O adim gi dunyo tarixi bo yicha xrestom atiya: tarix о ‘qituvchilari


П  II.  Трухина.  История древнего  Рима.  М.,  1996.  I "5-176  стр



Download 7,53 Mb.
Pdf ko'rish
bet276/330
Sana31.12.2021
Hajmi7,53 Mb.
#276937
1   ...   272   273   274   275   276   277   278   279   ...   330
Bog'liq
Xrestomatiya (2) unlocked

П  II.  Трухина.  История древнего  Рима.  М.,  1996.  I "5-176  стр
M ark  Portsiy  K aton. D ehqonchilik
M ark   Portsiy  Katon  (er.  avv.  2 34- 149-yillar) -taniqli  dav lat arbobi, 
notiq,  “ B o s h l a n g 'i c h ”  tarixiy  asari  v a   “ D e h q o n c h ilik ’'  traktati  muallifi, 
bu  asarlar  bizg ach a  t o ' 1 iq  yetib  kelgan.  U  Rim  fuqarolari  uchun  eng 
faxrli  kasb  qishloq  x o 'jalig i  deb  hisobladi.  U  “D e h q o n c h ilik ” traktatida 
mar-kaziy  Italiyaga  xos  b o 'lg a n   o 'r t a   kattalikdagi  n a m u n a v iy   villani 
tasvirini  berdi.  x o 'ja y in n i  boyitad ig an   x o 'ja lik   y u ritish n in g   yan g i 
vositalarini,  m aslahatlarni  quHar va  vilikni  q an d ay   ishlatishni  k o 'rsa td i.
Q ac h o n k i  u  ko'cdiki.  p o m e s te g a   q an d a y   ishlov  berilgan,  qan d ay  
ish lar  bajarilgan,  qaysilar  b ajarilm ag an ,  u  keyingi  kun  vilikni 1  cha- 
qirishi  va  s o 'ra s h i  kerak,  ishlardan  qaysi  qilingan,  nima  q o lm o q d a; 
ishlar  o ' z   v a q tid a  qilinganm i,  qolganlarini  u  bajarishi  m u m k in m i, 
h a m d a   vino,  b u g 'd o y   va  b o sh q a la r  q a n c h a   olinganini  s o 'r a s h i  kerak. 
Q a c h o n   u bularni  bilib  olgach,  u d arslar va kunlar hisobi  bilan  m a s h g 'u l 
b o 'lis h i  lozim.  A g a r  u  ishlarni  k o 'r m a s a   va  vilik  q u llam i  q olganini, 
ular  m ajburiyatini  bajardilar  deb  gapirsa,  qach o n   u  bu  va  k o 'p g i n a  
sabablarni  aytsa,  uni  ishlar  va  k u n d u z g i  darslar  hisobiga  qaytar.  A g a r 
y o m g 'ir li  o b -h a v o   tursa,  m an a  j a l a d a   qilinadigan  ishlar:  do!iy2larni 
yuv ish ,  ularni  sm o la  qilish,  q o 'r g ' o n n i   tartibga  keltirish,  g 'a lla n i 
tashish,  mol  g o 'n g i n i   ta shqariga  chiqarish,  g o 'n g   to 'd a s in i  qilish,  don- 
ni  tozalash,  arqonni  y a m a sh ,  yan g ilarin i  o 'r a s h ;  qullarga  shu  vaqtni 
o 'z i d a   o ' z   k o 'r p a   va  y o p in g 'ic h la rin i  y a m a s h   bilan  m a s h g 'u l  b o 'lis h  
lozim  b o 'la d i.  B ay ra m la rd a   eski  kanallarni  tozalash,  j a m o a   y o 'lla r in i 
yotqizish,  tikanli  butalarni  kesish,  to m a rq a n i  qazish,  o 'tlo q la rn i  o 'rish . 
supurgi  kesish, tikanli  o 'tlarn i y ulish,  polbani yan ch ish , tozalik  q i l i s h . ..
Q ac h o n k i  x o 'ja y in   to 'la   osoyishtalik  bilan  h am m asin i  bilib  olgach.
251


u  qolgan  ishlarni  ba jari I ish i  t o 'g ' r i s i d a   g 'a m x o ' r l i k   qilishi  lozim: 
pul,  mol,  m olga  tay v o rlan g an   y e m -x ash ak ,  vino,  m o y   hisob-kitobini 
chiqarishi;  u  nim ani  sotdi.  nim a  undirildi,  nim a  qolyapti,  sotishga 
nima  bor?  M u sta h k a m   ta 'm in o tn i  m u stah k am   sifatida  qabul  qilishi 
kerak;  b o sh q a  h am m asin i  o c h iq q a   olib  kelish  kerak.  Yil  uchun  nim a 
yetish m ay d i.  n im a  sotib  olinadi:  nim a  ortiqcha  bor.  uni  sotish.  pudrat 
bilan n im a qilish  kerak.  nim ani  topshirish  kerak.  X o ‘ja y in   qaysi  ishlarni 
o ‘z  kuchlari  bilan  qilishi  m u m k in .  qaysilarini  pudratga  topshirish 
m um kinligiga  q aro r  qilib.  y o z u v   qoldirish  lozim.
U  inollarni  k o ‘zdan  kechirishi  lozim;  sotuvini  a m alg a  oshirishi; 
agar narxida b o 'ls a ,  m oyni  sotish; vino, ortiqcha g ‘alIani  sotish, qarigan 
xachirlar,  buzilgan  mol lar,  buzilgan  q o ‘ylar,  ju n ,  terilar,  eski  arava. 
teniir  metall,  qari  qulni,  k asa lm a n d   qulni  u m u m a n   h a m m a   ortiqcha 
narsani  sotishi  kerak.  X o 'ja y in   sotib  olishi  em as,  sotishi  yaxshi.
5. 
M an a  vilikni  m ajburiyati.  U yaxshi  tartib o 'rn a tish i,  bayram larga 
rioya  qilishi  zarur;  beg o n a  narsani 
qoMiga  olm asligi;  o ‘zinikini 
nihoyatda  h im o y a   qilishi  zarur.  U  qullarni  bahslarini  hal  qiladi:  agar 
kimdir  ayb  qilib  q o 'y s a ,  q ilm ish ig a  qarab   a y b d o rn i jazo lay d i.
Qullarga y o m o n   boMishi  m um kin  emas:  ular sovqotm asliklari va och 
qolmasliklari  kerak.  Vilikda  ular d oim o  ishda:  u  shunday  qilib yom onlik 
va  o ‘g ‘rilikdan  yengilroq  ushlab  turadi.  A gar  vilik  qullar  o'zini  yom on 
tutmasin  deb  istasa,  qullar  o 'z larini  y o m o n   tutmaydilar.  A gar  u  bunga 
chidasa,  x o 'ja y in   uni  ja z o s iz   qoldirmasligi  kerak.  Ularni  xizmati  uchun 
u  tashakkur  bildiradi,  qolganlarga  o'z larini  t o ‘g ‘ri  tutishlarini  istashlari 
uchun.  Vilik  ishsiz  tentirab  yurm asligi  lozim;  u  d o im o   x u shyor 
va 
hech  qayerga  tushlikka  borm aydi.  Qullar  unda  d oim o  ishda;  u  x o ‘jayin 
buyrug'ini  bajarilishini  kuzatib  turadi.  U  o ‘zini  x o ‘jay in d an   aqlli  deb 
hisoblasin.  X o ‘jay in n i  d o ‘stlarini  o ‘zini  do's tlari  deb  hisoblaydi;  qur­
bonlik  keltirishni  u  faqat 
Kom pitaliya3da,  chorrahada  yoki  o 'c h o q d a  
amalga  oshiradi.  X o ‘ja y in n in g   buyrugMsiz  u  hech  kim ga  qarz  bermaydi, 
x o ‘jayin  berganni  u  talab  qiladi,  ekish  uchun  urugMikni,  oziq-ovqat 
inahsulotlarini,  polbani,  vino  va moyni  hech  kim ga  qarz bermaydi.  U nga 
ikki-uch x o ‘jalik bor:  qayerdaki  u o 'z ig a  kerakli  b o 'lg a n   narsani  so'rashi, 
o'zi  qarz  berishi  m um kin,  lekin  boshqa  hech  k im ...
A g a r  u  ishlaydigan  boMsa,  qullarni  o n g id a   nim a  borligini  biladi  va
252


ular  ishga  berilgan  boMadilar.  A g ar  u  s h u n d a y  qilsa.  u  ishsiz  tentirashni 
istam aydi;  u  sogM om m q  b o 'la d i  va  vax sh iro q   uxlaydi.  U  to 's h a k d a n  
birinchi  turib,  oxirgi  boMib  t o 's h a k k a   yotadi.  Dastlab  q o 'r g ' o n   berkmi, 
har  kim  o 'rn id a m i.  mollarga  y e m ish   berilganm i  deb  q a ra y d i...

Download 7,53 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   272   273   274   275   276   277   278   279   ...   330




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish