn i p o s tte ta n ik
p o te n sia llash n i m uhim aham iyati bor. O rq a m iya m o to n e y ro n larin i 
a fferen t y o 'lla r o rq ali ta ’sirla sh u la rd a n q o 'z g 'a lis h o 'tk a z is h n in g
o so n la sh ish i 7 m in. d a v o m id a y u q o rilig ic h a q o la d i. G ip p o k am p n i 
ta ’sirlash y u q oridagi holatni bir necha soatga ch o 'zad i.
S in a p s la r d a n q o 'z g 'a l i s h o 'tis h in i n g o r tis h id a q o 'z g 'a tu v c h i 
m ediatorlardan atsetilxolinga alohida e ’tibor berilgan tajribalar qilingan. 
Tajriba natijalariga k o 'ra shartli refleks hosil qilinayotganda xolinesteraza 
ferm enti faolligining ortganligi aniqlangan, agar xolinesteraza faolligi 
su n ’iy y o 'l bilan susaytirilsa, xotiraning tuzalishi kuzatilgan. D em ak, 
xotira izlarining shakllanishida va m ustahkam lanishida m ediatorlar va 
ulam i parchalovchi ferm entlam ing aham iyati katta.
Uzoq m uddatli xotira nerv hujayralari kim yoviy tarkibiga ta ’sir qiladi. 
X otirani tushuntirishda sinapslardan q o 'z g 'a lis h o 'tish in in g o 'zg arish i 
orqali am alga oshirishini k o 'rd ik . Biroq sinapslam i funksional holati va
453


ularning faoliyati k o ‘p jih a td a n hujayra tanasida va neyroplazm ada va 
yadrodagi ja ra y o n larg a b o g 'liq .
H u jay ra tan asi q o 'z g 'a lis h la rn i o 'tk a z is h u ch u n aso siy vazifan i 
bajarish i h am m ag a m a ’lum . Shu sab ab li u zoq m uddatli x o tira n in g
mexanizmini neyroplazm a kimyosi bilan bog'liq holda yechishga urinilgan 
tajribalar mavjud.
S h u n d a y m o d d iy a s o s b o 'l i b R N K ni k o 'r s a t i s h m u m k in . 
T a d q iq o tc h ila r n in g f ik r ic h a h a r q a n d a y h a b a r R N K m o le k u la s i 
tu z ilish id a m axsus iz q oldiradi. RN K m o lekulasi oqsil m olekulasini 
sintezlash uchun q o lip lik v azifasini bajaradi. U zoq m uddatli xotirani 
hosil b o 'lish i RNK m olekulasida nukleotidlarni jo y lash ish in i o'zg arish i 
b ila n a m a lg a o s h s a k e ra k . O 't k a z ilg a n ta jr ib a la r d a n sh u n a rsa
an iq lan d ik i, m urakkab harakat qilish g a o 'rg a tilg a n kalam u sh larn in g
neyronlarida nukleotidlar tarkibida o 'zg a rish lar b o 'lganligini ko'rsatadi. 
O d d iy h a ra k a tla r b a ja rg a n k a la m u s h la rd a y u q o rid a g i o 'z g a ris h la r
kuzatilm aydi. Biroq RN K m olekulasini uzoq vaqt saqlanm asligi u orqali 
uzoq m u ddatli xotirani tu sh u n tirish g a to 's q in lik qiladi. Shu sababli 
x o tira izini h u ja ra n in g irsiy ap p aratid an izlash g a to 'g 'r i keladi va bu 
n arsa D N K h iso b la n a d i. D N K m o le k u la si uzoq m u d d a tli x o tiran i 
sh a k lla n ish id a ishtirok etishi kalam u sh lard a o 'tk a z ilg a n ta jribalarda 
k o 'rsatild i.
T ajriba natijalaridan shu narsa m a ’lum b o 'ld ik i, shartli reflekslarni 
hosil b o 'lish id a DN K m olekulalarini m etillanish darajasi ortib ketadi. Bu 
o 'z n av b a tid a ayrim g en larn in g faolligini o rttirad i. Bu o 'z g a ris h la r 
gippokam va bosh m iya yarim sharlarida sezilarli b o 'lib , m iyachada 
unchalik ko'rinm aydi.
N erv hujayrasining asosiy tuzilm alari oqsil m olekulalari hisoblanadi. 
Shu sababli uzoq m uddatli xotirani o 'rg a n u v ch ilarn in g e ’tibori neyron 
oqsillari va ularni fraksiyalarini o 'rg a n ish g a qaratilgan. O 'q itish vaqtida 
oqsillar sintezini tezlashishi ularni xotirada aham iyati borligini ko'rsatadi. 
K a b u ta rla rd a o 'tk a z ilg a n ta jr ib a la r d a o 'r g a tis h ja r a y o n id a m iya 
o q s i l l a r i n i n g m e m b r a n a d a g i g l i k o p r o t e i d l a r n i n g f r a k s iy a la r i 
k o 'p a y g a n lig in i k u z a tila d i. O q s illa r n in g u z o q m u d d a tli x o tira n i 
shakllanishdagi aham iyatim k o 'rsatu v ch i tajriba natijalariga k o 'ra oqsil 
sintezi to 'x ta tilsa , qisqa m uddatli xotirani uzoq m uddatli xotiraga o 'tish i 
buzilgan.
Shunday qilib qisqa muddatli xotirani uzoq muddatli xotiraga o'tishida 
oqsillam i ayniqsa m em branadagi kislotali oqsillam i va glikoproteinlam i 
aham iyati katta ekan.
454


Uzoq muddatli xotirani moddiy asosi sifatida peptidlami ham ahamiyati 
bor. U lar a m in o k islo tala rd an ta rk ib to p g a n , biroq o q silg a n isbatan 
soddaroq tu z ilish ig a ega. B unday peptidlar shartli reflekslarni hosil 
bo ‘lishini tezlatadi.
U larn i b o sh q a o rg a n iz m la rg a y u b o rilsa o rttirilg a n m a la k a la rn i 
nam oyon etadi. Bu xotirani k o 'ch irish m asalasiga olib kelm oqda.

Download 8,79 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   411   412   413   414   415   416   417   418   ...   434




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish