O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

K oagu lyatsion gem ostaz.
Q on ivishi ferem entativ ja ra y o n b o 'lib , 
faktorlam ing ketm a-ket aktivlashuvi va ularning m ajm ualari hosil bo'lishi 
kuzatiladi. Q on ivishi m ohiyati oqsil fibrinogenining fibringa aylanishi 
va qattiq fibrin trom bi hosil b o 'lish id a n iboratdir.
Q on ivish jaray o n i ketm a-ket boruvchi 3 ta davrdan iboratdir.
Birinchi d avr
eng m urakkab va davom lidir. Bu davrda protrom binni 
aktivlovchi ferem entlar kom pleksi 
protrom bin ozalar
hosil b o 'lad i. Bu 
kom pleksning hosil b o 'lish id a to 'q im a va qon faktorlari ishtirok etadi. 
T o 'q im a protrom binazasi jaro h atlan g an q o n-tom ir va uni o 'ra b turgan 
t o 'q i m a d a h o s il b o 'l g a n tr o m b o p la s tin n i n g a k t iv la s h u v i b ila n
boshlanadi. S o 'n g ra, u V ll v a IV faktorlar bilan b irgalikda X a faktor va
254

---

to 'q im a yoki plazm a fosfolipidlariga ta ’sir etib, to 'q im a protrom binazasini 
hosil qiladi. Bu jara y o n 5-10 sekund davom etadi
Q on protrom binazasi hosil b o 'lish id a XII faktom ing jarohatlangan 
q o n-tom ir kollagen to lalariga tegishi bilan aktivlashuvi boshlanadi. XII 
faktom ing aktivlashuvida yuqori molekulali kininogen (XV f) va kallikrein 
(X IV fjlar qatnashadi. S o 'n g ra XII a faktor XI faktom i aktivlab u bilan 
kom pleks hosil qiladi. A ktivlashgan XI a faktor IV faktor bilan birgalikda 
IX fa k to m i a k tiv la y d i, m a zk u r birlik esa V III fak to rn i ak tiv la y d i. 
A ktivlashgan X a faktor V faktor, IV faktorlar bilan kom pleks hosil qiladi 
va qon protrom binazasi hosil b o 'lish i bilan bu ja ra y o n yakunlanadi. Bu 
jaray o n d a trom botsitar 3 faktor ishtirok etadi. Bu ja ra y o n davom iyligi 5­
10 m inutni tashkil qiladi.
Ikkin ch i davr.
B u d a v rd a p ro tro m b in a z a t a ’sirid a p ro tro m b in
tro m b in g a ay la n ad i. Bu ja ra y o n d a 1V,V,X faktorlar qatnashadi.
Uchinchi davr.
Bu davrda qonda eriydigan fibrinogen oqsili trom bin 
asosini tashkil qiluvchi erim aydigan fibrin ipchasiga aylanadi. T rom bin 
ta ’sirida dastlab fibrin-m onom er, so 'n g ra IV faktor ta ’sirida eruvchan 
fibrin-polim er (fibrin «S» solible) hosil b o 'la d i. XIII fibrin stabillovchi 
faktor ta ’sirida erim aydigan fibrinolizga chidam li fibrin - polim er (fibrin 
« I» , in so lu b le ) p ay d o b o 'la d i. F ibrin ip c h a la rig a q o n n in g shaklli 
elem entlari (eritrotsitlar) o 'tirib qoladi qon laxtasi yoki trom b shakllanadi.
Q on la x ta si h o sil b o 'lg a n d a n s o 'n g