M. F. Ziya yeva, G. X. Ma VL yano va ginekologiya


ЛАо  Т л ' c h e r H a v d iy I



Download 7,92 Mb.
Pdf ko'rish
bet2/220
Sana02.03.2022
Hajmi7,92 Mb.
#478135
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   220
Bog'liq
Гинекология, Зияева, 2008

ЛАо 
Т л ' c h e r
H a v d iy I

4108?50ИиО- 
' [ ~ f >
„ 

- лло
Z ---------------------------- Q a t ly b u y u r t m a . - 2 0 0 8 .
3 5 3 ( 0 4 ) - 2 0 0 8
© „ 0 ‘q i t u v c h i “ N M I U , 2 0 0 7 - y. 
I S B N 9 7 8 - 9 9 4 3 - 0 2 - 1 1 0 - 5
© „ 0 ‘q i t u v c h i “ N M I U , 2 0 0 8 - y.


SO ‘ZBOSHI
0 ‘z b e k is to n
R espu b lik asi h u k u m a t i t o m o n i d a n „ T a ’lim 
t o ‘g l risida“ gi q o n u n va „ K a d rla r tayyorlash Milliy dasturi“ ning 
qabul qilinishi hozirgi z a m o n taraqqiyoti rivojlanishida malakali
s o ‘nggi texnologiyalarni qoMlab o ‘z ustida tin m a y ishlaydigan 
bilimli kadrlar yetishtirishni talab qiladi.
A yniqsa, ja m iy a tim iz d a liar t o m o n l a m a b a r k a m o l inson 
tarbiyalashda O n a — ayolning o ‘rni o ‘zgachadir. Ayol sogMom va 
yetuk b o 1 Isa, b u n d a y ayoldan sogMom, baquvvat fa rza nd tu g ‘iladi, 
mi Hat g e n ofondi m ustahkam lanadi. Ayolning so g iig in i bolaligidan 
saqlash d ark er. S h u n in g u c h u n sogMiqni saqlash tizim ida xotin- 
qizlar sog‘lig‘iga katta ah a m iy a t b erilm oqda, kasalliklarning oldini 
olishda ulkan ishlar am alga oshirilm oqda. D avlatim iz to m o n id a n
1906- yil „ O n a la r va bolalar11 yili deb e ’lon qilinishi, 2000- yilda 
46- sonli q a r o r bilan „SogMom avlod11 D asturining tasdiqlanishi 
b u n in g yaqqol dalilidir.
Oilaviy poliklinika va statsionarlarda ayollarga muntazam ravishda 
tibbiy y o rd a m ko'rsatib kelinm oqda.
S hu nuqtayi naz ard a n kelib c h iq q a n h o ld a tibbiyot kollejlari 
o'quvchilari u c h u n ginekologiya fanining o ‘rni g ‘oyat m uhim dir. 
U shbu darslikda ayol o rg a niz m ining tugMlgan davridan bosh lab 
b u tu n um ri d av o m id a boMadigan bare h a no rm al fiziologik va 
patologik ja ra y o n la r yoritilgan. B u n d a n tashqari, kasalliklarning 
kelib chiqish sabablari (etiologiyasi), u la m in g kechishi (klinikasi), 
sim ptom lari (belgilari), tashxisi, davolash va profilaktika c h o r a - 
tadbirlari haqidagi m avzular h a m
0
‘rin olgan.
T o 'g 'r i yigMlgan a n a m n e z n in g aha m iy a ti nechogMiq e ’tiborga 
molikligi, o ‘quvchi h a r bir detalga e 'tib o r berishi lozimligi nazarda 
tutilgan h olda ayni mavzu batafsil yoritilgan.
Kitobda ginekologiya am aliy o tid a uchraydigan hom iladorlik 
davrida salbiy om illar ta ’sirida xofnila e m b rioge nezining buzilishi 
va b u n i n g o q ib a tid a tugMlgan q iz b o la n in g jin siy a ’zolari 
nuqsonlari h aqida h a m d a ularni davolash usullari, ginekologik 
yo rd a m g a m u ro jaa t qilishga sabab boMadigan holat — hayz 
faoliyatining buzilishi va b u n in g natijasida o r g a n iz m d a r o ‘y 
b e r a d i g a n j a r a y o n l a r , s h u n i n g d e k , yallig M an ish , o n k o l o g i k
kasalliklar, bo lalar va o ‘sm irlar ginekologiyasi mavzulari o 'z
aksini topgan.


1-BO B.
G IN E K O L O G IY A
G IN E K O L O G IY A FAN I H A Q ID A T U S H U N C H A
G in e k o lo g iy a g r c k c h a s o 'z d a n o lin g a n boMib, g in e k o s — 
ayol
va logos — 
fa n , o ‘rganish
m a ’n o sini a n g la ta d i. G in e k o lo g iy a
a y o lla r haqidagi fan boNib, ay o llar o r g a n iz m ig a b o g 'liq boNgan 
o 'z ig a xos x u susiyatlarni, tan o sil a ’z o la r n in g kasalliklari va sh u
k asa llik lar tufayli v u ju d g a k e la d ig a n p a to lo g ik j a r a y o n l a r n i
o 'r g a n a d i . A y o llar a ’z o la rid a g i o 'z g a r is h la r va u la r fu nksiya- 
s in in g buzilishi b a ’z a n b o s h d a n o ‘tk a z ilg a n turli infeksiya yoki 
su ru n k a li kasalliklar, yurak, jigar, bu y ra k la r yoki q a lq o n s im o n
b e z kasalliklari h a m d a tu g ‘u ru q d a g i ja r o h a tla r o q ib a tid a го‘у 
berishi m u m k in .
A k u sh erlik g in e k o lo g iy a n in g h o m ila d o r lik va t u g 'u r u q bilan 
bogNiq boMgan fiziologik va p a tologik ja ra y o n la rin i o ‘rg a n ad ig an
b ir boNagidir.
G in e k o lo g iy a u m u m iy va m axsus bo N im lard a n iborat. G i n e ­
ko lo g iy a n in g u m u m i у b o 'lim i ayol jin siy a 'z o la r i kasalliklari- 
n in g belgilari, u la rn i a n iq la s h , u m u m i y tek sh irish usullari, 
k a s a ll i k l a r n i n g o l d i n i o lis h va 
u la r n i d a v o l a s h y o d l a r i n i
o ‘r g a t s a ,
x u s u s i y
g i n e k o l o g i y a b o ' l i m i
k a s a l l i k l a r n i n g
ke c h ish i, belgilari, ularn i a n iq la s h y o 'lla ri, d a v o la sh h a m d a
k a sa lliklarning o ld in i olish c h o r a - ta d b ir la r in i o 'rg a ta d i.
G in e k o lo g iy a tib b iy o tn in g b o s h q a k o 'p so h alari — a n a -
t o m i y a , fizio lo g iy a, m ik r o b i o lo g i y a va v iru s o lo g iy a , a n e s -
teziologiya va re a n im a to lo g iy a , xirurgiya, te ra p iy a , e n d o k r in o lo -
giya kabi fa n la r bilan c h a m b a r c h a s b o g 'liq .
0 ‘s m irla r ginekologiyasi, e n d o k r in o lo g ik kasalliklarni o p e -
rativ v a n o o p e r a tiv y o 'lla r bilan d a v o la s h h a m d a o n k o lo g ik
kasalliklar b o 'lim i k e y in c h a lik g in e k o lo g iy a d a n a lo h i d a fan sifa- 
tid a ajralib ch iqdi.
A y o lla r kasalliklari to 'g 'r is id a g i 
m a 'l u m o t l a r n i
,,A vesto“ 
a s a r i d a , s h u n i n g d e k ,
H i n d i s t o n ,
M i s r v a Y u n o n i s t o n d a
to p ilg a n q o 'l y o z m a l a r d a h a m u c h f a t i s h m u m k i n . T ib b iy o t 
ilm in in g b o b o k a lo n i b u y u k m u t a f a k k ir A b u Ali ibn S in o
4


o 'z i n i n g 1 0 1 2 - 1 0 2 3 - y illa rd a y o z g a n „ T ib q o n u n l a r i “ a s a rid a
a y o lla r k asa llik larin in g b a 'z i tu rlari h a q id a fikr yuritadi. XVI 
a s r n in g m a s h h u r o lim i, B o b u r n i n g xos tabibi Y usufiy o ‘z in in g
„T ib b i Y u su fiy " a sa rid a a y o lla r kasalliklari, u la rn in g k ec hishi 
va davosi h a q i d a y ozgan.
G in e k o lo g iy a fani X IX a sr o x irla rid a g in a m u s ta q il fan 
sifatida ajralib chiqdi. Birinchi ayollar kasalliklarini davolovchi 
b o M im la r S a n k t - P e t e r b u r g d a ( 1 8 4 2 ) va 
M o s k v a d a (1 8 7 5 ) 
ochildi. R ossiyada 1858- yilda A .A .K ite rn in g „A yollar kasallik­
larini 
0
‘rganish t o ‘g ‘risida q o ‘ll a n m a “ si n a s h r etildi. G i n e ­
kologiya fani rivojiga m s o lim la r id a n A.Y.K rassovskiy (1821 — 
1898), V.F.Snegiryov (1847— 1916), K.F.SIavyanskiylar (1847— 
1898) katta hissa q o ‘shdilar.
G in e k o lo g iy a faniga asos solgan y a n a b ir g u r u h o lim la r
D . O .O tt ( 1 8 5 5 - 1 9 2 9 ) , V .S .G r u z d e v ( * 1 8 6 6 - 1 9 3 8 ), A . Z . M a n -
d e l s h t a m
( 1 8 9 4 - 1 9 8 4 ) ,
K . K . S k r o b a n s k i y ( 1 8 7 4 - 1 9 4 6 ) ,
l . F . J o r d a n i a
( 1 8 9 5 — 1 9 6 2 ) ,
V . I . B o d y a j i n a
( 1 9 0 4 — 1 9 8 7 ) 
kabilardir.
0 ‘z b e k is to n d a 1920- yil S a m D U n i n g , ,M e d its in a “ fa k u l- 
te tid a „ A k u sh e rlik va g in e k o lo g iy a " kafedrasi ish b oshladi. 
1927- yil T o s h k e n t d a „ O n a lik va bolalik n i m u h o f a z a qilish " 
i l m iy t e k s h ir is h
i n s titu ti o c h i l d i . 0 ‘z b c k i s t o n n i n g iq lim iy
s h a r o i t i n i
n a z a r g a o l i b ,
a y o l l a r d a e k l a m p s i y a k e c h i s h i
o ‘rganildi. T u g T ir u q d a n keyingi septik k a sa lliklarning kechishi
h o m i l a d o r l i k t o k s i k o z l a r i ,
t u g ‘u r u q n i
o g T i q s i z l a n t i r i s h ,
b e p u s h t l i k m a s a l a la r i t e k s h i r i b , o ‘r g a n ild i. 0 ‘z b e k i s t o n d a
g in e k o lo g iy a n in g riv ojlanishida K .G .X u rs h y o v , A .A .S h o ro x o v , 
A . A . K o g a n ,
G . L. V a y n s h t e y n ,
P . I . B r u k s o n ,
A . D . A s f a n -
d iy o ro v a , 
M .A .F in k e l,
M .N .V o lo x - I s a y e v a va b o s h q a la r n in g
hissalari k a tta bofidi.
T o s h k e n t m e d its in a instituti „A k u sh e rlik va g in e k o lo g iy a "
k a f e d ra sin in g m u d iri b o ‘lib ishlagan p ro fe sso r A b r a m A r o n o ­
v ich K o g a n n in g izlanishlari a y o lla r jin s iy a ’zolari kasalliklarida 
n e r v s i s te m a s i n i n g a h a m i y a t i ,
k lim a k s , 
r a k n in g o r g a n iz m
b o ‘y lab ta rqa lishi va m e n o p a u z a kabi m asala la rg a qaratilg a n .
O lim va ajoyib p e d a g o g A.A. K og a n re sp u b lik a m iz d a m a h a -
lliy k a d r l a r n i y e t i s h t ir is h s o h a s i d a k a tta is h la r n i a m a l g a
o sh ird i. P ro fe sso r A .A .Q o d ir o v a va d o ts e n t O . K .M ir s o g a to v
b ilan h a m k o r l i k d a tibb iy o t b ilim y u rtla rid a t a ’lim o lay o tg a n
o 'q u v c h il a r u c h u n „ A k u sh e rlik " n o m li k a tta darslik ta y y o r-
5


ladilar. S a m a r q a n d d a a k a d e m ik I.Z .Z o k iro v rahbarligida t u x u m -
d o n va b a c h a d o n o ‘sm alari m u a m m o s i ustida ish olib borildi. 
A n d ijo n tibbiyot in stitu tid a re s p u b lik a m iz n in g b a ’zi b ir k u ro r t- 
laridagi b o ln e o lo g ik va fizik o m illa r n in g a y o lla r jin s iy a 'z o la r i 
kasalliklarining kec h ish ig a t a ’siri o ‘rganildi (prof. F . N . G u b a y ­
dullina.)
G in e k o lo g iy a fanidagi yangiliklar va y e c h ilm a g a n m a s a la la r 
0 ‘z b e k is to n a k u s h e r - g i n e k o l o g l a r i n i n g I—VI a n j u m a n l a r i d a
k en g m u h o k a m a qilindi (1 9 7 1 — 2003).
Y u rtim iz d a m u tax assislar tay y o rla sh va u la rn in g b ilim la rin i 
o s h i r i s h
u c h u n
16 
t a
m a x s u s
k a f e d r a ,
0 ‘z b e k i s t o n
R espublikasi S o g 'liq n i saqlash vazirligi q o s h id a „ A k u sh e rlik va 
g in e k o lo g iy a " ilmiy tek sh irish instituti va u n in g 4 ta filiali 
ishlab turibdi.
G in e k o lo g iy a - e n d o k r in o lo g iy a s o h a sid a 0 ‘zb e k isto n „ A k u ­
s herlik va g in e k o lo g iy a " ilm iy tekshirish instituti x o d im la ri 
( p r o f .
D . D . K u r b a n o v ,
p r o f .
M . S h . S o d i q o v a )
t i n m a y
izlan ish lar olib b o r m o q d a la r . U la r b u q o q bezi kasalliklarining 
j i n s i y a ' z o l a r f a o l i y a t i g a t a ’siri 
y u z a s i d a n
i l m i y i s h l a r
q ilm o q d a la r. S hu kasallikka c h a lin g a n ayollarda h o m ila d o rlik d a n
s a q l a n i s h n i n g ilm iy j i h a t d a n a so sla b berilg a n tu rlari ta k lif
qilingan.
S o ‘nggi yillarda oilani sogM om lashtirishga q aratilg a n ishlar 
k e n g k o 'l a m d a olib borilyapti. K u tilm a g a n h o m ila d o r lik n in g
o ld in i olish m a q s a d id a q o ‘llan ila d ig an k o n tra ste p tiv v o sitalar- 
d a n fo y d a la n ish natijasida o n a l a r va b o la la r o l i m i k o brs a tk ic h - 
lari a n c h a pasaydi.

Download 7,92 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   220




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish