N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

4 ) c h i z m a s i c h i z i l a d i ( a g a r u z a r u r b o ‘ls a ) ;
5) m asala n i tahlil qilib, fizik m a ’nosi o chiladi;
6) bu m asala n i y e c h ish d a q a n d a y q o n u n i y a t l a r d a n foy- 
d alanilishi a n iq lan a d i.
7) fizik kattaliklarni b o g ‘lovchi t e n g la m a tuziladi;
8) teng lam an i yechib, n o m a ’lum kattalik topiladi va u m u - 
m iy k o ‘rin ish d a j a v o b olinadi;
9) k a t t a lik la rn in g q iy m a tla rin i SI s iste m asig a keltirib, 
o ‘rniga q o ‘yib, hisoblab, son q iy m ati topiladi;
10) olingan javob tahlil qilinadi, berilganlarning o'zgarishi 
bilan n o ’m a lu m q a n d a y o ‘zgarishi k o ‘rib chiqiladi.
M asa la d o im shu reja asosida y e c h ib borilsa, talab a la r 
k o ‘nikib q o ladilar. Biror bo sq ich qolib ketsa, m asala t o ‘g ‘ri 
chiqm asligi m u m k in . 0 ‘qituvchi uni k o ‘rsatib borishi lozim.
M asa la n i o d a t ( a n ’a n a ) b o ‘lib q o lg a n uslubda yechish 
talaba da tipik m asalalarni yechish m a h o ra tin i oshiradi. O d a t- 
da masala yechish darsi asosan quyidagicha olib boriladi: A w al

---

shu m a s h g 'u lo td a k o ‘riladigan m avzu um um lashtiriladi, y a ’ni 
u n d a g i a so siy q o n u n va f o r m u l a l a r t a k r o r l a n a d i . B u n i 
ta la b a la rd a n so 'ra s h orqali a m a lg a oshiriladi. Agar talab a la r 
u yoki b u t u s h u n c h a n i yaxshi b ilm a s a ia r o 'q itu v c h i o ‘zi uni 
yaxshilab tu sh u n tir a d i va m a ’ruza o ‘qiydigan o ‘q ituvchiga 
ta la b a la m in g qiyinchiliklarini aytadi. U m u m lash tirish g a 5—7 
m i n u t yetarli b o ‘ladi.
K eyin 
0
‘qituvchi o ‘zi yoki u n in g y o rd a m id a d o s k a d a t a ­
laba bir tipdagi masalani yechib t o ‘la tahlil qilib beradi. S hunga 
0
‘xshash m asala mustaqil yechish u c h u n beriladi. Q iynalayot- 
gan talabaga y orda m berib boriladi. A g a r g u r u h kuchli b o ‘lsa, 
m a sa la k o ‘p r o q m ustaq il yec h ila d i, k u ch siz b o ‘lsa k o ‘p r o q
d o s k a d a yechib k o ‘rsatilib, o z r o q m u staqil ishlatiladi.
A g a r d arsd a ishlashga m o ‘ljallangan h a m m a m a sa la la r 
y echilib ulgurilm asa, qolg an i uyga vazifa qilib beriladi. Bir 
t u rd a g i (a n d o z a d a g i, b ir tip d ag i) m as ala n i y ec h ish orqali 
b i l im l a r yaxshi o ‘z la s h tirila d i, uy v az ifalarini b ajarish g a , 
n a z o ra t ishiga tayyorlanishga y o rd a m beradi.
Odatdagi uslubda masala yechish ( o ‘qitish)ning asosiy k am - 
chiligi s h u n d a k i, o lin g an bilim te z esd a n ch iq ad i va b o s h q a
t ip m a s a la la rg a k o ‘c h irib b o ‘lm aydi. Bu riv o jla n tiru v c h i 
o ‘qitish b o ‘la olm aydi.
M e h n a t qilish orqali o lin g a n bilim m u s t a h k a m r o q b o ‘ladi 
va ongli ravishda o ‘zlashtiriladi. V ujudga keladigan q iy in c h i- 
liklar ta la b a d a n yangi y o ‘llarni izlashga m a jb u r qiladi. B ular 
k o ‘p ro q m e h n a t qilishni talab etadi. Bu esa m u am m o li o ‘qitish 
orqali am alga oshiriladi.
B u n d a m u a m m o li o ‘q itish n in g 1-usulidan 4 -u su lig a ket- 
m a - k e t o ‘tib b o rilad i. B u n g a e le k t r o s t a ti k a d a n m isol kelti- 
ram iz.
1.