G im n a st ik a d a r sl a r id a in no va tsio n t e X n o L o g iy a L a r

5.3.  M ashqlam ing  m e’yorlanishi (yuklam a)sini aniqlash va
boshqarish
Shug‘ullanuvchilaming  darsda oladigan yuklam alar o ic h am i 
bajariladigan  mashqlaming  murakkabligi  ham da  ulam ing  takror- 
lanish  soni  bilan  belgilanadi  (m e’yorlanadi).  M ashqlaming murak­
kabligi doimiy kattalik hisoblanmaydi. U shug'ullanuvchilar jism o­
niy  sifatlarining  rivojlantirilishi  darajasi,  harakat  malakasining 
egallanishi  darajasi,  shuningdek m ashqlam ing  bajarilish  sur’atiga 
(jadalligiga) qarab o'zgarishi mumkin.
Shunday  qilib,  mashqlarni  takrorlash  soni,  bajarilish  murak- 
kabligi  va  sur'ati,  yuklama  hajmi  hamda  shiddati  o ic h a m   bo ‘lib 
xi/m at  qiladi.
Ciimnastika  darslarida  y u k lan ian i  t o ' g ' r i  ta q s im la s h n in g  asosiy 
shartlarid an  biri  uni  usia-sekinlik  bilan  o shirib   borishdir.  Inson 
o rg a n iz m i  katta  yuk laniani  n isbatan  vengil  k o 'ta r is h i  m um kin . 
Uiroq  b uning uchun  b irm u n c h a  yengil  jism oniy  m ash q larn i  bajarish 
y o 'li  orqali  (keyinchalik  u la m in g   shiddati  a sla-sek in   oshiriladi) 
o r g a n i/ m n i   b u nday  y u k la m a g a   old in d an   tay y o rla sh   lo z im   b o ‘ladi. 
M c ’y o rd a n   ortiq  yoki  ilk  bor  tavsiya  q ilin g a n   jis m o n iy   y u k l a m a  
s h u g 'u l l a n u v d i i n in g   j is m o n iy   tay y o rg a rlig ig a   m u v o fiq   b o 'l m a s a , 
ish  bajargan  m u s h a k la r  guruhi  " fa r y o d ”  k o 'ta r a d i -  m a s h g ‘u lo td an  
s o 'n g   o g 'r iy d i.  A yrim   h olatlarda  bu  o g ‘riq  bir  n e c h a   k u n g a  
d i o 'z i l i s h i   o q ib atid a  s h u g 'u lla n u v c h i  m a s h g ‘u lo tla r d a n   bezib,
109

---

shug‘ullanish  uchun  xohishning  y o ‘qolishi  kuzatilgan.  Jismoniy 
yuklam aga  qator  adabiyotlarda  turlicha  ta'riflar  berilgan.  Biz  L.P. 
M atveyevning  (1991) ta iifm i e ’tiboringizga havola qildik.
Jismoniy  yuklam a  -   mashqni  bajarish  uchun  shug‘ullanuvchi 
organizmi  tom onidan  sarflanadigan  energiya  hajmi  bilan  belgila- 
nadi.  Yuklama  m e’yori  -   bu  uning  belgilangan  miqdori  b o iib , 
hajmning va jadallikning  parametri bilan o ‘lchanadi.
Yuklamaning  hajmi -  gim nastika darslarida  bajarilgan  m ashq­
laming,  qilingan urinishlam ing  soni,  m ashg'ulot  uchun  sarflangan 
vaqt va boshqa k o ‘rsatkichlari bilan belgilanadi.
Jadallik  -   harakatning  sur’ati  (tempi),  tezligi  k o ‘rsatkichlari, 
o ‘ta te z  yugurish, yurak qisqarishining chastotasi bilan tavsiflanadi.
Jismoniy  m ashqlarni  bajarishdagi  o ‘zaro  m unosabat  teskari 
proporsionallikga  ega:  Y uklam aning  hajmi  qancha  katta  b o ‘Isa, 
uning jadalligi shunchalik past b o ia d i yoki uning teskarisi. M uskul 
ishi  xarakteriga  k o ‘ra  yuklam a  standart  va  o'zgaruvchan  b o iish i 
mumkin.
Yuklamaning  ta ’siri  organizmning bajarilgan ishga reaksiyasi 
hisoblanadi.  Uning  k o ‘rsatkichlari -  yurak qisqarishi  chastotasi va 
o ‘quvchilar toliqishining tashqi  alomatlaridir.  Jismoniy yuklamada 
toliqish  darajasining  tashqi  alomatlari  gradatsiyasi  jadvalda 
ifodalangan  (6-jadval).
6-jadval
Toliqishning tashqi alomatlari
A lo m a tla ri
T o liq ish  d arajasi
Y engil
ah am iy atli
ju d a  k atta
Yuz 
te risin in g  
ran g i va 
tan asi
Q izillig i 
u n c h a lik  h am  
k o ‘p  em as
A h am iy atli
d a ra ja d a
q izarg an
K e sk in  q izarish ,  o q arish , 
lab  ra n g in in g   biroz 
k o ‘karishi
T erlo v c -
hanlik
K o ‘p  em as, 
k o 'p r o q  yuzi
K u ch li,  b o sh i  va 
ta n a si
Juda  k u ch li, tu z  chiqib 
k etad i
110

---

N a fa si
B iro z
te zlash g an ,
m a ro m li
A h am iy atli 
d a rajad a 
te z la sh g a n , 
ay rim  h o lla rd a  
o g ‘zi  b ilan   n afas 
o lad i
K e sk in  te z la sh ish i, 
h a n sira b   q o lad i
H a ra k a ti
B u z ilm a g a n
Is h o n a rli  em as
C h a y q a lish , 
g a n d ira k la s h ,  h a ra k a t 
k o o rd in a tsiy a sin in g  
b u z ilis h i,  oyoq- 
q o 'lla rid a   q altirash
D iq q ati
X a to siz
B u y ru q larn i
bajarish d a
n o a n iq lik la r
B u y ru q la rn i  b a ja rish d a  
su stlik ,  k o 'p in c h a  
ta k ro riy   b u y ru q d a n  
s o ‘n g
0 ‘z in i  h is 
q ilish
S h ik o y ati
y o q
C h arch ag an i 
h a q id a  n o liy d i, 
h a n sira sh  va 
b o sh q a la r
K u ch li  ch arch ash , 
o y o q la rid a   o g ‘riq,  bosh 
a y la n ish i,  h a n sira sh , 
q u lo q la ri  sh a n g ‘illay d i, 
b o sh id a  o g ‘riq,  k o ‘n g il 
ay n ish i v a  b o sh q a la r
Jadvalda  qayd  qilingan  barcha  alomatlar  turli  darajada  va 
turli  holatda  jismoniy  yukning  shug'ullanuvchilar  organizmiga 
ta'siri  doirasini  ifodalaydi.  Bu  bilan  m ashg‘ulotlar  jarayonida 
yuklam aning m e'yorini  aniqlash va boshqarish m um kin b o ‘ladi.
Yuklamani  optimal  m e ’yorlashning  nazariy-uslubiy  asosi- 
ni  organizm ning  jism oniy  m ashqlar  ta'siriga  m oslashish  qonu- 
niyati,  shug'ullanganlikning  ortishidan  bilish  mumkin.  Qayd 
qilinganlardan  kelib  chiqib,  quyidagi  uslubiy  holatlar  shakllangan 
va  ilmiy  asoslangan:  gim nastika  darsida  yuklam ani  adekvatligi 
(organizm ning o ‘ziga xos funksional im koniyatlariga muvofiqligi), 
yuklam ani oshirishning asta-sekinligi (funksional imkoniyatlarning 
ortishi  rivojlanishini  ta'm inlovchi),  yuklamaning  tizimliligi  (ular­
ning birin-ketinligi va m untazam liligi).
i l l

---

Jismoniy  yuk  har  qanday  aniq  bir  holatda  o ‘zining  parametri 
(hajmi,  jadalligi,  dam  olish  intervali)ga  k o 'ra   optimal  b o ‘lishi 
kerak,  bu  o 'z   navbatida  shug'ullanish,  trenirovka  qilish  effektini 
oshiradi.  Y uklam aning  yetarli  darajada  emasligi  esa  besamar, 
o ‘quv  vaqtini  befoyda  y o ‘qotishga  sabab  bo'ladi.  ortiqrog‘i  esa 
organizmga salbiy ta ’sir k o ‘rsatadi,  ziyon yetkazadi.
A garda  yuklam a  oldingi  holatidagicha  qolaversa,  o'zgarti- 
rilmasa, uning ta ’siriga organizm o'rganib qoladi va rivojlantiruvchi 
effekt yo*qqa chiqadi.  Qayd qilingan sababga k o 'ra jism oniy yukni 
asta-sekinlik bilan oshirib borish zaruriy talab hisoblanadi.
N isbatan  axboriy  norm aga  aylangan,  obyektiv  va  amaliyotda 
keng  q o ilan ilad ig an  organizm ning jism oniy  yukka reaksiyasining 
amaliy  k o ‘rsatkichi  yurak  qisqarishining  chastotasi  (YuQCH) 
miqdori  bilan  hisoblanadi.  Yurak-tomir  tizim ining  funksional  im- 
koniyatlarini  oshirish  m aqsadida  yuklam a  m e'yorini  oshirishda 
YuQCH  ning  miqdori  bir  daqiqada  130  m artadan past b o im aslig i 
talabi  qo'yiladi.  Bu  raqam  yurak  urishining  maksimal  hajmi  deb 
qabul  qilingan.  Shunga  ko‘ra  yurak  qisqarishining  chastotasi 
miqdori  daqiqasiga  130  ga  teng  b o ‘lishi  trenirovka  yoki  darsning 
asosiy  qismidan  keladigan  foydaning  ostonasidagi  yuklam a  deb 
qaraladi.