Ызбекистон Республикаси Олий ва ырта махсус таълим вазирлиги



Download 0,83 Mb.
Pdf ko'rish
bet47/58
Sana20.06.2021
Hajmi0,83 Mb.
#71549
1   ...   43   44   45   46   47   48   49   50   ...   58
Bog'liq
muzeyshunoslik

 

 

 

 

 

Reja.  

 

1. Ki rish.  

 

2.Umu mtari x muzeylari    

 

3.Ulk ashunosl ik mu zeylarining tarix bu li mlari .  

         4.Etn ografiya 

muzeyl ari.O chik  

os mon 

ostida 

muzeyl ar.Ku rik xon a 

muzeyl ari.  

  

5.  Xulos a.  

 

I-Ki rish.  



 

Tarixi y  profil dagi   muze yl ar  ekspozi tsi yalari  oldida  turgan  vazifal ar, 

ularni ng  umumi y  naz ari y  as osi y  maz kur  muze yl arni ng  t url i  guruxlarga  xos  bo’l gan 

va  ularda  t arixi y    j ara yonning  yoritili s hinin g  turli  j ixatl ari dan   kelib  chikadi gan 

farkl arini  inkor  etm aydi.  Bu  farkl ar  ekspozitsi yani ng  ilmi y  konts epts i yasida,  uni ng 

tem atik  st rukt uras i da,  m ateri all ar  t arkibi  va  kompl eksl ar  xarakterida  uzi ni 

nam o yon  kil adi.Buning  vazi famiz -  ana  s hu  o’zi ga  xosl iklarga  kiska  t avsi f  

berishdi r.  

 

II-Umumt arixi y muz e yl ar.  



 

Ma`lum ki  bu  m uzeyl ar  da  uz  aks ini   topgan  t arixi y  j ara yon  notekis 

rivojlangan.turli  m amlakat   va  mi nt akalar  uchun  ijtim oi y -t ari xi y  form atsi yal arni ng 

tarixi y  chegaral ari  bir  xilda  em as.  Ul arning  alm ashunuvi  xam  turl i  shakl lar da 

am al ga  oshgan.Xar  bir  m aml akat ning  tarixi  uzining  t akrorl anm asxususi yatl ari ga 

ega.S Huni ng  uchun  eks pozitsi yal arni ng  t em atik  st rukt urasi   xam  m azmuni  xam   bi r -

biri dan  farklanadi.Form attsi yal ar  tarixi ga  bagis hl angan  zallar  farm atts i yaning 

vujudga kelis hi, r i vojlani shi va m afkuravi y us t kurulmasini  xarakt erl a ydi.  

 

Kadim gi  dun yo  t arixi  bu yi cha  ko’rgazm a   ibtidoi y  tuzim  tugri sidagi  yagona 



manba  bo’l gan  arxi yal ogik  m at ri all ar  asosi ga  kuril adi .SHunda y  ki lib  bu  erda 

tadqiqot   ob`kti  va  kurs atuv  ob`kti  bir -bi ri ga  m os   t ushadi ,  bu  es a  ekspozit si yani ng 

yuks ak ilmi y patnt si al ga ega  bo’lishi ga olib kel adi .  

 

Arxe yal ogi k   ko’rgazmal ar insonning shakllani shida m exnatning  o’rni, si nfi y 



jami yat dan 

ol dingi  

jami yat ni 

t uzilishi, 

i btidoi y 

dini y 


eti kodl ar 

xaqida 


tushunchalarini etka zadi.  

 

Maml akat  xududida  yas hagan  turli  xalkl ar  t omonidan  yarat il gan  m adani yat 



Yodgorlikl arini ng  namoi sh  etilishi  a yrim  i rkl arning  "abadi y"kol okli gi  yoki  

"t ugm a"  ustunli gi   xaqida gi  reaktsion  naz ari yal ani  rad  et adi .Bu  xam masi  

dun yokarashni shakll anti ris hda  m uxim axami yat ga ega.  



 

58 


 

Ko’rgazmada  muayyan  arxeologik  Yodgorlik  yoki  arxeologik  madaniyat, 

jami yat  t arakki yotining  a yri m  tomonl ari ni  tavsi flovchi  ekpozitsion  kompl eks lar 

tashkil  etilis hi  mumkin.m uze yl arda  arxeologi k  Yodgorli k larning  uzini ,  as l 

parchalarin  kushi b  rekonstruktsi ya  kili ngan  Yodgorlik larni   kushib  eks pozitsi ya 

vujudga  kelti ris h  x am  m umki n.M aketl ardan  fo ydal anii sh  amali yoti  x am  keng 

kull anadi.  

 

Kupi na  arxeologik    ekspozitsi yaga  arxeol ogik  t adqi qot  m at eri all ari  (arx, 



Yodgorlikli kl ar  kart asi,  t opilm al ar  jo yi ning  pl ani )  xam  ki riti ladi .kul dorlik  t uzum i, 

ilk 


feodal 

t uzumi  

xaqida gi 

ekspozitsi yalarni 

yaratis hda 

xam 


arxeol ogi k 

mat eri all ardanfo ydal anis h m umkin.  

 

Feodal  tuzum  bu yi cha eks poztsi ya bi r kaor  o’zi ga xosli kl arga ega.  



 

Muze yl arda  s akl anayot gan  IV I -X IX  asrning  biri nchi  yarmi ga  oi d  t arixi y 

Yodgorlikl ar  asos an  xukmron  sinfl arning  turm ushi  va  madani yati,  davl at  tuzul ishi , 

xarbi y 


ishni 

aks  


etti radi.Fondl arda 

chekl angan 

mikdorda 

et nografi yai k 

ma`lumotlar, 

urt a 


asr 

xunarmandchili gi 

va 

dexkonchili gi 



koll ekt si yal ari 

mavj ud.Odatda  bul ar  xal k  s an`ati   predmetl aridi r.S Huning  uchun  xam   t arixi y 

muze ys hunosl   oldida  bu  predm etl arni   j uda  puxtalik  bil an  tanl as h,  uni   mua yen 

bilish  m aqs adl ari ga  bu ysi ndi ris h,  ulardan  xilma -xil  axborotdan  bel gil angan  m avz u 

kont eks tida,  bi r   vaktning  uzi da  yozm a  manbal arni  kushgan  xolda  fo ydalanish 

vazi fal ari  turadi.Xal k  mexnati  natij asi  bo’l gan  predmet lar  is hlab  chikarish  uslubi, 

shuni ngdek xalkning ijodi y kuchi, ma`navi y bo yli gi  xaqida m a`l umot  beradi.  

 

Feodalizm  davri dagi  sinfi y  kurash  m av zusi da  ekspozit si ya  kompl esl ar 



tashkil  etis hga  katt a  e`ti bor  beriladi.Bu  mavzuga  t egis hli   bu yumlar  juda  oz 

shuni ng  uchun  xam  j uda  muxim  bo’l adi.Ekspozits i yal ar  as os an  yozm a  m anbalar  va 

tasviri y m at eri all ar asosi ga kuril adi.  

 

Kapit alisti k  tuzum ga  bagishlang an  ko’rgazm alarni  tas hkil  et adi  bi r  kat or 



ki yinchi likl ar  m avjud.bi rinchi dan  XIX  asrni ng  oxiri    XX  as r  boshl arida  vujudga 

kel gan  ekspozits i ya larda  bu  davrning  moddi y  m adani yati  juda  kam chilik 

predm etl arda 

aks  


ett iril gan. Etnografi k 

kolm ktsi yal ard a 

dexkonlarni ng 

tabakal ani shi  va xonava yron  bo’li shi  uz aksini  topm agan.SHurolar davri da vuj udga 

kel gan  ko’rgazma lar  es a  ut a  kuchli   s snfi yl ashti ril gan  nuktai y  nazar  as osi ga 

yaratil gan.Bu 

ko’rgazmalarda 

i shchil arning 

xujjatl ari , 

ishchi larni ng 

fotosuratlari, yas hi rin  tas hkilotl ar  muxiti   aks  etti ril gan.shurolar  davri ga  oid  ut a 

mafkuralashti ril gan  eks pozitsi yal ar  yangi  nukt ai -nazar  as osi da  kuri b  chi qili shi  

lozim bo’l adi .  

 

Xozirgi  zamonni  aks  etti ruvchi  ekspozi tsi yalar  o’zi ga  xos  xususi yatl arga 



ega.Bunda y  ekspozit si yalarda  t asviri y  m anbal ardan  xujj atli  fotografi yal ar  bi rinchi 

urinda  t uradi;  ko’rgazmal i  targi botning  turli  kuri nishlaridan  keng  fo ydal anadi ; 

zamonavi y  jami yat  xayotidagi  m uximvokeal ar  fil atem i ya  va  numizm atikada  uz 

ifodasini t opadi .  

 

Mazkur  eks pozitsi ya da  s anoat  v a  kis hlok  xujali gi  yutuklari; sanoat  ob'ektl ari , 



kuri lishl ar xakidgi  m at eri all ar xam et akchi urin t ut adi.  

 

Zam onavi y  davrga  bagis hl angan  eks pozitsi yal ar  tabi i y  stabul em as .ul ar 



doimi y rvishda  yangi  mat eri alar bil an t uldirib boril adi .  

III-Ul kashunosli k m uze yl arning t arix bul imlari.  

 

Ulkashunoslik  m uzeyl arini ng  t arix  buli mlari  mamlakat  tari xining  umum i y 



davrl ashtiri shg a  t a ya ngan  xolda  m axalli y  va  umum   davl at  t arixi  urt asidagi   tabii y 

alokadorlikni  aks  et tiris hi  lozim .butun  maml akat ga  xos  bo’lgan  xodisa,  maxalli y   

mat eri al da 

ani ql asht iril adi. Ekspozitsi ya ga 

umuml asht iruvchi 

materi alni 

kirit amizm axalli y 

vokealarni ng 

m aml akat 

t arixidagi 

o’rni  va  axamiyatini 

ani qlashga  yordam  beradi.Ulka  xududida  yuz  bergan  davl at   axami yati dagi  vokea 




 

59 


maxalli y  vkea  deb  karam asli gi  va  a ksincha  ul ka  chegarasidan  chikma ydi gan 

vokealarni ng axami yatini  os hirib  yubori sh xam kerak em as.  

 

Kupi ncha  mint akani ng  m arkazi y  madani y  m uass as asi  bo’l gan  ulkas hunoslik 



muze yl arni ng  umumt a`l imi y  va  t argibot  i mkoni yat larini   kenga yti ris h  uchun  as osi y 

tarixi y  eks pozitsi ya   bil an  bi r  kat orda  ulkashunoslik  yo’nali sh idan  chet ga 

chi kadi gan,  mis ol  uchun  " Ins onningvujudsha  kelis hi ",  "Dinning  pa ydo  bo’lis hi " 

kabi  doimi y  vist avkalar  t ashkil  etilishi  m umkin.Kachondi r  muze y  asoschil ari   yoki  

jonku yarl ari  tom oni dan  t upl ang an  vamuze yda  s akl ana yot gan,  leki n  ulkas hunosli k 

xarakt eri da  bulm agan  etnografik,  numiz matik  va  boshqam at eri all arni  kurs ati shdan 

xamvoz  kechmaslik  kerak..Ul armuze y  tarixi  bilan  tanishti radi,  t omos habinning 

dun yokaras hini  kenga yti radi va uning kiz ikishi ga s a bab  bo’l adi.  

 IV-Etnografik muzeyl ar.Ochik osm on os tidagi m uze yl ar. Kurikxona muze yl ar.  

 

Tarixi y 



m uze yl ar 

profildagi 

muz eyl arga 

et nografi k 

muze yl ar 

xam 


kiradi .ul arning  eks pozitsi yasi   et nografi ya  fanini ng  muammolari  va  vazifal ari dan 

keli b  chikkan  xolda  t url i   xalkl arning  turmus h  va  m adani yatini ng  t arixi y 

shakll angan  o’zi ga   xos  shakll ari ni  t avsifl a ydi,  t arixi y  rivojl anis hdagi  m illi y 

an`analarni ng  o’zi ga  xosli gi ni  aniql a ydi,  m axalli y  madani y  m aishi y  o’zi ga  

xosliklarini urganadi .  

 

Ekspozitsi ya  mam lakatl ar  va  xal kl ar  buyi cha  buli mlarga  bul inadi  va  t arixi y 



izchilli kda  jo yl ashti ril adi.ul arda  xuj alik  va  t urm ush  shakli ga  t a`si r  kurs atuvchi 

tabi y,  ijt imoi y-i ktis odi y  sharoitl ar  yo ritil adi .odatda  bu  eks pozitsi yal ar  xal k 

turm ushi ning  aloxida  tomonl ari ga;  xujali k,  u y -jo y,  ki yim va  boshqalar,  shuningdek, 

ma`navi y m adani yat ga bagis hlangan buli mlardan i yuorat  bo’l adi . 

 

Etnografik  ekspozit si yalarda  mat eri all arning  a yrim   turl ari ning  namo yi shi  



bilan  bi rga  xa yot i y  kompl eksl ar -  mxnat  sharoiti ,  marosim,  urf -odatl ar  bil an  bogli k 

kompl ekslar  muxim  urin  t ut adi.a ynan  shu  kompleksl ar  m anekenlarni  j o yl as htiris h 

uchun  asos  bul a  oladi . Ekspozit si yada  maneken  m azkur  m illat ga  xos  bo’l gan 

ant ropologik tip t ugrisida xam tasavvur beradi.  

 

Etnografik  m uze yl arida  arxit ekt ura  Yodgorli klari ni  m exnat  sh aroitini 



ifodal ovchi manzaral ari ni ochik x avoda namoi yi sh etish am ali yoti xam  kullanadi.  

Muze y kurikxonal ar.  

 

Ta yanch at amal ari.  



1 Tarixi y muz e yl ar.  

2 Ul kashunosl ik m uze yl ari.  

3 etnografi ya m uze yl ari  

4 Ochi k xavodagi  muze yl ar.  

5 Kuri kxona muz e yl ar.  

 

 



 

Naz ari y s avoll ar.  

1.Tarixi y muz e yl ar ekspozits i yal ari ning  o’zi ga xos xususi yatl ari nimalardan     

    i borat?  

2 Ul kashunosl ik m uze yi  tarix bulimida ekspozitsi yas i  qanda y  t ashkil      

   topgan?  

                                  

        


                    Fo ydal ani l gan adabi yotl ar.   

1.Muzivedenie.  

 

 

 



 

-M.; Vo`sel. SHk.;1988.  

2 Mixa yl ovs ka ya . I muze ynal  espozit si ya    

 M.;1964.  

3 Sodi kova N. Uzbekiston muze y ishi.  

 

-T.;Fan, 1977.  



4Sodikova N. Madani y m erosimiz xazi nasi.  

 

-T.;1991.  



       

  

 



 


 

60 


 


Download 0,83 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   43   44   45   46   47   48   49   50   ...   58




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish