Metodologiyasi


bet255/269
Sana28.06.2022
Hajmi
#712919
1   ...   251   252   253   254   255   256   257   258   ...   269
Bog'liq
Tarix fani metodologiyasi (1)

S a n ’at ta rix i 
— S a n ’a tsh u n o s lik n in g b o 'lim i b o 'lib , s a n ’a tn in g
p aydo b o 'lish id a n b o sh la b bu g u n g i k u n g ach a b o 'lg an ta rix iy ja - 
ray o n la rin i o 'rg a n a d i.
S a n ’a t ta rix i h a q id a ta rix c h ila rn in g o 'z nuqtayi n azarlari 
m avjud. A g ar s a n ’a tsh u n o s la r s a n ’at a s a rin in g y aratilish i sa n a - 
si, m u a llifiig i va uslubi kabi jih a tla r in i b irin c h i o 'rin g a q o 'y salar, 
ta rix c h ila r esa m a z k u r s a n ’a t a s a rin in g yaratilish id ag i s h a rt-s h a - 
ro itlar, k om p o zitsiy alar, k o n tek stlar, in tellek tu al va ijtim oiy ta rix i 
jih a tla r in i asosiy o 'rin g a q o 'y a d ila r. T arix ch i a sa r y aratilg an d av r 
ta d q iq i ja ra y o n id a o 's h a d a v rn in g este tik q a ra s h la rin i h am o 'rg a -
296


nish bilan b ir v aq td a o ‘zi h am bu so h a d a m a ’lu m b ilim larg a ega 
boMishi lozim . S a n ’at ta rix in i c h u q u r o 'rg a n ish tad q iq etilay o tg an
davr m a d an iy hayoti ta rix in i k en g ro q va b atafsilro q tu s h u n is h va 
tadqiq etish d a m u h im o 'rin tu ta d i. S hu nuqtayi n a z a rd a n o 'rg a n i- 
la y o t g a n
dav r ta rix i h aq id a m a ’lu m b ilim larg a va m a’lu m o tla r- 
ga ega b o 'lg an ta rix c h i ta d q iq o tc h id a s a n ’a tsh u n o s ta d q iq o tc h i- 
dan farqli o 'la ro q m a ’lum d a ra ja d a im k o n iy a tla r k o 'p ro q b o 'la d i.
S em iotika — (y u n o n tilid a n «sem eion* — belgi, n ishon). K is h i­
lik ja m iy atid ag i, ta b iatd a g i yoki k is h in in g o 'zid a g i a x b o ro tn i 
(m a’lu m o tn i), q o n u n la rn in g m a z m u n i, b elg ilar tizim i (aksariyat 
hollarda tabiiy va s u n ’iy tillar, m a d a n iy h a y o tn in g ayrim so h alari 
oid m a ’lum otlar, ju m la d a n afso n ala r, m a ro sim la r va u la rn in g ji- 
h atlari, tiz im la rin i) b erish y o 'lla rin i tad q iq etu v ch i fan sohasi.
Siyosiy ta rix — ta rix fa n in in g en g d astlabki y u zag a kelgan ta r- 
m o qlarid an biri b o 'lib , bu ta rix o 'z tark ib ig a fuq arolik ja m iy a - 
ti ta rix in i, siyosiy v o q ealar ta rix in i, siyosiy tiz im la rn i b o sh q arish
va ijro etuvchi h o k im iy at ta rix in i k iritg an h o ld a ta rix fa n in in g
o 'rg a n ilish in i m a ’lu m d a ra ja d a o 'z g a rib b o rish ig a ta ’sir k o 'rsa t­
di. In g liz tarix ch isi D .E lto n in g fik ric h a , siyosiy ta rix ja m iy a t­
ning tarkibi b o 'lg a n in so n faoliyatini o 'rg an ad i. B unda asosiy e ’ti­
bor inso n faoliyatin i faqatg in a tav siflab berishg a em as, b alk i u n i 
tu sh u n ish va id rok etishga y o 'n a ltirilg a n b o 'lish i kerak. M a z k u r 
tarix ch i o 'z fik rin i davom e ttirib , siyosiy ta rix statistik ag a b u t- 
kul bo g 'liq b o 'lib q o lm a sd a n , ab strak siy a d a n q o ch ish va faq atg i­
na ijtim oiy ta rix n i y o zm asd a n , in so n faoliyati va in so n la r b ilan
m unosabatga k irish ish kerak, d e b k o 'rsa tad i. B iroq ta rix n i yo- 
zishda sotsiologiyaga k o 'p ro q e ’tib o r q aratu v ch i b ir q a to r ta rix c h i­
lar D .E lto n in g bu fik rla rin i m a ’q u lla m a y d ila r va asosiy q im m a t­
li m a’lu m o tla rn i ijtim oiy ta rix d a n o lish kerak d eb hisoblaydilar.
K o'p h o llard a siyosiy ta rix c h ila r o 'z diqqat — e ’tib o rla rin i in ­
so n lar ta q d irig a k o 'p ro q ta ’sir etu v ch i siyosiy h o k im iy at faoli­
yatini o 'rg an ish g a q a ratad ilar. S h u n g a k o 'ra ta d q iq o tla r k o 'la- 
mi h a m kengayib b o rad i, ya’n i a h o lin in g h a ra k a tla ri, a lo h id a
m u a m m o lar, h a tto k i om m av iy m a d a n iy a t h am siyosiy ta rix c h ila r
297


d iq q a t-e ’tib o rid a n c h e td a qolm aydi. Tarix fa n in in g bu ta rm o g ‘ini 
riv o jlantirishd a tarix ch i E.X obsboum katta o 'r in tutadi. U tarix- 
ni faqatgina «oliy siyosat* sohasida em as, balki nizo lar va 

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   251   252   253   254   255   256   257   258   ...   269




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish