N xolmatov. N. Im om ova makro va mikro


Kurnoning duopoliya modeli



Download 5,89 Mb.
Pdf ko'rish
bet109/207
Sana31.05.2022
Hajmi5,89 Mb.
#623688
1   ...   105   106   107   108   109   110   111   112   ...   207
Bog'liq
Makro va mikro iqtisodiyot.pdf. Xolmatov N.

Kurnoning duopoliya modeli.
Ikki raqobatlashuvchi firma o 'rta - 
sidagi m unosabatlarni d uopoliya sharoitida 1838 yil birinchi b o 'lib
o 'rg a n g a n fransuz iqtisodchisi O gyusten K urno hisoblanadi. Bu holat 
nokooperatsiyalashgan oligopoliy ani ilk m a rotaba tahlil qilish im konini 
bergan. B u m unosa batni o 'r g a n is h d a quyid agilar faraz qilinadi: ikkala 
firm a h a m bir xil tova r ishlab ch iqaradi va bu tovarlarga b o 'lg a n bozor 
talabi c h iz ig 'i ularga m a ’Ium. Ikkala firm a ham bir vaqtning o 'z id a
mustaqil ravishda tova r ishlab chiqarish b o 'y ic h a qaror qabul qiladi. 
Ishlab chiqarish b o 'y i c h a qaror qabul qilinganda, har bir firma shuni 
bi 1 ish kerakki, u ning raqobatchisi ham ishlab chiqarish b o 'y ic h a qaror 
qabul qiladi v a m a h su lo tn in g pirovard narxi ikkala firm a to m onidan 
ishlab chiqarilgan u m u m i y m a h su lo t hajm ig a b o g ‘liq b o ' l a d i 1.
K u r n o m o d e lid a h a r bir firm a m a h s u lo t ishlab ch iq a r ish b o ' y i c h a
qar o r q a b u l q ilg a n d a , raq o b a tch i firm a to m o n i d a n ishlab c h i q a - 
riladigan m a h s u lo t hajm in i o 'z g a r m a s d e b qaraydi. K u rn o m o d e lin i 
m is o ld a k o ' r i b ch iq a m iz .

M i k r o i q t i s o d i y u t :
O l i y
o ' q u v
v u r t l a r i
u c h u n
d a r s l i к 
/
S . S . G ‘u k > i m > \ . 
R . X . A l i m o v . B . T . S a l i n w v \ u l n i s h c ] . - I . : ' S i i i i r q " . 2 0 0 1 . - 5 2 0 b. , 2 3 7 b.


Faraz qilaylik, ik kin chi t lr m a m a h s u lo t ishlab c h iq arish xajm i 
n olga teng. U n d a birinchi Firma b o z o r d a g i barcha talabni qo n d irad i va 
m a k sim a l ishlab ch iq arish x a j m i g a erishadi. A g a r ikkinchi firm a 
io 'Ia b ch iq arish n i bir birlikka oshirsa. u n d a birinchi firm a bozorda gi 
q o lg a n ta labni q o n d irad i. (b o z o r d a g i ta la b -ik k in c h i firm a m a h s u lo ti g a
ta la b = b ir in c h i firm a ulu shi). A g a r ikkinchi firm a m a k s im a l d a r a ja d a
ishlab ch iq arish n i y o ' l g a q o ' y i b , b o z o r d a g i barcha talabni q ondirsa, 
birin chi tlr m a o ‘z ishlab c h iqarishini n olga te n g las h tirish g a m a jb u r
b o 'la d i . S h u n d a y qilib. bir firm a n in g o p tim a l ishlab c h iq arish xajm i 
b o s h q a bir r aq o b a tch i firm a n in g ishlab c h iq a ris h xajm ini oshirishi 
yoki k a m a y ti r is h ig a q a r a b o 'z g a r i b turadi.
B irinchi f ir m a n in g ishlab ch iq a r ish c h i z i g 'i bilan ik kin chi f i r m a ­
n ing ishlab ch iq arish c h i z ig 'i k e s is h g a n
1
:
n u q ta g a m os k eluvchi 
birinchi v a ik kin chi firm a la r to m o n i d a n is hlab c h i q a r ila d ig a n m a h s u ­
lot hajm la ri m u v o z a n a ti 
K u rn o m uvozanati 
deyiladi.
M u v o z a n a t n u q ta d a har bir tlr m a o ' z i n i n g r a qoba tchi firm a s i n in g
ishlab ch iq arish hajm ini aniq faraz qiladi. M u v o z a n a t n u q ta g a m os 
h o ld a ishlab ch iq a r ilg a n m a h s u lo t hajm i ik k a la firm a u c h u n h am o p t i ­
mal h iso b la n a d i va hech qaysi firm a o ' z m a h s u lo ti n in g ishlab c h i q a ­
rish 
h ajm ini 
o p tim al 
h a j m d a n
k o ' p r o q
yoki 
k a m ro q
h a j m g a
o ' z g a r ti r is h d a n m a n f a a td o r em as.
M a h s u l o t h ajm ini optim al h a j m d a n h a r q a n d a y o 'z g a rtirilis h i 
ik k a la f irm a n in g h a m d a r o m a d in i k a m a y i s h i g a olib keladi.
K u rn o m odeli d u o p o lis tla r K u rn o m u v o z a n a t h ola tida b o 'm a g a n -
da, ular shu m u v o z a n a t g a e r ishish u c h u n h ara k at qilishi m u m k in lig i 
t o ' g ' r i s i d a h ec h narsa d e m a y d i. N im a u c h u n d e g a n d a , m o d e l d a r a q o -
b a t c h in i n g m a h s u lo t ishlab ch iq arish hajm i o ' z g a r m a s d e b qiIina digan 
as o siy farazi b ajarilm a y d i. Flech qaysi f irm a n in g m a h s u lo t ishlab 
c h iq a r ish hajm i o ' z g a r m a s d a n q o lm a y d i.

Download 5,89 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   105   106   107   108   109   110   111   112   ...   207




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish