Ызбекистон Республикаси Олий ва ырта махсус таълим вазирлиги


-Mavzu : Mu zey  k o’rgazmasin ing me`moriy -badii y echi mi



Download 0,83 Mb.
Pdf ko'rish
bet48/58
Sana20.06.2021
Hajmi0,83 Mb.
#71549
1   ...   44   45   46   47   48   49   50   51   ...   58
Bog'liq
muzeyshunoslik

13-Mavzu : Mu zey  k o’rgazmasin ing me`moriy -badii y echi mi .  

 

 

 

 

 

 

 

Reja  

 

 

1.  

Ki rish    

         2 . 

  Badii y  loyi xal ash ni  tashkil  etish.  T ayerl ov  boski chinin g  o’rni  va  

axamiyati .  

 

3.  

Ekspozi tsi yaning bosh karori.  

 

4.  

Eskiz loyi xasi .  

 

5.  

Ekspozi tsi ya me`moriy -badii y loyixasin i amalga osh iri shi.  

 

6.  

Xulos a.  

 

-"Ki ris h"- 



Muze y  ko’rgazm asini  lo yixal ash  va  tas hkil  etishda  uz  t arkibi ga  turli  ixtisoslikdagi  

muze y  xodiml ari,  ras soml ar,  arxitekt orl ar,  diza ynerl ar,  inj enerlar,  tarixchi  oliml ar, 

iktisodchil ar,  psixol ogl ar,  sots iologl ar,  pedagogl ar,  ulk as hunoslar,  kishlok  xuj ali gi  

mutaxassisl arini  bi rlashtirgan  mualliflar  jamoas i  ishti rok  et adi.   eks pozitsi yan i 

lo yixal ashning  barcha  is htirokchil ari  i shini  u yus hgan  va  rej ali  t ashkil  etis h, 

lo yixani   bel gilangan  muddat larda  am al ga  oshi rilis hini   t a`m i nlas h  uc hun  ishning 

izchili gini ,  xar  bi r  boski chdagi  faol i yat   xarakterini ,  lo yixa  xujjatlari  tarkibini  

ani qlab ol ish lozim.  

Sungi  yi ll arda  ishlab  chikaril gan  va  ekspozitsi ya  am ali yotida  uz  t as di gi ni  topgan 

me`yorl ar 

muz e y 

ekspozit si yal ari ni  

badii y 

loi yx al as h 

is hin ing 

ku yi dagi 

boski chlarini  kuzda  tutadi:  ob`ekt ni  o’rganis h;  bosh  karorni  ishl ab  chiqi sh;  eskiz 

lo yixasi ni i shl ab  chi qish;  ishchi  lo yix a.   

Me`mori y-badii y  lo yixalas h  ishi ni  boshlash  uchun  asosi y  xujj at  ilmi y  kont septsi ya  

xisoblanadi.  Il mi y  konts epts i ya  as o sida  ekspozitsi yaning  bos h  karori  tuzil adi  va  u 

Il mi y kengas h  yi gtlts htda muxokom a etil adi va t as dikl anadi .  

Ikki nchi  boski ch -m uze yni ng  ilm i y  j amoasi  tomonidan  t a yyorl angan,  kenga yt i ril gan 

tem atik  st urktura  as osida  am al ga  oshi ril adi gan  es kiz  lo yixas ini  ishl ab  chi qish dir. 

Yangi  bos ki chda  ras som  eks pozitsi on  m at eri all ar  bi lan  bat afsil   tanishib  chi kadi .  

eskiz  l o yixasi  xam  muze yning  ilmi y  kengas hi  va  l o yixal ovch i  tas hkil otni ng  badi i y 

kengashi  tomonidan kuri b chi qilis hi va tasdikl ani shi lozim.  

Uchinchi  boski ch -is hchi  lo yixal ash -m uze yning  t ematik -ekspozitsion  rej asi  asosi da 

am al ga  oshi ril adi,  va  me`mori y -badii y  l o yixa  mualli fi  raxbarli gi da  is hchi  tarti bda 

kuri b chi kil adi va t asdikl anadi .  

Ekspozitsi yaning  z amon  t alabl ari ga  j avob  beradi gan  m e`m ori y -badii y  echimini 

yaratish,-uta  m urakkab  ij odi y  vazi fadi r.  Bu  vazi faga  uz  xissasini  kushadi gan,  aga r 

exti yotkorlik  bil an  munosobat da  bul i nmasa  bi r  butun  eks pozitsi on  obrazni 

za yflashti ril gan  yoki  xatto  buzib  t ashla ydi gan  turli  xil  xarakt erdagi  ba`zan 

karama -karshi 

el ementl arn i 

yagona 


ansabl ga 

bi rl ashtiris h 

zarur 

bo’ladi. 



Muze yl arni ng 

l o yi xalash 

ob`ekti  

sifatidagi  

kupki rralili gi, 

s huningdek 

rassoml arni ng  ij odi y  imkoni yatl ari  badii y  echiml arni ng  sarki rra  va  ijodi y 

izlanis hni ng  cheksiz   bo’lis hi ni   ta`mi nlaydi.  Lo yix al ash  ishi ni  no rm al   boris hi  va 

uni  yukori  daraj aga  etis hida  ilm i y  j amoa  va  rassom lar  urt as ida  yakin  xamkorlik 

bo’lishi  juda  muximdir.  Amaliyot  shuni  kursatmokdaki  rassomlarni  ishga  ilmiy 

lo yixal ashning 

bi ri nchi, 

ekspozitsi ya ning 

i lmi y 


konsepts i yasini  

yarati s h 

boski chida  kushili shi,  xamkorli k  samaradorl i gini  yanada  oshiradi.  Muddat i ga  kura 

bu  ishning  dastl abki   boski chi  -"ob`ektni   o’rganish "ga  tugri  keli shi  mumkin.  Bu 

davrda  rassom  muz e yning  ilmi y  xujj at lari  va  faoli yati  bi lan,  e`lon  ki lingan 

adabi yotl ar,  yangi   ekspozitsi ya ga  oid  ishchi  m at eri all ar  bilan  t anis hadi,  lo yix alar 

muxokam asi da  isht i rok  ishti rok  etadi,  fondl ar,  vo`st avkal ar  b -n  t anis hadi. 



 

61 


SHunda y  kilib  t a yyo rlov  bos kichini ng  m aqsadi  rass omni  turli -tum an  axborot  bil an 

ta`minl ashdi r,  va  ke yi nchalik  ishning  sam aradorl i gi  uni   tas hkil   etil a yot gan 

ekspozitsi yaning 

xususi yatl ari ni, 

uning 

as osi y 



goyal arini 

kanchali k 

tushunchanli gi ga,  manbal ar  baz asini   uzlashti rganli gi ga  kup  jixat dan  bogl ik 

bo’ladi.  

Rassom  eks pozitsi on  xonalar  bil an  bat afs il  t ani shib  chi qishi   lozim.  Muz ey 

xodimlari  uni  binoning  ichki  pl ani rovkasi   xususi yat larit ugrisi dagi  m a`lum otl ar 

bilan t a`minl ashlari l ozim.  

Rassom 


uchun 

muze yga 

keluvchil arning 

t arkibi , 

ularning 

kizikishlari, 

espozitsi yaning  bi ror  ki smi ga  va  bi ror  predm et ga  aloxida  e`t ibor  bil an  karas hlari  

xaqida gi  m a`lumot lar  xam  muximdi r.  Tomoshabi nlar  Konti ngenti da  t uristl ar  yoki  

makt ab  ukuvchi lari ni  kupchili kni  t ashkil  eti shi ga,  asos an  yakka  tarti bdagi 

tomos habinga  m ulj allanganli gi   yoki  tul a  eks kursi ya  xizmati  kurs atis hga  karab 

muze yl arni ng il mi y va bad ii y echiml ari da s ezil arl i farkl ar  bo’lishi mumkin.  

 

III.  ekspozitsi yani ng bos h karori.  



 

Bi r  necha  zall arda  tashkil  etil adi gan  ekspozitsi yal ar  uchun  bosh  karor  i shl ab 

chi kiladi.  Bos h  karorda  mualli fning  badii y  konseptsi yas i,  muze y  ekspozitsi yas i 

tuzilishi ni ng  as osi y  badii y  printsipl ari,  uning  go yavi y  m az munini  obrazli  badii y 

ochilishi  uz  aksini   topadi.  Bundan  t ashkari  bir  kat or  aniq  vazi falar:  asosi y 

mavzul arni  eks pozit si yani  kuri sh  m arshruti  bu yl ab  z all arga  va  m uze y  xududi ga 

jo yl ashti ris h;  asos i y  esponatl ar ni  jo yl as htiri sh;  eks pozitsi ya ni  yoritis h  va  ranglar 

karori  prints ipl ari ,  ji xozlar  va  al oxida  vosital arning  umumi y  karori,  audi ovizual  va 

texnik vosit al ardan fo ydal anis h kabi lar x al etil adi .  

Bosh karor  Ilmi y kengas hga ku ydagi kuri nishda takdim  et iladi :  

yi ri k  gaboritli  eks ponatl ar,  dekorativ  el ementl ar,  m e`m ori y  va  tabii y  muxit 



ob`ekt lari jo yl as hti ri lgan muz e y xududi  plani;  

 ekspozit sion  z all arning  asosi y  m avzul arning  j o yl as huvi  va  ekspozitsion 



marshrut  vari antlari bilan bi rgali kdagi  pl ani  ;  

muze yning asosi y z allari chizm al ari .  



 

CHizma  m at eri all ar  a ynan  s hu  vazifani  baj aruvchi  maket  bil an  alm ashti rili shi  xam 

mumkin.  ekspozitsi yani  bez ashda  kup  jixatdan  eks pozi tsi yani  idrok  eti sh 

yo’nalishini beruvchi kirish zonasining  muximligiga  etibor karatish lozim.  Rassom 

shaxar kurili shi ning  xar  qanda y  s haroi tida uni  aj rat ib olis hi va tashki l eti shi lozim . 

U  mua yyan  xududi y  va  mazmuni y  trakt ovkaga  ega  bo’li shi   kerak.  Ki rish  zonas i 

shaxar  kuchal arini ng  ishchan  t ashvi shli  kurini shi ga  karam a -karshi  ul arok 

ba yramona  rux da  bo’lishi   mum kin,  xa ykalt aroshli k  Yodgorli klari  kushi l gan  xolda 

me`morial  xarakt erda  yoki  muze yning  faoli yati,  eks pozitsi ya  strukturasi  va  bos hqa 

ma`lumotlarni   jo yl as htiri sh  natijasida  t ashkil  etil gan  axborot  rekl ama  xarakterida 

bo’lishi  mumkin.  Muzey  extiyorida  er  uchastkasi  mavjud  bo’lsa,  ochik 

ekspozitsi ya  t ashkil   eti sh  imkoni yati   bo’l adi .  M uze yl ar  exti yorida  j uda  kupl ab 

ochik  xavoda  namoi sh  etis h  mumkin  bo’l gan   eksponatl ar  bo’l adi .  S akl ani shi ga 

zarar  etmagan  xolda  xarbi y  t exnika,  kadim gi  t osh  xa ykall a r,  m anum ent al  san`at 

as arl ari va xalk xunarmandchil i gi edgorli klari nam ois h etilis hi mumki n.  

Bu  xududni  kukl amzorl ashti ri sh  muz e y 

ekspozits i yais 

tabi yat   bul iml ari ni 

tuldi ribgina kolm asdan, shaxar m uxitining zararli  t a`siri dan ximo yani ta`minla ydi.  

Ekspozitsion  mavzul arni  zall ar  bu yl ab  j o yl ashti ris h  rej asini   ta yyorl as h  xam  juda 

murakkab  j ara yondi r.  Muze yni ng  barcha  buliml ari  odatda  ko’rgazm a  m a ydoni , 

ularni   oldilari ga  ku yil gan  vazi fal arni   baj ari sh  uchun  et arli   emasli gidan  nol ishadi . 

Bu xolat  ras soml ar t omoni dan juda  aniq  xisobga oli nishi lozi m.  



 

62 


Bosh  karor  l o yixas ini  kuri b  chi qish   davomida  ekspozit si yani  tom osha  qilis h 

yo’nalishini  aloxida  ajratib  kursatish  lozim  bo’ladi.  Butun  zona  va  zallar  buylab 

ekspozitsi on  yo’nali sh   mat nli  axborotlarni  ukis hga  kul a y  bo’lishi  uchun  chapdan  -

unga  tom on  t ashkil  etil adi .  Tom oshabinning  yuli  ki ska,  karama -kars hi  okiml ars iz, 

a yl anm al arsiz, ka yt is hlarsiz bulishlari kerak.  Maxsus kuril gan  muze y  binol arida bu 

nars al ar  xis obga  oli nadi  va  ij obi y  x al  et iladi .  M osl asht iril ga n  binol ard a  maqs ad ga 

muvofik  yo’nali shni   tashkil  eti sh  juda  ki yin  kechadi .  Ba`z an  ki ris h  yuli  bitt a 

bo’lganligi  sababli  karama-karshi  okimlardan  xoli  bulish  imkoniyati  bulmaydi. 

Ba`z an  tom oshabi nning  xarakat  yo’nalis hini  sezil arli  daraj ada  yaxshilovchi  ka yt a 

planlashti ris hni am al ga oshi ris h  m aqsad ga m uvofikdi r.  

Tarixi y  m uze yl arda  ekspozit si ya  t om oshasini ng  izchilli gi   uchun 

m aqs adl i 

yunalti ril gan  m ars hrut  zaruri yati   mavjud  bo’l adi .  Lekin  t omoshabinni   kerakli  

yo’nalishga  yuborish  juda  ustalik  bilan,  unda  ichki  norozili kni  uygotmagan  xolda 

am al ga  os hi rilmogi   kerak.  Bosh  karorda  t omos habinning  fe`l  atvorini,  bi r  xil 

ritmda  xarakatl anis hini  t ashkil  et adi gan,  ekspozitsi yani  i drok  etishning  ruxiy 

me`yorl ari   chegaras ida  tomosha  qilish ni  ta`mi nlovchi  vosi tal ar  kuzda  tutil gan 

bo’l ishi   kerak.  Yiri k  gabaritli  eksponatlar,  badii y -t asvi ri y  vosi tal ar,  bezakl ar, 

kursat gi chl ar va bir kat or  bos hqa usull ar manashu  m aqsad ga xizmat kiladi.  

Bosh  karor  loi yx asi da  rassom  m axsus  yaratil gan  san`at  as arl arini   (rang  bu yok, 

grafi ka,  xa ykaltaros hli k)  diogramm a,  i lmi y  rekons truktsi yal arni  t akli f  etis hi 

mumkin.  Ul arning  z aruri yati  rassom  tomonidan  asosl anishi   va  j amoa  tomonidan 

muxokam a kuli nishi  kerak.  

Bosh  karor  bos kichi da  yoritis hning  umumi y  print sipl ari  (t abii y,  suni y,  aral ash, 

umumi y,  m axall i y)  k uri b  chikil adi .  Int ererni ng  bez as h  va  jixozlash  ta yyorl as h 

uchun mat eri al m as al asi xal etil adi .  

Devorlarni dagal  fakturasi  a yri m  eksponatlar, m as al an ras som chili k  as arlari  am ali y 

san`at  as arl ari ga  m os  tus hma ydi .  Oddi y  matol ar  (buz,  kop -kanorga  i shl atil adi g an 

mato),  al ak,  chi t,  yogoch  kupl ab  et nografi k  predm etl ar  uchun  fan  vazi fasini  

baj aradi;  yumshok  matol ar,  s huni ngdek  movut,  barkut,  ipak  kabi lar  zargarlik 

predm etl ari ga  yaxs hi  tushadi .  Devor  va  jixozlarda  yoruglik  ka yt arm a ydi gan  va 

yongi nga karshi kopl am al ardan xam keng fo ydal anish mum kin.  

 

     IV.  es kiz lo yix asi.  



Eskiz l o yixas ini i shl ab  chiqis h boski chida ku ydagi m as al alar xal eti lishi  lozim:  

tem atik bul im, ekspozitsion m avzular maydonl arini  uzil -kesil  taks iml anis hi;  



barcha  etakchi  eks ponat  va  mat larni   jo yl as htirilishi ,  ularni  kurs atish  

uslublari, ekspozitsi on jixozlarni jo y -j o yiga ku yi sh;  

eks pozitsi yaning  yakuni y x ajmi y -x ududi y va rang echimi;  



zallarni , eks pozitsi yani  va aloxida predm etl arni  yoritish;  

jixozlar va dekorati v el em entl ar konst ruktsi y asini ng kat `i y echimi;  



audiovizual  va t exni k vosit alarni  jo yl asht irish;  

yondosh  xududni  yi ri k  xajimli  eksponatlar  va  dekorat iv  el em entl arni 



jo yl ashti ri b bezatish.  

 

SHunda y  kili b  rass omning  es kiz  lo yixasi   ustida  is hlashi -bu  bosh  karor  takli flari ni 



ani qlashti rilis hi, 

det all ashti rili shi 

va 

chukurl as hti rilishi  



demakdi r. 

Rassom 


ekspozitsi yani  mua yyan  xududi y  chegal alarda  yarat adi.   ekspozitsion  kam ar  xajm i 

odamning  urt acha  bu yi  va  kuzning  pol ga  nisbatan  jo yl ani shi  daraj asi ga  karab 

bel gilanadi.  Uni ng  bal andli g i  2 -2,5  m etrdan  ,  kurish  burchagi  gorizont al  bu yi cha 

25-30  S   dan  ,  verti kal  bu yi cha  40  S  dan  oshm a ydi.  Ma yda  predm etl arni  70  sm  dan 

past ga jo yl ashti rilm aydi, chunki bu ul arni  tomosha  qil ish ni ki yinlashti radi.   

 



 

63 


V.  ekspozits i ya m e`mori y-badii y lo yixas ini am al ga oshi rilis hi.  

  Muz e y  ekspozitsi yasining  t asdikl angan  lo yixasini  am al ga  oshirish  boski chida 

muall ifl ar  j amoasi   ekspozits i ya  m azmuni  va  shaklini  tuldi ri sh  va  ani ql ashti ris h 

bilan  bogli k  kupl ab  yo’nal ish l arda  faol  i shlashni   davom  etti radi ,  badi i y  ijrochi lik 

ishl ari da  i shti rok  etadi .  Bez ashning  m anumental  dekorativ  el ementl ari ,  grafi k 

ishl ar,  audiovizual   vosit alar -ki nofilml ar,  pol eekran  programm a  va  bos hqalar, 

mazmuni  va  estetik  tomonl aridan,  shuni ngdek  espozits i ya  nukt ai  naz ari dan  kabul 

kilinadi  va  baxol a nadi.  Fot ografi ya  eks pozitsi ya  s an`at ining  muxim  vosit asi  buli b 

kolmokda,  l ekin  kup  jixatdan  rej al ashti ril gan  effekt  ij rochi lik  daraj asi ga  bogli k 

bo’ladi.  Sungi  vaktlarda  xonada  muayyan  predmetli  muxid  atmosferasini  xosil 

kiluvchi  yi rik  formatli  fot osuratl ardan  keng  fo ydal anilm okda.  Mualli flar  j amoasi  

ekspozitsi yaning  chizmal ari dan  i borat   kismini ,  s huning  dek  ilmi y - yordam chi 

mat eri all arni   yarati s hga  juda  jiddi y  axam i yat   beradi.  C Hizm al ar  asosi y  m a`lum otni 

el ementl ar  urt asi dagi  alokalarni  kiska  va  aniq  etkaz i b  beris hi,  t asv o’rni 

oddi yl ashti rishi,  tomoshabi nni   fi krl anis hini  tas hkil   etishi  va  dikkati ni  bir  jo yga 

jaml ashga xarakat   qi lishi l ozim.  

Ekspozitsi ya mont aji ning bos hl anishi ga kadar shri ft i shi bajari ladi .  

 SHrift  va  uning  kompozitsi yas i  mat n  t a`si rini  ku cha yti radi.  Matnning  xajmi,  ti pi , 

shakli,  rangi  va  jo ylashtiri lishi  m asal asi ni  lo yixachi  rassom   xal  etadi .  Yozuvl ar 

mukammal  bo’l ishi   lozim.Gaz et a  va  kitoblarda  ishl ati ladi gan  s hri ftl ardan 

fo ydal anish  keng  kullani ladi.  Bunda y  shriftlarga  kuz  kuni kgan  bo’l ad i  va  ukis h 

uchun kul a y  bo’l adi . Kis ka va uta uzun s atrlardan fo ydal ani sh tavsi ya etilm a ydi.  

Badii y-i jrochilik  is hlari  bilan  bir  vakda  ta`mi rl ash  kurili sh  ishlari  xam  am al ga 

oshi ril adi.  Bul ar  kat ori ga  i sitish,  yoriti sh  venti l yatsi ya  tizimi,  yongindan 

muxofaz a sist em asini  o’rnitish bil an bogl ik is hla r  kiradi.  

Yaxshi   t a yyorl angan  lo yixa  ekspozitsi ya ni  ki ska  m uddatl arda  m ont aj  kilinishi ni 

ta`minl a ydi. 

Ta yyorl angan 

ekspozits i ya, 

muz e y 


ma`muri yat idan, 

ilmi y 


tadqiqot chilik  instit utlari  va  oli y  ukuv  yurt lari  vakil l ari ,  muze yl ar,  ijobi y 

u yus hmalar,  jamoatchilik  t as hkil otl ari ning  vakill aridan  iborat  maxsus   komissi ya  

tomoni dan  kabul  kili nadi.  Komissi ya  karori  akt  bil an  rasmi yl asht iril adi  va  m uze y 

arxivi da s akl anil adi.  

Mont aj  ishlari  bi lan  bir  vaktda  rassomlar  ekspozit si yani ng  rekl am asi  uchun 

mat eri all arni  t a yyor lashga  ki rishadilar.  Afi sha  va  t akli fnoma  bil etl ari  must akil 

est etik  kimm at ga  ega  bo’l gan  xolda  muz e y  eks pozits i yasini ng  xus usi yatl arini  aks 

etti rishi lozim .  

 

 

Ta yanch at amal ar .  



 

1. 


Il mi y kons eptsi ya.  

2. 


Bosh karor.  

3. 


Eskiz l o yixas i.  

4. 


Is hchi  lo yix a.  

5. 


Kiri sh zonasi.  

6. 


Ekspozitsi ya marshruti.  

      


 

 

 



 

Fodal anil gan adabi yotlar.  

 

1. 


Muzeevedeni e. Muz ei istori cheskogo profil ya.  

    Ucheb.posobie dl ya Vuzov po spets. " Istori ya"  

     Pod red K G  Leveki na, V Xerbst a  -M.; vo`ssh.shk. -1988  

2. 


Kliks RR. Xudoj est vennoe proekti rovani e ekspozit sii  -M.; 1978 


 

64 


3. 

Rojdenst venski y K  I .Ans abl i ekspozit si ya  -L.;1970  

4. 

Sodikova N. M uze yn oe delo v Uz bekist ane   -T.; Fan,1977  



5. 

Xudojestvennoe oformleni e muzeev  -M,;1982  

 

 

 



14- Mavzu: Muzey kurgazmasining me`moriy-badiiy echimi . 


Download 0,83 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   44   45   46   47   48   49   50   51   ...   58




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish