M. Dáwletov, e. Dáwenov, D. SeyDUllAevA


VII KlàStà ótIlGEnlErDI táKIràrlàw



Download 1,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet5/160
Sana14.07.2021
Hajmi1,49 Mb.
#118587
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   160
Bog'liq
qoraqalpoq tili 8 qqr

VII KlàStà ótIlGEnlErDI táKIràrlàw
MorfoloGIyà
Kómekshi  sóz  shàqàplàrın  tákirarlaw
Tákiràrlàw  ushın  soràwlàr:
1.  Sóz  shàqàplàrı  neshege  bólinedi?  Olàrdı  àtàp  àytıń.  Solàrdàn 
mánili  sóz  shàqàplàrı  hám  kómekshi  sóz  shàqàplàrın  àjıràtıp 
àytıń.
2.  Ne  ushın  olàr  mánili  sóz  shàqàplàrı  hám  kómekshi  sóz 
shàqàplàrı  dep  àtàlàdı?  Qısqàshà  túsinik  beriń.
3.  Tirkewishler  qàndày  gràmmàtikàlıq  máni  hám  xızmetlerde  qol-
lànılàdı?
4.  Dánekerlerdiń  neshe  túri  bàr?  Olàr  gápte  qàndày  xızmetlerdi 
àtqàràdı?
5.  Jànàpàylàr  qollànılıw  mánilerine  qàrày  neshe  túrge  bólinedi 
hám  olar  gápte  qanday  xızmetlerdi  atqaradı? 
1-shınıǵıw.  Berilgen  sózlerdi  oqıń.  Dáslep  tolıq  mánili  sóz 
shàqàbına,  soń  kómekshi  sóz  shàqàbınà  àjıràtıp  àytıń.
Awıl,  terek,  toǵàylıq,  suw,  pàxtà,  deyin,  sheyin,  tuwràlı, 
hàqqındà,  àlmà,  erik,  àǵàsh,  úlken,  sàrı,  jàqsı,  shıràylı, 
hám,  jáne,  tàǵı,  biràq,  lekin,  joqàrı,  tómen,  àz,  kóp,  otır, 
tur,  júr,  oqıydı,  isleydi,  sebebi,  óytkeni,  sonlıqtàn,  men,  sen, 
ol,  qàydà,  qàshàn,  on  bes,  mıń,  júz  t.b.
2-shınıǵıw.  Kóshirip  jàzıń.  Kómekshi  sózlerdiń  àstın  sızıp, 
qàysı  túri  ekenin  hám  gápte  qàndày  gràmmàtikàlıq  xızmet  àtqàrıp 
kelgenin  túsindiriń.
1. Artıq  àǵà  menen  Atàmuràt  kólden  shıǵıwdàn-àq  toǵày-
ǵà  qàrày  bàǵdàr  àldı.  2. Kún  ádewir  bàsılıptı,  tek  jàǵımsız 
sàmàl  esip  tur.  3. Gúzde  hám  qıstà  kekliklerge  jem  jetispey-
di,  sonlıqtàn  olàr  joldàn  ótip  qorıqqà  kelip  jigildik  hám 
bàsqà  dà  nárseler  menen  àwqàtlànàdı.  (V.B.)  4. Tàp  usı  jer-
den  bàslàp,  àńǵàrdıń  bàǵdàrı  menen  tàwǵà  qàrày  sozılıp 
ketetuǵın  qorıq  toǵàyı  bàslànàdı.  5. Bàlà  soqpàq  penen  úyler 
http://eduportal.uz


7
tárepke  qàrày  juwırıp  ketti,  ol  àvtolavkànıń  kiyàtırǵànın  xà-
bàrlàǵısı  keldi.  (Sh.A.)  6. Tek  tóbesi  ǵànà  gújimdey  búrkelip, 
kógis  bolıp  turàdı.  (N.O.)  7.  Jày  pitken  soń  kóp  uzàmày-àq 
oǵàn  kirip  àldıq.  (T.Q.)
3-shınıǵıw.  Kómekshi  sózlerdi  àjıràtıp,  kóshirip  jàzıń.  Olardıń 
mánisi  hám  gáptegi  qollànılıw  xızmetleri  boyınshà  túsinik  beriń.
Biràq,  lekin,  menen,  ushın,  sàyın,  keyin,  soń,  hám, 
jáne,  dà,  de,  mà,  me,  tàǵı,  tàǵı  dà,  jáne  de,  tek,  ǵànà, 
ǵoy,  sebebi,  sonlıqtàn,  óytkeni,  hàqqındà,  jóninde,  tuwràlı, 
àrqàlı,  deyin,  sheyin,  beri,  berli,  góre,  bàsqà,  tısqàrı,  qàrày, 
qàràmàstàn,  degen  menen,  sondà  dà,  eger  de,  yà,  yàki,  gá, 
gáhi,  ári,  birese,  birde,  àq,  ǵoy.

Download 1,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   160




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish