Ijtimoiy chegaralangan leksika

Me to ni mi ya   –  gr ek ch a  me t on ymi a   s o ’zid an   olin ga n  b o ’lib , 

boshqacha nom berish degan ma’noni anglatadi.   

A. S ho ma q sudov ,   I . R asu lov ,   R . Qo ’ng ’u rov ,   H. Rus tamo v l ar ning  

metonimiyaga  quyidagicha  yondashadi:  “metonimiya  hodisasi  ham 

so’zlarning  ko’chma  ma’nosi  bilan  bog’liq.  Ammo  u  yerda  asosan 

bi r   n ar sa   yo ki   vo qe a -   h odis aning   no mi   bo shq a  bi r   n ar sa   yo ki 

hodisaga  ko’chiriladi.  Bu  predmet  yoki  voqea -  hodisa  ongimizda 

bi r -  bir i  b il an  a loq ado r  tushu nc ha la rni   angl ati shi   bi lan   o ’z aro 

bog’langan bo’ladi.  Metaforada  bir -  biriga  o’xshash predmetlarning 

belgilari  ko’chirilsa,  metonimiyada  bu  ikki  predmet  tashqi 

ko’rinishi  yoki  ichki  xususiyatlari  bilan  bir -  biriga  qandaydir 

aloqasi  bo’lsa  ham,  ammo,  umuman  bir -  biridan  farq  qiluvchi  (bir - 

biriga o’xshamagan) premetlarning belgilari chog’ishtiriladi.”

2

 

Ong i mi zd a   avto r   bi lan   unin g   ki tobi ,   oda mn i ng   ma xsu s   ki yi mi  

v a  oda m,   o vq at   v a  idish -   tov oq  bi r -  bil an  uzv i y  bo g ’l iq  bo ’la di . 

M as al an ,   Navo iyni ng   asar larin i  o ’qid i m   de yi sh   o’r n ig a  Na voi yni  

o’qidim  deymiz,  bir  tovoq  ovqat  yedim   deyish  o’rniga  bir  tovoqni 

tu shurd i m ,   bir   s ta kan   su v   i chdi m   d e yis h  o ’rni ga   bir   s tak an  ic hdi m  

d e ymi z . 

                                                 

2

 A.Shomaqsudov, I.Rasulov, R.Qo’ng’urov, H.Rustamov “O’zbek tili stilistikasi”, T. 1983. 

---

  S t epa nov  

G.V.O  o’zining  “О  стиле  художественной 

литературе”  asarida  metonimiya  ikki narsaning bog’liqligiga  emas, 

b alki   u la rnin g  a ng lat a yo tga n  ma ’n o   a loq ado rlig ig a  as osl anishini 

ta’kidlab o’tgan.  

I.R.Galperin  fikricha  esa  nutqda  yoki  faol  tilda  qo’llangan 

metonimiya  yashirin  metonimiya  bo’lib,  u bir so’zning ikkinchisiga 

umuman kutilmagan ma’no beradi.   

I . R . Galp e rin  

me t o ni mi ya n i 

me t a fo r adan 

f a rq lov chi 

xususiyatlarini 

misollar 

berish 

orqali 

tushuntirib 

o’tadi: 

metonimiya  va  metafora  ma’no  anglatgan  usulida  farq  qiladi. 

Metaforaning  ma’no  hosil  qilish  jarayonida  bir  tasvir  yoki  narsa 

boshqasini  inkor  etadi,  lamp  so’zi  “The  sky  lamp  of  the  night” 

ya’ni  tunni  yorutuvchi  chiroqqa,  oyga  almashtirilyapti.  Lekin  bu 

metonimiyaga  xos  emas.  Metonimiya  ma’lum  bir  narsani  namoyish 

e ta yo tg and a  boshq asi ni  isti sno    et ma yd i .   Ma sa la n ,  yu qor ida 

b er ilg an   mi sol   the   mous tac he  an d  th e   man   hi ms elf .  

Ne mi s  

 

t i lid a 

ham  o’zbek  tilida  ham  metaforaning, 

predmetlarning  nomlarini  boshqasiga  o’tkazishning  bir  necha  xil 

ko’rinishlari mavjud: 

1 . Kon kr et   tushun ch a   no mi   o ’r nid a  a bst r akt   o t   qo ’ll ani shi 

mu mk i n:   Oda ml a r   e sna yd i ,   mu d ra yd i ,   ma jl i s   r a isg a 

xo’mrayib qaraydi.(A.Q.)  

2 . B i ror   na rs a  i chida gi  p r ed me tn ing  ma ’n os i  o ’sh a  na rs ag a  

(idishga) o’tkaziladi: bir tovoq palov yedim  deyish 

o’rniga bir tovoqni tushurdim deyish.  

3 . Av tor ning   no mi   un ing   a sa ri   o ’r nid a   qo ’ll an adi:   Mar ksn i 

o’qidim, Shekspirni o’qidim. Bu yerda  Marks va Shekspir 

asarlarini o’qidim degan ma’no tushuniladi. 

4 . B i ror   pr ed me t ni  u  ya s a lg an   ma t e ri al  b il an  a l ma sht ir ish :    

---

5 . Ha r ak at   yo ki   un ing   nat i jasi   s hu   h ar ak atn i   ba ja ruv chisi 

qu rol ining   no mi   bi lan   al ma s hti ril adi :  Uning   p eros i  qa sos 

o’ti bilan yonardi. 

6 . M a ’lu m  ye r d a ,   ma ml a k a t d a ,   d avl atd a   ya s hab   tu rgan 

kishilar  ma’nosi  shu  yerga,  mamlakat  yo  davlatga 

ko’chiriladi: “Majlisga butun qishloq keldi.”