Mavzu: Xotirani adreslash



Download 0,61 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/3
Sana28.09.2021
Hajmi0,61 Mb.
#187686
1   2   3
Bog'liq
Xotirani adreslash

OE

 kirishiga tashqaridan sbros 

signali  kelsa,  EHM  sbros  signalini  shakllantiradi. 

OE

  kirishidagi  tashlash  signali 

ichki ma'lumotlar OXQ siga ta'sir qilmaydi. Ta'minot qaytadan ulangandan so’ng, 

ichki  ma'lumotlar  OXQ  ning  yacheykalari  tasodifiy  qiymatlarni  (holatlarni)  qabul 

qiladi. 

A0 dan A15 gacha barcha adres shinalari har biri 4 razryadli 4 toifaga bo’linadi. 

Shunday qilib, har bir kattalik berilgan qiymatdan kelib chiqib, o’zining razryadli 

setkasida  ro’yxatga  olinadi.  0800  soni  0000100000000000  son  ko’rinishda  FFFF 

soni 1111111111111111 ko’rinishda OBFF - 00001011111111 ko’rinishda bo’ladi. 

OXQ  va  DXQ  orasida  adres  muxitini  taqsimlanishi  xotira  kartasida  ko’rsatilgan 

(1.1.5 – rasm). Xotira kartasida OXQ yoki DXQ mikrosxemaning saralash signalni 

beruvchi  adres  selektori  (1.1.6  –  rasm)  ko’rsatiladi.  Ba'zida  kartada  mikrosxema 

nomeri  ko’rsatiladi.  Masalan  -  RAM1,  ROM3  va  h.k.  Shuningdek,  adres 

selektorining ishlab chiqarish mexnat xajmini kamaytirish uchun nomer kilobaytni 

boshlang’ich  va  oxirgi  adreslari  ko’rsatiladi.  Xotira  adreslarini  adres  shinasining 

holatini hisobga olgan holda bayt bo’yicha taqsimlash 1.1.1-jadvalda ko’rsatilgan. 

Zamonaviy mikrosxemalar 12 razryadli adres kirishga ega, bu 2 kb xotiraga (2) mos 

keladi, shuning uchun adres selektoriga mikrosxemani tanlash uchun A10-A15 adres 

shinalarini uzatish kerak. 

 

Xotira kartasi 



 10240D-2800H 

    ZAXIRA 

65535D=FFFFH 

 8192D=2000H 

     OXQ 

10239D=27FFH 

   0D=0000H 

     DXQ 

  8191D=1FFFH 

1.1.5 – rasm. Xotirani taqsimlanish kartasi. Adres shinasi funksional imkoniyati 

bo’yicha taqsimlanishi 



  

1.1.6 – rasm. Adres selektori ishlashining funksional sxemasi 

 

1.1.1 – jadval 



Xotira adreslarini taqsimlanishi

 

А15



 

А14


 

А13


 

А12


 

А11


 

А10


 

А9

 



А8

 

А7



 

А6

 



А5

 

А4



 

А3

 



А2

 

А1



 

А0

 



Adreslash 

Xotira-


ning 

taqsim-


lanishi 

Mikro-


sxema 

taqsim-


lanishi 

0  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0 

0000Н 

1КБ 


ROM 1 

0  0  0  0  0  0  1  1  1  1  1  1  1  1  1  1 

03FFH 

0  0  0  0  0  1  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0 



0400H 

2КБ 


0  0  0  0  0  1  1  1  1  1  1  1  1  1  1  1 

07FFH 


0  0  0  0  1  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0 

0800FH 


3КБ 

ROM 2 


0  0  0  0  1  0  1  1  1  1  1  1  1  1  1  1 

0BFFH 


0  0  0  0  1  1  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0 

0C00H 


4КБ 

0  0  0  0  1  1  1  1  1  1  1  1  1  1  1  1 

0FFFH 

0  0  0  1  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0  0 



1000H 

5КБ 


RAM 1 

0  0  0  1  0  1  1  1  1  1  1  1  1  1  1  1 

17FFH 

 

4-ilovada OXQ va DXQ modullarining tuzilmaviy sxemasi ko’rsatilgan bo’lib, 



bunda  D20,  D21,  D22  mikrosxemalarda  adres  selektori  tashkillashtirilgan,  D18 

mikrosxemasida  OXQ  moduli,  D19  mikrosxemasida  DXQ  moduli,  ma'lumotlar 

buferi BF D23 mikrosxemada ko’rsatilgan. Adres deshifratori D20 OXQ va DXQ 

uchun  CS1  signalini  quyidagicha  shakllantiradi:  DXQ  0000H  dan  07FFH  gacha, 

OXQ 0800H dan 0FFFH gacha. D21 - element mikrosxemalarga murojaat qilganda 

D23  buferni  yopuvchi  signali  uzatadi.  SA2  o’tkazgich  holatini  o’zgartirish  bilan 

OXQ va DXQ ishini to’xtatib qo’yish mumkin. R15 rezistor SA2 uzilgan holatda 

yuqori  darajani  yuborishga  mo’ljallangan.  DXQ  ni  tanlovchi  CS2,  CS3  va 

ma'lumotlar buferi BF orqali uzatish yo’nalishini aniqlovchi signallar D22 invertor 

orqali  shakllantiriladi.  OXQ  uchun  tanlash  signali  CS2  maxsus  D24  -  D26 



mikrosxemalar orqali uzatiladi. 


 

Download 0,61 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish