N xolmatov. N. Im om ova makro va mikro



Download 5,89 Mb.
Pdf ko'rish
bet69/207
Sana31.05.2022
Hajmi5,89 Mb.
#623688
1   ...   65   66   67   68   69   70   71   72   ...   207
Bog'liq
Makro va mikro iqtisodiyot.pdf. Xolmatov N.

2.
Iqtisodiy
samara-
dorlik
Economic
effecti-
veness
Экономи­
ческая
эффек­
тивность
firm aning 
ishlab 
ch iq a r ish
xarajatlari v a d a r o m a d la ri o ' r ­
tasidagi qiy mat k o 'rin i s h id a g i 
b o g'liqlikni k o 'rsa ta d i.
3.
Texnologik
saniara-
dorlik
Techno-
logic
effecti­
veness
Техноло­
гическая
эффек­
тивность
foydlaniiayotgan re su rsla r va 
natural k o 'r in i s h d a o lin a y o t-
g an m ahsulot o 'r ta s id a g i 
b o g 'liq lik n i k o 'rs a ta d i.
4.
Ishlab
chiqarish
funksiyasi
Function
o f
production
Функция
производ­
ство
sarflanadigan ishlab ch iq arish
om illari miqdori bilan, ush b u
om illardan f o y d a la n g a n h o ld a
m aksim al 
ishlab 
c h i q a r ila ­
d ig a n
m a h su lo t 
m iqdori 
o 'rta sid a g i b o g 'liq li k n i ishlab 
chiqarish funksiyasi orqali 
ifodalash m um kin.
5.
Izokvanta
Izokvant
Изокван­
ты
bu bir xil h ajm d ag i 
m a h ­
sulo tni 
ishlab 
chiqarishni 
ta 'm in la y d i g a n ishlab c h iq a -



rish 
om illari 
sarflari 
kom b in a tsiy ala rin i 
ifodalovchi egri chiziqdir.
6.
Izokosta
chizig'i
Curve o f
izocost
Изокоста
b u ishlab chiqarish xarajatlarini 
ifodalovchi chiziq 
bo'lib, 

um um iy qiymati bir xil bo'lgan 
ikkita ishlab chiqarish omillari 
sarflarining 
barcha 
k o m b i­
natsiyalarini 
ifodalovchi 
n uqtalarni o ' z ichiga oladi.
7.
Doimiy
resurslar
Fixed
recourses
Постоян­
ные
ресурсы
ishlab 
ch iq arish
h a jm ig a
b o g 'l i q b o 'l m a g a n va к о ' rib 
o ' t ila v o tg a n d a v r m o b a y n id a
o 'z g a r m a s h o la td a q o la d ig a n
resurslardir.
8.
O'zgaruv­
chan
resurslar
Variable
recourses
Перемен­
ные
ресурсы
ishlab 
ch iq a r ish
hajm iga 
t o ' g ' r i d a n - t o 'g ' r i
bo g 'liq
resurslardir.
9.
10
O'rtacha
mahsulot
A verage
product
Средний
продукт
u m u m iy
mahsulotni 
ushbu 
mahsulo t 
ishlab 
chiqarish 
uchun sarflangan o'zg a ru v c h an
v a
doim iy 
ishlab 
chiqarish 
omillari 
(L,K) 
sarfiga nisbati 
bilan aniqlana di:
Chekli
mahsulot
M arginal
produ ct
Предель­
ный
продукт
bu 
o ' z g a r u v c h a n
re su rsla r 
k o m b in a ts iy a s in i k ic h ik m iq ­
d o r d a q o ' s h i m c h a sartl 
h iso b id a n u m u m i y m a h s u lo t-
n in g o ' s g a n q is m ig a aytiladi.
M A V Z U N I O 'Z L A SH T IR IL T SH I U C H U N K E Y S -S T A D I
5-K E Y S: G IL A M SA N O A T ID A M A SSH T A B SA M A R A SI
A Q S h d a s h im o liy Jo r jiv a d a D a lto n s h a h rid a gila m
saroati 
j o y l a s h g a n m a rk a z la s h g a n . 20 a s r n in g 1 y a r m i d a kic hik sa n o at 
k o rx o n ala ri yirik h ajm d ag i sa n o a t k o r x o n a la ri g a a ylandi. M a sa la n : 
A Q S li gila m s a n o a ti n in g top 10 ta lik k a k iruvchi sa n o a t k o rx o n a la ri 
2001 vilda yuk v a villik to v a r a y l a n m a s i b o 'v i c h a 1 - ja d v a lg a beril gan.
77


1-jadval
AQSh gilam san oatin in g y irik k orxon alari, mln. dollar viliga
1.
S haw Industries
4 0 1 2 .0
2.
M ohaw k
3 350,0
3.
A rm strong
1816,0
4.
Bealieu o f A m erica
1300,0
5.
D al-T ile
667,0
6.
Interface F looring
639,8
7.
M annington M ills
555,0
8.
C ollins and A ikm an
500,0
9.
The D ixie G roup
484,6
10.
D om coT arkett
419,5
Joriy yillik 4 ta u ch u n yirik ishlar k o 'r is h m u m k i n bu y e rd a
sh u n in g d e k , c h a k a n a sa v d o g a r la r , ulgurji ta rq a tu v ch i d is l iri b y u to r la r , 
sotib o lu v c h i g u r u h la r , c h a k a n a s a v d o ta rm o q lari h am m a v ju d . G ila m
sa noati qaysi s a b a b la rg a k o ' r a te z s u r a tla rd a o ' s a d i ? S h u bilan 
birgalikda, in n o v a t s i y a l a f yani kuchli, tezroq, y a n a d a sa m a ra l iro q
g ila m t o 'q i y d i g a n m a s h in a la r n in g kiritilganligi x ara jatlarn i qisqa rishi 
h a m d a gila m la rn i soni v a sifati y a n a d a o ' s i s h i g a olib keladi. O 's i s h
bilan b irg a lik d a in n o v a tsiy a va r a q o b a t g ila m b ozorida gi n a rx la rn i n g
pas a y ish ig a olib keladi. Y u q o r i d a a y t ilg a n la rn in g o 's i s h k o ' r s a t -
kic hlarin i m a s s h ta b s a m a r a s i bilan iz o h las h m u m k i n m i ? U la r g a rangi 
m u s t a h k a m rangli b o 'y o q l a r g a t o ' q u v te x n o lo g iy a s in in g m av ju d lig i, 
s h u n in g d e k , c h a k a n a s a v d o g a rla r h a m d a i s t e 'm o l c h i l a r g a y e t k a z ib
beru v c h i d is t rib y u t o rl a r n in g m a v judligi. G ila m ishlarini o ‘zi h a q i d a
nim a d e g a n b o 'l a r d i n g i z ? G ila m u la rg a y u qori te z lik d a , t o ' q u v
m a s h in a s in in g turli xil tu rda t o 'q i l g a n gila m la rn i o lis h g a h o h la g a n
o ' l c h a m d a k e s a o la d ig a n m a s h in a la r n in g m a v judligi, q a d o q l a s h , m a r- 
k ir o v k a qilish v a ula rni ta rq a tish ishlari h a m ic higa kiradi. G ila m
sa noati as o siy kapitali, y a 'n i bino va a s b o b u sk u n a la r g a qilin g an
x ara jatlar j a m i x a r a ja tla rn in g 7 7 % t o ' g ' r i keladi, q o lg a n 2 3 % ishchi 
k u c h i g a q ilin g a n xar a ja tla r sanaladi. A s o s iy gila m sa noati k o rx o n ala ri 
m a s s h ta b s a m a r a s id a n yu tis h u c h u n yirik v a s a m a r a d o r t o ' k u v
m a sh in a larin i ishlab ch iq a r ish g a j o r i y qildilar. A y n i vaqtda. u s h b u
z a v o d la rd a ishchi k u c h i d a n fo y d a la n ish ham sezilarli d a r a ja d a osh a d i. 
N a tija d a yirik f a b r ik a la rd a ishchi kuchi h a m d a t e x n o lo g iy a d a n f o y d a ­
lanish p ro p o rsio n a l tarzda oshirilishi n atija sid a m a s s h ta b sa m a ra s i
78


ham proporsional ta rz da oshdi. M asalan: m e hnat va kapital 2 barobar 
oshirishi ular xajm ini 1 10% oshirildi. B u n a m u n a b oshqa barcha tar- 
m oqlarda x am birdek xuddi shunda y nam ay o n b o 'lm a y d i. A skariy at 
k o 'p c h ilik uchun kichik gilam ula rda m ashtab sam arasid agi kichik 
o'z g a ris h la r yirik natijalarga olib kelmaydi. Ulardagi kichik proporsional 
o'sishlari, faqatg in a kichik proporsional o 'sish la rig a olib keladi holos.
X ulosa , qilib a y t g a d ig a n b o 'd s a k , m a s s h ta b s a m a r a s id a n q aytim
kichik k o r x o n a d a y a xshi kuzatiladi. U sh b u m a ssh ta b s a m a r a s id a n
q ay tim , biroq, c h e k la n g a n . Y a 'n i a g a r fabrikani m a s s h ta b sa m aras i 
orqali k e n g a y tir is h n i y a n a d a d a v o m ettirish, m a s s h ta b sa m a r a s id a n
q aytim ini 
k a m a y ti r is h g a o lib keladi. 
O m ill a r s a m a r a d o r lig i n in g
k a m a y is h q o n u n i n i n g m oh iy a tin i tu sh u n tirin g .

Download 5,89 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   65   66   67   68   69   70   71   72   ...   207




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish