O adim gi dunyo tarixi bo yicha xrestom atiya: tarix о ‘qituvchilari


S a n c h a d a g i  k ichik   ustun  ed ik ti



Download 7,53 Mb.
Pdf ko'rish
bet154/330
Sana31.12.2021
Hajmi7,53 Mb.
#276937
1   ...   150   151   152   153   154   155   156   157   ...   330
Bog'liq
Xrestomatiya (2) unlocked

S a n c h a d a g i  k ichik   ustun  ed ik ti
Ha,  (budda)  ja m o a si  parchalanib  ketm aydi.  Bu  ja m o a   rohib  va 
rohibalar  uchun  yaratilgan  va  m ening  o ‘gMllarim  va  nevaralarim 
davrida  quyosh  va  oy  hozircha  nur  sochib  tursa  (u  saqlanadi).  Rohib  va 
rohibalardan kim ki b u ja m o a n in g  (birligini) parchalasa, oq kiyim kiydirib 
quvib yuborish  lozim.  Ja m o a  va  uning yoMi  abadiy  boMishini  istayman.
LRadjuk -viloyat noiblari
142


2-§.  A d a b iy o t
M ahabhorata yo k i  Bliarata avlodlari jangnom asi
Bu  doston  hind  adahiyotining  eng  nodir  yodgorliklaridan  biri 
hisoblanadi.
Q o r o n g 'i  zu lm at  ichida  D u r o 'd h o 'n a n i n g   oldiga  m urab b iy   D r o 'n a -  
ning  o 'g ' l i ,   yosh  ja n g c h i  A sh v a tth a m a n   pusib  keldi.  Y aqindagina 
qudratli  h u k m d o r  b o 'lg a n   kishining  q o n g a   belangan  holda  y e rd a  
yotganini  k o 'r ib   u  y i g 'l a b   yubo rd i,  boshini  m a g 'l u b   p o d sh o sin in g  
oyoq larig a  q o 'y d i.
-   Ey  u lu g '  zot, -  dedi  A sh v a tth a m a n ,  -   nahotki.  y e r yu zid a  o 'z g a r -  
m aydigan  narsa  b o 'l m a s a ?   O d a m n in g   ikkidan  biriga  h u k m d o rlik  
qilgan  senday  p o d sh o   shaqol  va  sirtlonlar  q u rsh o v id a   g 'a r ib   a h v o ld a  
o 'lay o tirsan .  Q o 's h in la r in g  qani? Y engilm as  harbiy  sark ard alarin g -ch i? 
U kalaring,  o 'rin b o s a rla rin g   q a y e rd a ?   H a m m a s i,  h a m m a si  o 'lim   xu d o si 
y o 'lid a n   ketdi. Y oningda  hech  kim  y o 'q .  Hech  kim  senga  s o 'n g g i  m arta 
b o 'ls a   ham  loyiq  h u rm at  k o 'rsa tm a y o tir,  hech  kim  sen  uchun  o 'c li 
olm ayotir.  A s h v a tth a m a n n in g   faiyodi  D u r o 'd h o 'n a n i n g   jo n in i  o 'l i m  
uyqusidan  u y g 'o tib   yubo rd i.  D u r o 'd h o ' n a   m a g 'lu b iy a tg a   u c h rag an ig a 
alam   bilan  y ig 'la y o tg a n   bu  yigitga  m u ro ja a t qilib  dedi:
-   M en  o 'z in i  uch u n   g 'a m   c h e k m a y m a n .  Ertam i,  kechm i  barcha 
tirik  jo n n in g   boshida  q a z o   bor.  M en   ja n g c h ig a   m u n o sib   o 'lim   bilan 
k e tay o tg an im d an   x u rsa n d m a n .  Seni  s o g '- s a lo m a t  k o 'r g a n im g a   ham  
x u rsan d m an .  Sen  h a m ish a   m a rd   va  m atonatli  eding.  B u n d an   keyin  ham  
sh u n d ay   bo'I.  M e n g a   alam   qiladigan  jo y i  shuki,  q o 's h in in i  bu tu n lay  
y ak so n   qilindi,  d u s h m a n   q o 's h in i d a   esa  s o g '- s a lo m a t  qolg an lar  k o 'p .
-   Ey  p o d sh o h im ,  -   deb  qichqirdi  A sh v a tth a m a n   -   bu  fikrlar  seni 
iztirobga  solm asin!  H ay o tim   liaqqi  q a s a m y o d   qilam an k i,  k o 'p   o 't m a y  
d u sh m a n   askaridan  bitta  ham   qolm aydi.  M eni  kut.  Bu  haqdagi  xabarni 
sen g a  o 'z i m   keltiraman.
A sh v a tth a m a n   s h u n d a y   deb,  q iziqqonlik  va  ja h o la t  bilan  j a n g g a  
chanqoq  holda  P a n d a v la r q arorgohi  tom on  chopdi.
Bu  hodisa  u l u g '  j a n g   tam o m   b o 'lg a n d a n   keyingi  birinchi  kecha- 
da  b o 'la y o tg a n   edi.  H origan ja n g c h ila r   do n g   qotib  uxlashardi.  A trofda 
birorta  cliiroq  ham  k o 'r in m a s ,  sado  ham   eshitilm asdi.
A sh v a tth a m a n   d u s h m a n   qaro rg o h ig a  yash irin ib   kirib,  kattakon 
banan  daraxti  tagiga  berkindi  va  q anday  qilib  h a m m a   ja n g c h ila rn i
143


m ahv  qilish  haqida  o ‘ylay  boshladi.  U  b itm as  tu g a n m a s   alam  bilan 
o ‘ch  o lm o q ch i  boMib  kelgan,  lekin  yolgMz  edi.  Uni  bu  yerd a  oMimdan 
b o sh q a  nim a  ham   kutar edi.
Shu  q a y g ‘uli  o 'v la rg a   borib,  nim a  qilishini  bilmay,  daraxt  tagiga 
o ‘tiraverdi.  T o 's a td a n   q o r o n g 'id a   lining  o y o g 'i   tagida  sham ol  t o ‘kkan 
m ev ad ay   bir  narsa  t o ‘p  etib  tushdi.  Keyin  y a n a   tushdi.  Atrofidan 
shunaqangi  to 'p p illa g a n   ovozlar  tez-tez  eshitila  boshladi.  U  qoMini 
u z a tib ,y o n id a  hozirgina tip irc h ila b jo n  bergan qushni ushladi. U larninig 
b a ’zilari  boshsiz,  b a ’zilari  k o ‘ksi  m ajaq lan g an ,  b a ’zilari  esa  patsiz  edi.
A s h v atth am an   tun  sukunatida  bu  qushlarni  kim  oMdirayotganligini 
bilolm ay  b a n a n n in g   qalin  yaproqlari  orasiga  qaradi.  T o ‘satdan  u n in g  
boshi  ustidan  k en g   yoziq  qanotlari  bilan  o s m o n d a g i  y ulduzlarni 
t o ‘sib,  b a h a y b a t  bir  boyqush  uchib  o ‘tdi.  Shu  payt u n in g   m iyasiga  o ‘z 
raqiblarim ni  ochiq j a n g d a   em as,  balki  Iwzir, tu n d a  g'aflatd a  oMdirishim 
kerak,  d egan  fikr  keldi.  U lar  shu  q u sh lar  singari  uxlab  y o tg a n d a g in a  
h am m asin i  y o ‘q  qilish  m um kin.  Tong  otib  qolsa,  unda  kech  boMadi. 
U  q a t ’iy  q aro r  bilan  sapchip  o ‘rnidan  turdi-da,  qoplon  singari  y e rg a  
qapishib,  pisib  boraverdi  va  charch ab   d o n g   qotib  uxlayotgan  P a n d a v  
j a n g c h ila rin in g   soyalarini  k o ‘rdi.
“ U yq u d ag ilarn i  oMdirish  n om ardlik  boM m asm ikin?  -   deb  u  t o ‘- 
satdan  o ‘y la n ib   qoldi.  -   Jan g ch ilarn in g   o r-nom usi  qonuni,  urf-odatini 
buzish  qan d ay   boMarkin?”  -   U  d u s h m a n g a   qoM  k o ’tarishga  j u r ’at 
qila  olm ay   ik k ilan g an ich a  t o 'x t a b   qoldi.
Keyin  o ‘z q o ‘s h in in in g   harbiy  sark ard alarid an   k o ‘p e shitgan  q u y i­
dagi  s o ‘zlarni  eslab,  shubhalarni  quvdi:

Download 7,53 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   150   151   152   153   154   155   156   157   ...   330




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish