Mamasoli jumaboyev



Download 9,04 Mb.
Pdf ko'rish
bet71/118
Sana25.02.2022
Hajmi9,04 Mb.
#464331
1   ...   67   68   69   70   71   72   73   74   ...   118
Bog'liq
Bolalar adabiyoti.2-nashr Jumaboev M. (1)

Farhod Musajon
(1933- yilda tug ‘ilgan)
0 ‘zining qisqa hajmli va hayajonli hikoyalari, m a z m u n d o r
qissalari, k ich k in to y la rn i t o ‘lq in la n tira d ig a n pyesalari bilan 
bolalarning quvonchlariga q u v o n c h ulashib kelayotgan q a la m - 
kashlardan biri F a rh o d M usajon 1933-yilda T o s h k e n t shahrida 
tu g ‘ildi. 1956-yilda T o s h D U ning sharq fakultetini tam om ladi. 
Bir n e c h a yil 0 ‘zbekiston radiosida, , , 0 ‘zbekiston m ad a n iy ati“ 
gazetasida, ,,G ‘u n c h a “ ju rn a lid a m e h n a t qiladi. 1966-yildan esa 
, , 0 ‘zbekfilm “ da m u h arrir, bosh m u h a r r ir vazifalarida ishlab 
kelmoqda.
F a rh o d M usajonning ilk asarlari 1955-yilda e ’lon qilingan. 
S h u n d a n s o ‘ng „ С л у ч а й в г о р н о м к и ш л а к е ” ( 1 9 5 8 ), 
„ D a r a d a g i q i s h l o q d a ” (1 9 6 0 ), „ O f to b n i q u v l a b ” (1 9 7 0 ), 
„ C h i n d o ‘stlik“ (1976), „ C h e v a r qiz “ (1982), „B uloq suvi“ 
(1982), „T u rd i, velosiped va m e n “ (1983), „ Г л о т о к р о д н и ­
к о в о й в о д ы ” , „ T e kin to m o s h a ” (1989) kabi kitoblarining 
m aydonga kelishi bolalar u c h u n katta b a y ra m b o ‘ldi.
F a rh o d M usajon b a rc h a yoshdagi bolalar u c h u n yozadi. 
U n in g kitoblari orasida m ak tabgacha tarbiya yoshidagi, m aktab 
yoshidagi kichik h a m d a o ‘rta va katta yoshdagi bolalarga 
b a g ‘ishlangan asarlarni h a m u c h ra tis h m u m k in . A d ib n in g
m ak ta b g ac h a tarbiya yoshidagi bolalarga bag1 ishlab yozgan jajji 
hikoyalari b o g ‘c h a la r dasturidan o ‘ziga xos o ‘rin olgan.
M a ’lumki, bu davr bolalar kitobxonligi o ta -o n a la r, tarbi- 
yachilar to m o n id a n am alga oshiriladi. Bolalar o ‘zlari tinglagan 
asarlari y o rd am id a a tro f-m u h it bilan tanisha boradilar. O n a - 
yurtga, tabiatga m u h ab b a t xislatlari, m e h n a t qilish va m e h n a t 
ahlini h u r m a t qilish kabi fazilatlar shu yoshdan tarkib topa 
boshlaydi. T u r m u s h d a qizg‘a n c h iq boMmaslik, k a s b -h u n a r egasi 
boMishga intilish, kattalarni h u rm a t qilish kabi ijobiy fazilatlar 
h a m shular jum lasiga kiradi.
235


Bu davr bolalarining pedagogik-psixologik xususiyatlarini 
yaxshi o 'r g a n g a n F a rh o d M usajon ularga b a g ‘ishlab „ E n g
yaxshi b o b o “ , „ S h o d iy o n a k u n “ , „ S h iq ild o q “ , „ P a h la v o n va 
n im jo n “ , „Sovg‘a “ , „Ajoyib b u z o q c h a “ , „Yaxshilik", „ T o ‘lab 
b e r “ , „V a rra k “ , „ D o g ‘“ kabi o ‘nlab hikoyalar yaratgan.
A dibning „V arrak“ asari m a z m u n i oddiygina varrak yasash 
voqeasi asosiga qurilgan. Asarda kichkintoylarni bolalikdan 
boshlab m ustaqil harakat qilishga chaqiriladi.
A na s h u n d a y jozibali asarlaridan yana biri „ E n g yaxshi 
c h a n a “ dir. Bu hikoyada q o ‘li oc h iq , b a g ‘ri b u tu n b o ‘lishlik, 
q iz g ‘a n c h iq b o ‘lm aslik kabi xislatlar k ic h k in to y la r ongiga 
yetkaziladi.
Latifjonga dadasi c h a n a olib kelib beradi. Q u v o n c h d a n
bolaning boshi k o ‘kka yetay deydi. Latifjon bo sh d a a n c h a
qizg‘a n c h iq b o ‘ladi. S huning u c h u n c h a n a d a bitta o ‘zi uchadi. 
Boshqalarni c h a n ag a yaqin keltirm aydi, unga birovning q o ‘li 
tegib ketsa, c h a n a n i k o ‘tarib uyiga c hopadi.
L a tifjo n n in g d a d a si o ‘g ‘lidagi b u n d a y q iz g ‘a n c h iq lik n i 
payqaydi, lekin unga p a n d -n a s ih a t qilib o ‘tirm aydi. Aksincha, 
quyidagi ibratli hikoyatni keltiradi:
— Bilasanmi, — dedi dadasi o ‘g ‘liga, — m e n bu ajoyib 
c h a n a n i qayerdan oldim ? Bunaqasi m agazinda sotilm aydi, bu 
bu y u rtm a bilan q o ‘lda yasalgan c h a n a . Yoshi oltm ishda. Ha, 
oltm ish yi! b u ru n bitta o g ‘a y n im n in g adasi olib bergan ekan. 
O g ‘a ynim o ‘sha paytda sendek ekan. C h a n a n in g chiroyliligini 
k o ‘rib u c h i s h g a u n i n g h a m k o ‘zi q i y m a b d i .
K a t t a r o q
b o ‘lg a n im d a u c h a r m a n , h o z ir b o l a l a r t o r t ib o lib eskitib 
q o ‘yishadi, deb asrab yuraveribdi. O r a d a n yillar o ‘tibdi, bir 
kun qarasa bolaligi tugab c hol b o ‘lib qolibdi. Endi unga c h a n a
k e ra k e m a s e d i, c h u n k i c h o l o d a m u y a lm a s d a n c h a n a
uchadimi?! O g ‘aynim c h a n a n i m enga sovg‘a qilar ekan, beg‘u- 
b o r bolalik c h o g ‘im d a m a z a qilib u c h o lm a d im , ishqilib sening 
o ‘g ‘lingga yaxshi xizm at qilsin, dedi. S h u n a q a o ‘g ‘lim, qiz- 
g ‘a n c h iq o d a m zavqdan m a h r u m boNadi!
Latifjon boshda dadasining bu gaplariga t u s h u n a qolm aydi. 
Yuragining allaqayeri jiz etga n d e k boNadi. N ih o y a t u dadasiga 
yuzlanib:
— E rta d a n boshlab a y a m a s d a n u c h a m a n , — dedi.
A d ibning „ S o v g ‘a “ hikoyasi h a m m a k ta b g a c h a tarbiya
yoshidagi bolalarga bagNshlangan. Asarda bolalar m ehn a tk ash
236


boMishga d a ’vat etiladi. O qiljonning gul ekishi, uni m e h r bilan 
parvarish qilishi kichik kitobxonda katta taassurot qoldiradi.
Xullas, F a rh o d M usajon o ‘zining m aktabgacha va m aktab 
yoshidagi kich ik bo lala rg a bagNshlab yozgan h ikoyalarida 
s a lm o q d o r fikrlarni sodda, bolalarbop shaklda aytadi. Adib 
nasihat qilish y o ‘lidan borm aydi, aksincha, bolalar hayotida 
k o ‘p uchrab turadigan oddiy voqealarni tasvirlaydi va ayt- 
m oqchi b o ‘lgan m u h im gaplarini a n a shu voqealar m a g ‘ziga 
singdirib yuboradi.
F a rh o d M usajonning „O rzuga ayb y o ‘q “ , ,,B o‘sh kelm a, 
Aliqulov“ , „B uloq suvi“ va boshqa qissalari o ‘zbek bolalar 
adabiyotida m u h im o ‘rinda turadi.
F a rh o d M usajon d ram a tu rg sifatida h am yoshlarning m eh - 
rini q o z o n g a n . „ X a y o lp a r a s tla r “ , „ O q k a b u ta r la r “ , „Sabil 
q o ld i“ , „ O lg ‘limni qaytarib bering“ pyesalari shular jum lasi- 
dandir.
Bular orasida, ayniqsa, „ 0 ‘g ‘limni qaytarib bering“ asari 
m a s h h u r b o ‘lib, d ram a tu rg uning nom ini o ‘zgartirib, „ N a jo t 
istab" deb qaytadan ishladi. U 0 ‘zbek milliy a ka dem ik d ram a 
t e a trid a m uvaffaqiyat b ila n q o ‘yildi. 
D u s h a n b e , O l m a o t a
s haharlarida, T a taristo n d a sahna yuzini k o ‘rdi.
Pyesada, asosan, bola tarbiyasida o ta - o n a n in g beqiyos katta 
roli haqida gap boradi.
F a r h o d M usajon kattalarga b a g ‘ishlab „ B a h o r nafasi“ , 
„ B u ko'zlarga ishonsa b o ‘ladi“ , „X otin kishining r a ’yi“ , ,,K o ‘r 
s h o f y o r “ , „ Z o ‘raki k a s h a n d a “ , „ N o z i k m a s a la “ , „ K a l la -
p o c h a “ , „ H i m m a t “ , „ B o g ‘ ko ‘c h a “ kabi kitoblar yozgan.
SOVG‘A

Download 9,04 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   67   68   69   70   71   72   73   74   ...   118




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish