‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I

M E H N A T   TARBIYASI
M ehnat  tarbiyasining  m ohiyati,  maqsad  va  vazifalari.  M e h n a t 
tarbiyasi  o'quvchilarga  m ehn atn in g  mohiyatini  c h u q u r  anglatish,  ularda 
m e h n a tg a   ongli  m u n o s a b a t,  shuningdek,  m u ay y an   ijtimoiy-foydali 
h a r a k a t   yoki  k a s b iy   k o ‘n i k m a   va  m a l a k a l a r i n i   s h a k l l a n t i r i s h g a  
y o ‘naltirilgan  pedagogik  faoliyat  jarayoni  b o ‘lib,  ijtimoiy  tarbiyaning 
m uhim  tarkibiy qismlaridan  biri hisoblanadi.  M eh n a t tarbiyasini shunday 
tashkil  etish  kerakki,  inson  m e h n a t  ja ra y o n i  va  uning  natijasidan 
qanoatlanishini tarkib toptirishga  k o ‘maklashsin.  M ehnat tarbiyasining 
p ro v a rd   m aq sad i  shaxs  x a r a k te rin in g   asosiy  xislati  sifatida  u n in g  
m e h n a tg a   boMgan  ehtiyojini  shakllantirishdir.
0
‘quvchilarning ijtimoiy rivojlanishini t a ’m inlashda mehnat  tarbiyasi 
m u h im   s h artlardan  biri  b o ‘lib  hisoblanadi.  U n in g   amalga  oshirilishi 
davlat tom onida n  olib borilayotgan  ijtimoiy va  iqtisodiy siyosat  m azm uni 
bilan  belgilanadi.
0
‘zbekistonda, b o z o r iqtisodiyoti  munosabatlarini shakllantirishning 
asosiy tamoyillari jam iy atd a amalga oshirilayotgan  ijtimoiy islohotlaming 
asosi  sanaladi.
Hozirgi  d a v r d a   te x n ik a   va  tex n o lo g iy alar  rivojlanishini  yuksak 
b o s q i c h g a   k o ‘t a r i s h   u c h u n   is h l a b   c h i q a r i s h n i   k eng  k o ‘l a m d a  
komputerlashtirish,  iste’mol  mahsulotlarini ja h o n  standartlari darajasida 
ishlab  chiqishni  y o ‘lga  q o ‘yish  talab  etilm oqda.
Bularning  b arch asi  yuksak  intellektual  va jism oniy  kam olotga  ega 
b o ‘lish,  ishlab  ch iq arish   jaray o n larin in g   ilmiy-texnikaviy  va  iqtisodiy 
a s o s l a r id a n   t o ' l a q o n l i   x a b a r d o r   b o ‘lish,  m e h n a t g a   o n g li,  ijo d iy  
m u n o s a b a td a   b o ‘ladigan  yoshlarni  tarbiyalashni  taq o zo   etadi.  Bu  esa, 
o ‘z  navbatida, t a ’lim  muassasalarida  m ehnat t a ’limi va tarbiyasini tashkil 
etishga  nisbatan  u lk an   talablarni  q o ‘yadi.
M e h n a t   ta r b iy a s i n i n g   m a q s a d i  o ‘q u v c h i l a r d a   m e h n a t g a   ongli 
m u n o s a b a t n i   s h a k lla n tiris h d ir.  M a z k u r   m a q sa d g a   erishish  y o ‘lida 
quyidagi  vazifalarni  ijobiy  hal  etish  m aqsadga  muvofiq:
—  yosh  a v lo d d a   m e h n a t  qilish  istagini  q a ro r  toptirish  va  ularni 
z a m o n a v iy   ishlab  c h iq a r ish n in g   turli  so h a la rid a   faoliyat  yuritishga 
tayyorlash;
—  o ‘q u v c h ila r d a   u m u m ja m iy a t  m a n fa a ti  y o ‘lida  m e h n a t  qilish 
ehtiyojini  hosil  qilish;
—  ularning  aqliy  qobiliyatlarini  rivojlantirish;

---

—  o ‘q u v c h i l a r n i n g   m a v j u d   b i l i m l a r i n i   u z l u k s i z   r a v i s h d a  
ta k o m illa shtirib  borishlari  u c h u n   z a ru r  sh a rt- s h a ro itn i  yaratish;
—  ularda  m e h n a t  k o ‘n ik m a   va  m alakalarini  tarkib  toptirish;
—  o ‘quvchilar  faoliyatida  y u qori  m a d a n iy a t,  m aq sad g a  intilish, 
tashkilotchilik,  m e h n a t  in tiz o m i,  tadbirkorlik,  tejam k o rlik ,  ishni  sifatli 
bajarish,  moddiy boyliklarga ehtiyotkorona  m unosabatda boMish,  hayotiy 
faoliyat  y o ‘nalishini  belgilash  m alakalarini  shakllantirish;
— o ‘quvchilarda davlat  iqtisodiy siyosati  m az m u n ig a  tayangan  h olda 
u la r   yashab  turgan  h u d u d l a r   ishlab  chiqarish  xususiyatlariga  m uvofiq 
kasblarni  egallashga  boMgan  qiziqishni  oshirish;
—  o ‘quvchilarni kasbga  yoMlash,  ularni  m e h n a t  faoliyatining b a r c h a  
tu rlari,  shuningdek,  ular yash a y o tg a n   h u d u d d a  ehtiyoj  m avjud  boMgan 
m utaxassisliklar bilan  tanishtirish.
M a z k u r  vazifalar  tizim id a  o ‘quvchilarni  m e h n a t g a   psixologik  va 
a m a liy  j ih a td a n  tayyorlash  u la rn in g   qiziqish  va qobiliyatlarini a niqlash 
o rqali  am alga  oshiriladi.
M e h n a t tarbiyasi 
0
‘q u v chilarning aqliy,  m a ’naviv-axloaiv.  iismoniv 
va  estetik  tarbiyasi  bilan  o ‘z a ro   bogMia  h o ld a   yaxlit  t iz im d a   a m a lg a  
o sh irilad i.  C hunonchi:
1.  A qliy  tarb iy a  o ‘q u v c h i l a r   m e h n a t   ta r b iy a s i ,  u l a r n i   k a sb g a  
t a y y o rla sh n in g   asosi  s an a la d i.  Z e r o ,   m e h n a t  —  n a z a riy   va  a m a liy  
b ilim larni  egallashga  y o rd a m   b erad i,  bilim  esa  o ‘z  nav b a tid a  shaxsni 
m e h n a t g a   t a y y o r l a s h n i   t a k o m i l l a s h t i r a d i .   M e h n a t   t a r b i y a s i n i n g  
sam aradorligi  o ‘quvchilarni  m e h n a t  faoliyatiga  tayyorlash  ja r a y o n id a  
h a r to m o n la m a   rivojlangan shaxsni tarbiyalash  vazifasi bilan belgilanadi.
2.  M e h n a t tarbiyasi  axloqiy tarb iy a n in g  asosiy vositasi  hisoblanadi. 
C h u n k i   m e h n a t  faoliyati  y o r d a m i d a   o ‘q u v c h i d a   m e h n a t s e v a r l i k ,  
intizom lilik,  irodalilik,  tash ab b u sk o rlik ,  m ustaqil  h a ra k a t  qilish  kabi 
axloqiy  xislatlar  h am   shakllanadi.
3.  M eh n a t  tarbiyasi  estetik  tarbiya  bilan  m u s t a h k a m   a lo q a d a   olib 
boriladi.  M ehnat  tarbiyasi  m a z m u n i g a   estetik  e le m e n tl a r n i  singdirish 
aso sid a  uni  am alga  oshirish  o ‘q u v c h i l a r   m e h n a t   ta rb iy a sid a   k a tt a  
ah a m iy a t  kasb etadi.  M e h n a td a  g o ‘zallik va o ‘z  m e h n a t i d a n   zavqlanish 
u n in g   y an a d a  sam arali  kechishiga  y o rd a m   beradi.
4.  «Milliy istiqlol g ‘oyasi:  asosiy tu s h u n c h a  va tam oyillar»  risolasida 
m illiy  istiqlol  m afkurasining  ijtim o iy -iq tis o d iy   asoslari  h a q i d a   fikr 
yuritilar ekan:  «Milliy  istiqlol  m afk u rasi  o ‘z  m o h iy a tig a   k o ‘ra,  h a r  b ir 
fu q a ro n in g   m unosib tu rm u s h   darajasini  t a ’m in la y d ig a n   farovon  h ay o t

---

kechirishga  chorlaydi.  H ar  bir  insonni,  u  qaysi  shakldagi  m ulkchilik 
asosida  m ehnat  faoliyati  bilan  shug‘ullanm asin,  shaxsiy  m a nfa atlarini 
xalq  va vatan  m anfa ati  bilan  o ‘zaro  uyg‘unlashtirib yashashga  undaydi. 
...  H a r  bir  fu q a ro n in g   farovonligi  —  butnn jam iyatning  farovonligidir, 
g ‘oyasini  ilgari  su ra d i» 1,  —  deb  t a ’kidlanishi  h am   bejiz  emas.
Yuqoridagilarga  asoslanib,  o ‘quvchilar m ehnat  tarbiyasida quyidagi 
m ezonlarni  asos  qilib  olish  m aqsadga  muvofiq.  Bular:
—  o ‘q u v c h i la r   t o m o n i d a n   m e h n a t n i n g   ijtimoiy  a h a m i y a ti n i n g  
tushunilishi;
—  ularning  ixtiyoriy  ravishda  m ehnat  qilishlari;
—  ularda  m e h n a t   qilmay  hayot  kechiruvchilarga  nisbatan  nafrat 
uyg‘otish;
— 
0
‘quvchilarda  m ehnat  va  m ehnat  ahliga  hurmat  tuyg‘ularini qaror 
toptirish;
—  ularda  m e h n a t d a  javobgarlikni  his  etish  tuyg'usini  tarbiyalash;
—  ularning  m e h n a tg a   ongli  m u n o s a b a td a   b o ‘lishlariga  erishish;
—  m e h n a t d a   ijodkorlikni  q o ‘llab-quvvatlash;
—  o ‘quvch ilard a jam iyat  va  u m u m x a lq   mulkini  k o ‘z  q o ra c h ig ‘iday 
asrash  tu y g ‘ularini  shakllantirish;
—  m e h n a t d a   d o ‘stlik,  o 'rto q lik   va  ham korlikka  erishish;
— 
0
‘q u v c h i l a r n i n g   m e h n a t n i   g o ‘z a ll i k   m a n b a y i   s i f a t i d a  
tushunishlariga  erishish  va  boshqalar.
Yuqoridagi  m ezonlar asosida o ‘quvchilami b o ‘lg‘usi  kasbiy faoliyatga 
tayyorlash jarayonini  barcha t a ’lim-tarbiya  ishlarini  mustahkam aloqada, 
hozirgi  z a m o n   talablariga  mos  h o ld a   olib  borish  taqozo  etiladi.