Mamasoli jumaboyev



Download 9,04 Mb.
Pdf ko'rish
bet42/118
Sana25.02.2022
Hajmi9,04 Mb.
#464331
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   118
Bog'liq
Bolalar adabiyoti.2-nashr Jumaboev M. (1)

Oybek
(
1 9 0 5
-
1968
)
0 ‘zbek adabiyotida o ‘ziga xos m ah o ra t m aktabi yaratgan 
u s t o z s a n ’a t k o r O y b e k ijodi k o ‘p q i r r a l i d i r .
U q a t o r
r o m a n l a r i , q is s a la r i, d o s t o n va s h e 'r l a r i b i l a n k a t t a l a r
yozuvchisi sifatida s h u h ra t q o z o n d i. A m m o s a n ’a tk o rn in g
bolalarga atab yozilgan badiiy asarlari h am oz emas. 0 ‘zbek 
b o la la r a d a b iy o tin in g oltin fondiga q o ‘shilgan „ S h a h a r c h a
b o la la ri“ va „ S h o i m i n g bolaligi“ , „ K o ‘c h a d a n k e ta r k a n “ , 
„Bolalikni eslab“ , „ E s im d a q o lganla rida n“ , „X o tira d an izlar“ , 
„Yoshlik xotiralaridan“ s h e ’rlari, „ B o b o m “ , „ Z a fa r va Z a h -
r o “ , „ H a q g o ‘ylar“ dostonlari, „Q onli b a rm o q la r “ , „M iskin 
bolalar" hikoyalari, „B olalik", „A lisherning bolaligi" qissalari 
ayni paytda sevimli yozuvchim iz O ybek ijodining gultojlaridir.
„Shoirning bolaligi" she’ri — taijimayi holga oid asar. U n d a
M usavoyning o ‘qish va yozishga b o ‘lgan ishtiyoqi tasviriga 
e ’tibor berilgan. 0 ‘qishga, m aktabga oshiqishi:
kabi misralarda aks ettiriladi. „ S h o irn in g bolaligi“ ni o ‘qigan 
bugungi kitobxon o n a -d iy o rim iz n i ya n a d a qattiqroq sevadi, 
unga m e h r-m u h a b b a ti oshadi.
S hoirning ijodi da bolalar tarbiyasi, axloq-odobi masalalariga 
b a g ‘ishlangan asarlar h a m a n c h ag in a . M a sa la n , „Bolalikni 
eslab" s h e ’rida bir vaqtlar s h o ‘xlik qilgan, o ta - o n a n in g p a n d - 
nasihatlariga a m al q ilm a g a n , qush la rg a o z o r b e rg a n bola 
obrazini yaratish orqali shoir bolalarni tartib-intizom ga ch a q i- 
radi. Qushlarga o z o r bermaslik, aksincha, ularning yashashlari 
u c h u n shart-sharoit yaratish, uyalar yasab berish suv bilan 
havodek za ru r ekanligi uqtiriladi.
Y u ra g im se v in ish i 
T o s h a r d i h a r d a q iq a , —
122


S h e 'r d a tasvirlanishicha, qushlarga nisbatan ,.zolim, qalbi 
t o s h “ b o l a l a r t a r b iy a n a tija s id a o ‘s i b - o lzg a rib , q u s h la rg a
m eh rib o n b o ‘lib qoladilar.
Shoirning „ B o b o m “ dostoni bolalar u c h u n katta sovg‘a 
b o i d i . Bir yuz besh yoshli b o b o n in g o l m i s h d a kechirgan 
kunlari h a m d a bugungi h ayot tasviri d o s to n g a asos qilib 
olingan.
Bobo 0 ‘zbekistonni sam im iy sevadi, ardoqlaydi. S h unday 
tinchlik, baxtli, t o ‘k in-sochin h a yotda yana yuz yil yashashni 
o rzu qiladi. U o ‘z nevara-chevaralariga nasihat qilib, ularni 
yaxshi o ‘qishga, o n a -y u rtim iz n i astoydil sevishga chaqiradi.
„ Z a f a r va Z a h r o “ asari bilan O ybek 50-yillar o ‘zbek 
bolalar dostonchiligi rivojiga m unosib hissa q o ‘shdi. D o sto n
s h o ir n in g P o k isto n g a qilgan sa y o h ati ta a s s u ro tla ri asosida 
m ay d o n g a kelgan. Z afar h a m , Z a h r o h a m , ularning o ta - 
onalari h a m o c h -y u p u n , b ir p a rc h a n o n g a m uhtoj. Lekin 
b o la la r h a r q a n c h a qiy n alib y a s h a m a s in la r, ba rib ir t u s h -
kunlikka tushm aydilar, yaxshi hayot, t o ‘k in -s o c h in tu rm u sh
t o ‘g ‘r is id a x a y o l s u r a d i l a r . H a r ik k a la q a h r a m o n h a m
m e h n a tk a s h , o q k o ‘ngil, o d a m la rg a , bir-birlariga m e h rib o n . 
B u n d a n tashqari, h a r ikkala q a h ra m o n n in g taqdiri h a m bir- 
birlariga o ‘xshash: ayanchli va musibatli.
O r z u -u m id va bunga erishish u c h u n kurashish — yaxshi 
n a rsa . 
D o s t o n d a bu m a s a la yaxshi y o ritilg a n . M a s a l a n , 
Z a h r o n in g otasi k a m b a g ‘a l-qashshoq, a m m o u ilg‘o r fikrli 
inson. Erk, ozodlik u c h u n intiluvchi va b u y o ‘lda qattiq kurash 
olib borishga bel b o g l a g a n odam .
A s a r n in g sujet y o ‘n a lis h id a , k o m p o z i ts i o n q u rilis h id a , 
badiiy-tasviriy vositalarning ishlatilishida shu holat yaqqol 
k o ‘zga tashlanib turadi.
O ybek buyuk o ‘zbek shoiri Alisher N avoiyning bolalik 
y illa r id a n h ik o y a q ilu v c h i „ A l is h e r n in g b o l a l ig i “ (1 9 6 7 ) 
qissasida Hirotdagi tarixiy voqealar, shah zo d a larn in g S h o h ru h
vafotidan keyingi o ‘zaro taxt u c h u n kurashlari va Alisherning 
shu davrdagi bolalik yillari haqida hikoya qiladi. Qissada Alisher 
obrazining takom ili o lsha vaqtdagi tashqi m u h it voqealari va 
ziddiyatlari bilan uzviy a lo q a d a tasvirlanadi.
O ybek Alisherning ilm va adabiyotga b o l g a n m uhabba tini, 
Q u r 'o n n in g m a g ‘zini chaqishga kirishgani, fors, arab tillarini 
o^rganishi, turkiy (o n a tili) baytlam i va g ‘azallam i m a h o ra t
123


bilan o ‘qishi, yod bilgan g ‘azallari k u n d a n kun k o ‘payib 
borishi, m aqollar, masallar, ertaklarni sevib m u to la a qilishi 
voqealariga katta o ‘rin beradi.
Alisherning haqiqiy inson b o ‘lib ulg‘ayishida G N yosiddin 
K ichkina, G u lb a d a n b eg im , xizm a tk o r bo b o , to g ‘asi M irsaid- 
ning m a ’naviy t a ’siri j u d a katta b o ‘lgan. O ybek Alisherning 
T u r k is t o n s a h ro la rin i, b u y u k t o g ‘larin i, xalq u r f - o d a tl a r i , 
a n ’a n a la rin i, q o ‘sh iq va k u y larin i, d o s to n va e rta k la rin i, 
,,go‘zal, shirin va rangli" tillarini qattiq sevishi va ardoqlashini 
qissada ishonchli qilib tasvirlay olgan.
Badiiy tildagi va portret yaratishdagi adib m a h o ra ti qissa- 
ning xalqchillik ruhini, gum anistik pafosini t a ’m inlagan.
Y o z u v c h i n in g ,,B o la lik “ qissasi ta r jim a y i h o lig a a l o q a -
d o r b o ‘lib, u n i n g m a r k a z i d a M u s a v o y n i n g s a rg u z a s h tla r i 
y o ta d i. A s a r d a M u s a v o y n in g yetti y o s h g a c h a b o ‘lgan d a v r ­
d agi x a r a k t e r i n in g s h a k lla n is h i q iz iq a rli v o q e a la r a s o s id a
y o ritila d i.
O ybek M usavoyning o ‘qish-izlanishlariga c h u q u r m u h a b - 
bat bilan m u n o sa b a td a b o ‘ladi. U n in g o ‘qishda tirishqoqligini, 
z e h n in in g o ‘tkirligini, q u n t bilan m u to la a qilishini, a rabcha 
so ‘z va iboralarni qoidasini keltirib, yoqimli o h a n g d a talafTuz 
eta bilishini m a h o r a t bilan chizadi.
X ulosa qilib a y tg a n d a , a k a d e m ik s h o ir O y b e k o ‘zbek 
bolalar a dabiyotining shakllanishi va yuksalishiga yuqoridagi 
kabi asarlari bilan katta hissa q o ‘shdi.

Download 9,04 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   118




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish