Ииршишнивп ■l/fl w eb-dizflyn ■



Download 9,72 Mb.
Pdf ko'rish
bet72/92
Sana02.04.2022
Hajmi9,72 Mb.
#524803
1   ...   68   69   70   71   72   73   74   75   ...   92
Bog'liq
Kompyuter grafikasi va web-dizayn.Мамаражабов М

Savol va topshiriqlar
1. Home Site dasturi qanday afzalliklarga ega ?
2. Home Site dasturining asosiy oynasini tushuntirib bering.
3. Home Site dasturining Project menyusi qanday buyruqlarni о ‘z ichiga oladi
va ularning vazifalari nimalardan iborat?
4. Yaratilayotgan web-savtning sxemasi qanday ко ‘riladi?
5. Home Site dasturida kodlarni kiritishning avtomatlashgan imkoniyatlarini
tushuntiring.


V III 
BOB 
D R EA M W EA V ER D A S T U R IN IN G
IM K O N IY A T L A R I
D ream w eaverning M X versiyasida bu nafaqat interfeysning 
tashqi k o ‘rinishi, balki radikal texnologik yangilangan, gipermatnli 
belgilash tili imkoniyatlari kengaytiriladi. Unda Web-sahifa maket- 
larini yaratish uchun yangi ashyolar paydo boMdi. Jum ladan, tizimga 
Flash obyektlarni q o ‘yish buyruqlari qo'shilgan va W eb-uzellar 
bilan boshqarish va turli jamoaviy ishlarni lovihalashda rivojlanishga 
imkon beradi. Endi Dreamweaver bilan batafsil tanishib chiqamiz.
Belgili kodlar bilan ishlash vositalari sezilarli darajada rivojlandi. 
MX-versiyasi bu ixtiyoriy murakkablikdagi dastlabki m atn bilan 
ishlash uchun kuchli bazaga ega b o ig a n gipermatnli dasturlashning 
to ‘laqonli qobig'idir. Asosiy imkoniyatlarini sanab chiqam iz [10, 
23, 43]:
1) hujjatning oynasi endi har xil rejimlarda ishlashi mumkin. 
Design View (Режим планировки) rejimida, foydalanuvchi H T M L
sahifa m aketini taxm inan shunday ko'rinishda ko'rish mumkin. 
Code View (Режим разметки) rejimida esa hujjatning oynasida 
belgili m a tn sahifasining b archa deskriptorlari, ssenariylari va 
sharxlari tasvirlanadi. D asturning bu rejimlari orasida kichik koor- 
dinatsiya mavjud. Kodlarni o'zgartirish maker modifikatsiyasiga, 
vizual rejimda rejalashtirish yoki formatlashga o ‘zgartirish kiritish 
imkonini beradi;
2) Dreamweaver tizimi qobig‘iga barcha zaruriv qurilmalarga 
ega b o ‘lgan t o i a q o n l i k o d la r ta h rirla g ic h id a n ib o ra t d a stu r 
integratsiya qilingan. U nda H T M L hujjatlarining dastlabki matnlari 
bilan ishlashni yengillashtiruvchi vositalar: kiritilgan teglarning 
sarlavhalari, turli kodlarni rangli belgilash, tez qidirib topish vositalari 
aks etgan. Sintaktik noto'g'ri loyihalarni aniqlash, uzun qatorlarni 
avtomatik ko'chirish, avtokorreksiya rejimi yo'lga q o ‘yilgan. Dastur 
vositalari yordamida nafaqat gipermatnli sahifalarni, balki matnli
189


k o ‘rin is h g a eg a h a r q a n d a y h u jia tla r n i, d a s tu r la r , s s e n a riy la r, 
o d d iy m a t n l a r , X M L b elg ili h u jja tla r va b o s h q a la r n i ta h lil qilish 
m u m k i n .
3) g ip e rm a tn la rn i belgilash kodlari bilan ish lash n in g m a ’lu m o t 
p a n e li a n c h a so d d a la sh tira d i. Bu d a s tu r ichiga q u rilg an interfaol 
m a ’l u m o t n o m a g i p e r m a t n l i b e lg ila s h ti lin i n g b a r c h a s t a n d a r t 
loyihalarini va u b ilan b o g 'la n g a n v ositalarni: d isk re p to rlar, atri- 
b u t l a r , iy e ra rx ik s tild a g i o ‘z ig a x o s lik l a r n in g d e k la r a ts iy a l a r i 
(C a s c a d in g Style S h e e t), Java S cript tilining sin ta k tik loyihalarini 
q isqa va lo ‘n d a sh ak ld a tavsiflaydi.
T ajrib ad an m a ’lu m k i, h a tto e n g tajribali, H T M L tilini c h u q u r
b ilad ig an W eb-ustasi h a m b u til stan d artig a kiruvchi y u zlab k o d lar 
va a trib u tla r n i eslab q o lis h g a q o d i r e m a s. M a ’l u m o t l a r p an eli 
d eskriptorni a n iq va ravshan tavsiflab beradi, u n in g atributlari h a m d a
k o ‘rib chiqish d a s tu rin in g tu rli versiyalari b ila n m o s tu sh ish i h aq id a 
m a ’lu m o t beradi.
4 ) Java Script d astu rlash tilid a yozilgan ssenariylardagi yashirin 
x ato larn i aniqlash im k o n in i b erad i. Bu vosita n afaq at hozirgi vaqtda 
w e b -d a s tu rla s h s o h a s id a q o i l a n i l a d i g a n k o ‘p sonli a n a liz a to rla r 
u c h u n q iy in b o 'l m a g a n , s in ta k s is x a t o l a r n i a n i q la s h g a q o d ir . 
K o d la rn i tu z a tis h v aq tid a d a s tu r ichiga q u rilg an n a z o ra t n u qtalari 
va q a d a m - b a q a d a m b a ja rila d ig a n d a s tu r k o 'r s a t m a l a r i h a m d a
o 'z g a ru v c h ila rn in g h o la tin i n a z o r a t qilish m e x a n iz m la rig a ega.
D o i m o s e z ila rli p o t e n s i a l g a eg a b o 'l g a n v iz u a l lo y ih a la s h
ta h r ir la g ic h in in g u s k u n a la ri y a n a b ir v o sita b ila n b o y itild i. Bu 
g ip erm atn li sahifalarni rejalashtirish va yaratish u c h u n m o ija lla n g a n
m axsus d a s tu r ishchi rejim idir. U sahifan i aks ettirish n in g m axsus 
rejimi (L ay o u t Viev) va ikkita u s k u n a k o ‘rin ish id a am alg a oshirilgan 
b o i i b , u la r y o rd a m id a m a k et e le m e n tla rin i ch izish m u m k in .
T a h rirla g ic h n in g oldingi versiyalari vektorli an im atsiy a lash g an
tasvirlar so h asid a b irin c h ila r q a to rid a b o i g a n F lash d astu ri bilan 
j u d a yaxshi o ‘z a ro a lo q a d a b o ‘lishi b ilan ajralib tu rg a n . D a stu rn in g
j o r i y v e r s iy a s ig a a n i m a t s i y a l a s h g a n o b y e k t l a r n i g e n e r a t s i y a
q ilish n in g ikkita asosiy b u y ru g ‘i integratsiya q ilingan. E n d i bevosita 
d a s tu r o y n asid a in terfao l tu g m a yoki «jonli m a tn » y aratish m u m k in . 
B u n g a o ‘x s h a s h o b y e k t l a r n i k i r i t i s h n i n g t e x n i k t o m o n i o ‘ta
s o d d a la s h tir ilg a n va lo y ih a la s h tir is h d a n k o ‘ra k o ‘p r o q a n k e t a -
190


Iashtirishga o ‘x s h a b k etad i. F o y d a la n u v c h id a n F la sh -te x n o lo g iy a
sohasida c h u q u r b ilim la r talab q ilin m a y d i, u faqat m u lo q o t o y n asi 
so h a s in i t o 'l d i r i s h i k e ra k . Z a m o n a v iy d a s tu r l a r n in g k o ‘p c h ilig i 
a n im a ts iy a la s h g a n F la s h -g ra fik a n i a n i q a k s e ttira d i. Bu tip d ag i 
o by ek tlar a ’lo d a rajad a m asshtab lan ish i b ilan ajralib turad i va ta r m o q
b o 'y la b u z a tis h d a h a m d isk d a s a q la s h d a j u d a k am resu rs ta la b
qiladi. D a stu rg a kiritilgan yan g ilik larni q is q a c h a san ab o 'ta m iz :
— iyerarxik stildagi o ‘ziga xosliklar ( C S S ) b ilan ishlash vositalari 
sezilarli d a ra ja d a ta k o m illash tirilg an ;
— M a c r o m e d ia firm asi to m o n id a n ishlab chiqilgan Fire w oks 
g ra fik m u h a r r i r i b ila n D r e a m w e a v e r d a s t u r i n i n g in te g ra ts iy a s i 
y a n a d a rivojlantirildi;
— 
yangi Assets (resurslar) p alitrasi y aratild i. U d a s tu rd a b itta 
W E B -tu g u n n in g b ir n c c h a sahifasi t o m o n i d a n birgalikda ishlatila- 
digan turli xildagi m a 'lu m o tla r n in g o m b o r x o n a s i vazifasini bajaradi. 
B ular tasvirlar, a n im a ls iy a ro lik lari, ra n g la r, ssen ariy lar, k u tu b -
x o n a la r va b o s h q a la r b o ‘lishi m u m k in . S a q la n a y o tg a n resu rslarn i 
turli sah ifa la rn in g ta la b q ilin ad ig an s o h a la rid a jo y in i o ‘zgartirish 
(yoki surish) y o ‘li b ila n jo y lash tirish m u m k in .
Site R e p o rt ( О т ч е т о с а й т е ) b u y ru g ‘i loy ih a holati h aq id ag i 
batafsil h is o b o tn i hosil q ilad i. H is o b o t o ‘ziga k o ‘p so n li g ip e r-
b o g ‘lan ish li h u jjatlarn i biriktiradi:
— tah rirlag ich g a versiyalarni va d a stu riy t a ’m in o tn i y a n g ilash n i 
b o sh q arish n i n a z o ra t q ilish nin g y e ta k c h i d a s tu riy vositasi b o ‘lgan 
M icro so ft S o u rc e Safe p ak etli in te g ra ts iy a vositalari q o 's h ilg a n . 
Bu narsa D r e a m w e a v e r tizim in i I n te r n e t u c h u n m u ra k k a b lo y ih a- 
la rn i is h la b c h i q u v c h i j a m o a l a r u c h u n a s o s iy u s k u n a s if a tid a
q o ‘llanilishiga aso s b o i a d i ;
— d a s tu rn in g b u versiyasi W E B D a v b a y o n n o m a s in i toMaqonli 
q o lla b - q u v v a tla y d i. Bu versiyalarni b o s h q a ris h va ta q s im la n g a n
ish n i ta s h k il q ilis h b o ‘y ic h a k e n g a y tir ilg a n im k o n iy a tla r g a ega 
b o 'lg a n klassik b a y o n n o m a sid ir;
— interfeysni s ta n d a rtla s h tiris h va sayqal b erish b o ‘y ic h a k atta 
ish q ilin d i. M a c r o m e d i a firm asi k o ‘p g in a d a s tu r l a r n in g ta s h q i 
k o ‘rinishi n o tu rg ‘u n p alitralarn in g y ag o n a konsepsiyasiga asoslanadi. 
M u h a rrirn in g oxirgi versiyasida p a litra la rn in g k o ‘rinishi s ta n d a r t - 
l a s h t i r i l g a n . U l a r n i n g d e y a r l i h a m m a s i t a r k i b i y m a j m u a v i y
191


palitralarga birlashish im k o n iy atig a ega b o ‘ldi. O ldingi versiyalarning 
r o ‘yxatga olishdagi b a ’zi k am ch ilik Jar b a r ta ra f etildi;
— k lav iatu ra k o m b in a tsiy a la ri b ir shakJga keltirildi. U la r w e b - 
d iz a y n u c h u n M a c r o m e d ia firm asi to m o n id a n ish lab ch iq ilg a n , 
b a rc h a d a stu rlash vositalari u c h u n u m u m iy b o l g a n icliki s tan d artg a 
m o slashtirilgan. Ichiga q u rilg an b o sh q aru v tizim i y o rd a m id a tu g m a - 
la rn in g h a r q a n d a y tu zilish in i o ‘zgartirish m u m k in .

Download 9,72 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   68   69   70   71   72   73   74   75   ...   92




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish