Kompozitsiya

kompozitsiya deyiladi.  U lar asosan m atolarda rasmlar 
chizishda foydalaniladi. Bunday kompozitsiyaning uch 
xili mavjud:  setkali,  yo‘l-yo‘1 v a  katak-katak.  O datda 
m atolardagi  kom pozitsiyalarda  o ‘simlik,  hayvon  va 
g e o m e trik  
m a v z u la r 
q o i la n i la d i . 
M e trik  
kompozitsiyalar  uchun  statika xos.
S ta tik a   -   xotirjam lik,  m u v o za n at  holati.
M e trd a n   fa rq li  o 'la r o q   ritm ,  k o m p o zitsiy a g a  
d in a m ik lik   b e r a d i  v a   m u r a k k a b   x u s u s iy a td a g i 
h a ra k a tn i  keltirib  ch iq a rad i.  R itm   din am ik asi  bir 
tu rd ag i elem entlar va fazoning q o n u n iy  alm ashinuvi 
bilan   yuzaga  keladi.
S a n ’a t  asarini id ro k  qiluvchi tom osh ab in   uchun 
ritm n in g   ikki  tu ri  m avjud: fa o l-d in a m ik  va passiv- 
dinamik.  U la m in g  birinchi tu rig a ovozli (m uzikali), 
ra q s,  y o r u g iik   va  b o sh q a   ritm la r,  y a ’n i  m a ’lu m  
v aq t chegarasida p ay d o  b o ia d ig a n  v a  y o 'q o lad ig a n  
r itm la r   k ir a d i.  I k k in c h i  (p a ssiv )  tu r ig a   p la s tik  
sh a k llar doim iy  q atn ash a d ig an   va  ritm ni  his  qilish 
real m avjud elem cntlarning  o ‘z aro   m u n o sab atid an  
p a y d o   b o ‘l a d i g a n   m e ’m o r c h ilik ,  r a n g - t a s v i r ,  
h a y k altaro sh lik   va  g ra fik ad ag i ritm la r  kiradi.
Q a c h o n k i  q a n d a y d ir  b itta   q o n u n iy a t  (sh ak l, 
ra n g ,  f a k tu ra   y o k i  e lem en tlar  o ra sid a g i  m aso fa) 
o 'z g a r s a ,   r i tm   o d d iy   b o ‘la d i  v a   q a c h o n k i 
o 'z g a ris h la r  b ird a n ig a   b ir  q a n c h a   k o 'rs a tk ic h la r 
b o ‘yicha  b o 'lsa ,  ritm   m u rak k a b   b o ‘ladi,  M asalan, 
shakl k o ‘rinishi o 'z g ara d i va ra n g  b o ‘yicha to ‘yinish 
y u z a g a   k elad i  y o k i  ele m en tla r  o ra sid ag i  m aso fa  
o 'z g a r a d i  v a   b ir  v a q tn in g   o ‘z id a   o ‘z   fa k tu ra v iy  
x u su s iy a tin i  h a m   o ‘z g a rtirg a n   sh a k l  k ich ra y ad i. 
R itm   kom pozitsiyalarni  fa q a t  boyitibgina  qolm ay, 
u lam i tashkil qilishga h am  y o rd a m  beradi. Tekislik 
k o m p o zitsiy asid a  q a n d a y   b o i s a ,   h ajm iy ,  fazoviy 
k o m p o z its iy a la rd a   h am   s h u n d a y   ritm siz  ish lash  
qiy in .  R itm   b a rc h a   tasv iriy   v o sita la r  y o rd a m id a  
if o d a   q ilin is h i  m u m k in :  s h a k l  ritm la r i  (n u q ta , 
chiziqlar, d o g i a r  va ularning birikuvi), rang ritmlari 
(axrom atik v a x rom atik), fa k tu r a  bilan ifodalanuvchi 
ritm lar  m avjud.
13

---

Bir kompozitsiyada ritmda va bir-biriga nisbatan 
parallel rivojlanuvchi, kesishib yoki hatto qarama- 
qarshi  yo ‘nalishda  harakatlanib  qurilgan 
kompozitsion  birikmaning katta  miqdori  bo‘lishi 
mumkin.  Ritmik  qurilish  hisobiga  tekislik  yoki 
hajm markazi  faol  tashkil  topadi,  hajmiy-fazoviy 
yechimda  esa  asosiy  g‘oya  aniqlanadi.  Miqdoriy 
yoki  sifat  o ‘zgarishlari  h ar  bir  kompozitsion 
birikm ada  o ‘z  oraliq   m asofasi  bilan,  tasvir 
vositalarining  o ‘zgarishi  bilan  o‘ziga xos  tarzda 
bo'lishi mumkin.
R itm ik  qurilish  qonuniyatlari  bilimi  k o ‘p 
jihatdan  har  qanday  turdagi  kompozitsiyalarni,
ulaming birligi va bir-biriga bo‘ysunishi, yaxlit asar 
singari  ularning  qismlari  muvozanatini  yaratish 
muammolarini hal qiladi.
K om pozitsiyalarda 
m etr 
va 
ritm  
munosabatlaridan  foydalanish  mumkin.  Ritmik 
qatorlarning metrik  takrorlanishi juda  original 
asarlar  yaratishga  yordam  beradi.  Shakl  badiiy 
obraz ifodasining eng muhim vositasi, lekin birdan 
bir,  yolg‘iz  vosita  emas.  R ang  shakl  bilan 
muvofîqlikda o‘z mohiyati jihatidan boy asarlami 
tashkil etadi.  Bundan  tashqari,  rang,  faktura yoki 
yorugiik bilan  ifodalanmagan  tasviriy  shaklning 
o‘zi shunchaki mavjud emas.
1.6.  FRONTAL  KOM PO ZITSIY A
Ham ma 
«tekislik» 
kom pozitsiyalari, 
shuningdek,  relyefga ega boigan  kompozitsiyalar 
frontal kompozitsiya hisoblanadi.
«Tekislik»dagi kompozitsiyalar turli  texnika  va 
materiallarda  bajarilgan  asar sifatida ifodalangan. 
A n’anaviy  texnikada  bajarilgan  rang-tasvir  va 
grafïka asarlarini, fan va texnika rivojining ma’lum 
b it  datajasidagina çaydo b o ‘la  oigan asatlarni 
ko‘rsatish mumkin.  Ularga kompyuter  grafîkasi, 
golografiya  va  boshqalar  kiradi.  Frontal 
kom pozitsiya  xomashyo  fakturasi  ko ‘pincha 
kompozitsiyaga relyefliük beradigan (to'qimachilik- 
gobelen,  shisha-vitraj  va  h.k.)  amaliy-bezak 
xarakteridagi  asarlarda keng qo‘llaniladi.
«Tekislikdan chiqib turüvchi», demak relyefga ega 
' b o ig a n   kompozitsiyalar,  shuningdek,  frontal 
kompozitsiyaga kiradi.  Ular tomoshabinga frontal 
bo‘lib  ko‘rinadi  va  yon tarafdan  qarashni  talab 
etmaydi,
Asarlar relyefi yorug‘lik va soya hisobiga ulaming 
shakli  va  kom pozitsion  qurilishini  ifodalash 
imkonini  beradi.  Bunday  kompozitsiyalarga 
xomashyo ishi va faktura o‘yini xos.
F ro n ta l  kom pozitsiyalar,  boshqa  kom po­
zitsiyalarga  qaraganda  ko‘proq,  ijodkor  talaba 
tomonidan  mustahkam  asar  sifatida  yaratiladi. 
Aynan  shu  bilan  m uhit  ta ’siri  inkor  qilinadi, 
masshtab, uslubiyat, ular mavjud boiadigan fazoni 
tashkillashtirish haqida o‘ylamaslik imkoni tug'iladi. 
Asaming mustaqilligi ramka, hoshiya, chiziq, to‘siq 
v a bosbqa k.ompoz\tsion usullat bilan namo^on 
qilinadi.  Ular asarai fazodan  ajratish  muammosini 
hal qiladi, kompozitsiyani o‘raydi. U  faqat o‘z ichida 
rivojlanadi.  Shu  bilan  bir  vaqtda  «ramka»dagi 
frontal  kompozitsiya,  interyer  yechimida  qanday 
bo‘lsa,  eksteryer yechimida  ham xuddi  shunday 
chuqur-fazoviy  kompozitsiyaning  elementi  bo‘la 
oladi. 0 ‘z shakli, plastikasi, rangi, fakturasi, qurilishi 
bilan u, kompozitsion tuzilishga faqat uzviy kiribgina 
qolmay,  uni  rivojlantirishi va  hatto  kompozitsion 
markaz boiishi mumkin. Negaki uyg'unlashuvning 
kompozitsion qonun va vositalari kompozitsiyaning 
har qanday turida mavjud bo‘ladi, goho biror marta 
uni  anglab,  frontal,  hajmiy  yoki  chuqur-fazoviy 
kompozitsiya  asarlarini  yaratishda  siz  ulardan 
bemalol foydalanishingiz mumkin.
1.7.  H A JM IY   KOM POZITSIYA
Hajmiy kompozitsiyaga ucñ o ‘ícñamga (uzunfígi, 
erii  va  balandligi),  demak,  um um an  hajm ni 
xarakterlovchi va badiiy  vazifalarni hal  qiluvchi 
parametrlarga ega boigan san’at asarlarini kiritish 
mumkin.  Bu  haykaltaroshlik,  m ayda  plastika, 
kichik  m e’moriy  shakllar, 
amaliy-bezak 
xarakteridagi  asarlar,  turli amaliy shakllar,  idish,
mebeí,  transport vositasi, kíyrm-kecñak,  umuman, 
dizaynni o‘z ichiga oigan hamma narsa.
H ayotim izda  vazifa  bajaruvchi,  insonning 
yashash  faoliyatini  ta ’minlovchi  predmetlarni 
yaratish uchun hajmiy kompozitsiya qanchalik keng 
qoilanilishi  mumkinligini hatto  shu  oddiy sanab 
chiqishning o‘zida ham his qilish mumkin. Shuning
14

---

u c h u n   b e z a tish   o b y e k ti  s ifa tid a   in s o n   e ’tib o rin i 
d a stla b   ay n an   hajm  ja lb   qilgan  d eb   taxm in  qilish 
m um kin.  Q ulay  shaklni  izlash  u n g a   ifodaviylik  va 
g o ‘z a llik  
b e r is h  
u s l u b l a r i n i  
iz la s h  
b ila n  
m u v o f iq la s h g a n .  H a jm iy   s h a k l  u s tid a   is h la b , 
rassom ,  shu n in g d ek ,  u   y o k i  b o sh q a   b ad iiy   o braz 
y a ratish d a   y o rd am   beruvchi  faol  tasviriy  v o sitalar 
s if a tid a   r a n g   v a   f a k tu r a n i   e s d a n   c h iq a r m a d i. 
B izg ach a  y e tib   k e lg a n   h ajm iy   k o m p o zitsiy an in g  
d u r d o n a   a s a rla ri  y u z  y illa r  o ‘tib   h a m   k u n d a lik  
tu rm u sh   p redm etlarining  p u x ta   o 'y la b   qilinganligi 
v a   s h a k ln in g   b a d iiy   tu g a llig i,  r a n g ,  f a k t u r a  
ifodaviyligi  bilan   h a y ratg a   soladi.
A s r la r   d a v o m id a   h a jm iy   k o m p o z its iy a n in g  
m avjudligida  badiiy  va  p lastik   p rin sip lar  o 'z g ard i, 
tu r li  s tilla rn i  a fz a l  k o ‘r is h   h o lla ri  b o i d i ,   y a n g i 
x om ashyolar  v a   u lam i  tayyorlash  usullarini  izlash 
i s h la r i  q ilin d i,  le k in   u y g ‘u n l ik   v a   g o 'z a l l ik  
q o n u n la ri  o 'z g a r m a y   q o la v e rd i.  R a s s o m la r  en g  
y a x sh i  n a tija la r g a   e ris h is h id a   y o rd a m   b eru v ch i 
u y g 'u n l ik   v o s i t a l a r i   h a n u z g a c h a   o ‘s h a - o ‘s h a  
k o 'rin is h d a   qoldi.
H a jm iy   k o m p o z its iy a n i  ik k i  t u r g a   b o i i s h  
m um kin:  simmetrik  va  asimmetrik.
E n g  keng tarq alg an i -  vertikal o ‘q q a  e g a b o ig a n