O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V



Download 8,79 Mb.
Pdf ko'rish
bet212/434
Sana16.03.2022
Hajmi8,79 Mb.
#496953
1   ...   208   209   210   211   212   213   214   215   ...   434
Bog'liq
Normal fiziologiya (Alaviya O.T.) - 2006 y.

su pressorlar
an titelo ishlab chiqaruvchi hujay ralar - В - lim fotsitlar 
proliferatsiyasini torm ozlaydi.
T va В lim fotsitlardan tashqari О lim fotsitlar ham m avjud. Ayrim 
tadqiqotchilar О lim fotsitlam i natural (tabiiy) killer hujayralar yoki N K -
lim fo ts itla r d eb a tad ilar. N K lim fo ts itla r y o t h u ja y ra la rn i « te sh ib
yuboruvchi» perforin deb nom lanuvchi oqsil ishlab chiqaradi. Sitotoksik 
lim fotsitlar (ST L )proteolitik ferm entlar (sitolizinlar) ishlab chiqaradi va 
bular yot h u jayralarga hosil b o ig a n tesh ik lar orqali kirib, ularni halok 
qiladi.
Leykopoez.
B archa le ykotsitlar qizil k o ‘m ik d a o ‘zak hujayralardan 
hosil b o 'la d i. L im fo tsitlar o 'tm ish d o sh lari o 'z a k hujay rad an birinchi 
bo'linib chiqadi; lim fotsitlam ing shakllanishi ikkilamchi lim fatik a ’zolarda 
sodir b o 'lad i.
G ra n u lo tsitla r va m o n o ts itla r h u ja y ra la rn in g o 'tm is h d o s h la rig a
ta ’sir q ilu v ch i m ax su s o 's is h o m illari o rq ali ley k o p o ez kuch ay tirilad i. 
G ra n u lo tsitla rn in g hosil b o 'lis h i m o n o tsitla rd a , m a k ro fa g la rd a va T -
lim fotsitlarda sintezlan u v ch i g ran u lo tsita rk o lo n iy e stim u llo v c h i faktor 
(o m il) (K S F - G ) t a ’sirid a k u c h a y a d i, am m o y e tilg a n n e y tro filla rd a
sin te z la n u v c h i - k e y lo n va la k to fe rrin la r h am d a p ro sto g la n d in - Ye 
l a r
t a ’s i r i d a
s u s a y a d i .
M o n o t s i t o p o e z
e s a
m o n o t s i t a r
kolo n iy estim u llo v ch i fak to r (om il) (K S F - M ), k atex o la m in lar t a ’sirida 
k u ch a y ad i. P ro sto g la n d in -Ye, 6 - va в - in te rfe ro n la r m o n o tsit h osil 
b o 'l i s h i n i t o r m o z l a y d i . G i d r o k o r t i z o n n i n g k a t t a m i q d o r i 
m o n o ts itla r n in g s u y a k k o 'm ig id a n c h i q is h ig a q a r s h il ik q ila d i. 
L ey k o p o ezn i b o sh q a rish d a in te rle y k in n in g ah a m iy a ti katta. U larning 
ay rim la ri (IL -Z ) b a z o filla rn i, b o sh q a la ri (IL -5 ) e o z in o filla rn i o 's is h , 
riv o jla n ish in i k u c h a y tirsa , y a n a b o sh q a la ri esa (IL -2 ,4 ,6 ,7 ) T va В -
lim fotsitlar shak llan ish in i kuchaytiradi. L ey k o tsitla r va to 'q im a la m in g
p a r c h a la n is h id a n h o s il b o 'lg a n m o d d a la r , m ik r o o r g a n iz m la r va 
u la rn in g to k sin la ri, g ip o fiz n in g ay rim g a rm o n la ri, n u k le in k islo ta la r 
ley k o p o ez n i k u c h a y tira d i.
H ar xil ley k o tsitlam in g yashash d avom iyligi turlicha, ayrim larining 
um ri bir necha soat, kun, hafta davom etsa, boshqalari odam da bir um r 
yashashi m um kin.
Leykotsitlar hazm traktining shilliq qavatida va retikulyar to'qim alarda 
parchalanadi.

Download 8,79 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   208   209   210   211   212   213   214   215   ...   434




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish