Erkin X u d o y b e r d iy e V adabiyotshunoslikka


Epik,  lirik  va  dramatik obrazlar



Download 6,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet15/24
Sana23.01.2022
Hajmi6,97 Mb.
#405538
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   24
Bog'liq
Adabiyotshunoslika kirish (E.Xudoyberdiyev) (1)

Epik,  lirik  va  dramatik obrazlar
Badiiy asarlarda voqelikni aks ettirish  uch  xil usul bilan  am alga oshiriladi. 
Bu  usullar ad abiyotning  k o ‘p  asrlik taraqqiyoti  davom ida yuzaga  kelgan  va 
shaktlangan.  M azkur u su llar adabiyotning asosiy adabiy tu rlari bilan bog‘liq 
b o ‘lib, epik,  lirik va d ram atik  ko‘rinishlarga ega.
D astlab  kelib ch iq q an   ep ik  tasvir usuli yozuvchiga  nisbatan tashqi dunyo 
hisoblanuvchi  b orliqni  aks ettirish d an   iborat.  Lirik tasvir usuli voqealikdagi 
h o d isa la rta ’sirida inson  qalbida tug‘ilgan his-tuyg‘ular, o ‘y-fikrlam i o ‘z tilidan 
ifodalash  asosiga  q u rilad i.  D ram atik   tasvir  usuli  esa  aw alg i  ikki  xil  usul 
im koniyatlarini o ‘zida jam laydi va ko‘rsatiladigan voqealarda ishtirok etuvchi 
shaxslam ing xatti-harakatlarini  ham , nozik his-tuyg‘ularini ham ,  ular harakat 
qiladig an  sharoitni  h a m   o ‘z a ro   uzviy  bog‘liq  h o ld a,  voqeaga  aralashm ay, 
yozuvchi ishtirokisiz aks ettirishga suyanadi.
M azkur tasvir usullari  adabiyot tarixida tasodifiy ravishda  yuzaga  kelgan 
em as.  U larning  vujudga  kelishi  inson  hayotining  qo nu niyatlari,  o ‘ziga  xos 
to m o n la ri bilan  bog‘liq.
Ayrim badiiy asarlarda tasvir usullari o ‘zaro m unosabatga kirishib, chatisnib, 
birikib  ketishi  m u m k in .  M asalan ,  yozuvchi  Said  A h m ad   “ U fq ”  rom an ida, 
asosan, epik tasvimi yetakchi qilib olgani holda,  Dildor tasvirida lirik bo‘yoqlaiga 
k en g   o ‘rin  beradi.  A ’z a m   o b ra zin i esa  ko‘plab  d ra m a tik  vaziyatlardan  olib 
o ‘tadi.
Epik,  lirik va  d ra m a tik   tasvir  usullarining  o ‘z a ro   chatishib  ketishi  bilan 
b ad iiy   talqin  im k o n iy atlari  doirasi  qashshoqlashm aydi,  balki  u,  aksincha. 
tasvirga yanada yorqin t a ’sirchanlik va teranlik baxsh etadi.


I l l   b  o  b
ADABIYOT  -   IJT IM O IY   O N G   SHA K LI
Adabiyot  b itm as-tuganm as  g 'oyalar  m an b ay i  hisoblanadi.  U n d a   tu rli 
z a m o n la rd a g i  k ish ila rn in g   fik rla ri,  o ‘y -m u lo h a z a !a ri,  o r z u - u m id la r i, 
jam iyatdagi  siyosiy,  m afkuraviy,  ax loqiy-ta’lim iy,  falsafiy,  diniy va  b o sh q a  
xildagi  qarashlari  o ‘z  aksini  topadi.  H ar  b ir  d av r  adabiyotida  o ‘sha  z a m o n  
jam iyatining ong darajasi aks etadi. Shu  bilan birga,  badiiy adabiyot  o ‘zi aks 
ettirgan  g 'o y alar bilan  kishilar qalbiga,  ruhiga  kuchli t a ’sir o 'tk a /ib ,  u la rd a  
yangi-yangi qarashlar,  fikrlartug'ilishiga. ulam ing m a ’naviy jihatdan boyishiga, 
ongning o‘sishiga xizm at qiladi.  Shu xususiyatlarga ko‘ra adabiyot ijtim oiy o n g  
shakllaridan biri  hisoblanadi.
Badiiy adabiyotda  yozuvchining ezgu  fikrlari,  g ‘oyalarisiz  chinakam   a sa r 
ijod  qilinishi  m um kin  emas.  Agar  asarda  subyektiv  ibtido,  ya’ni  y ozu vchi 
g ‘oyalari,  fikrlari b o ‘lm asa,  u  m a ’rifiy-tarbiyaviy aham iyat  kasb eto lm ay d i.
Adabiyotning g‘oyaviyligi haqida so‘z b organda, badiiy tafakkum ing o ‘ziga 
xos xususiyatini hisobga  olmaslik m um kin  em as.  Ijoddagi  muayyan g ‘oyaviy 
yo‘nalish faqat m azm uniga ko‘ra emas, balki  ifodalanishi jihatidan ham m aqbul 
yoki nom aqbul b o ‘lishi  m um kin.  Badiiy asarlard a g ‘o y alar bevosita so ‘z n in g  
o “zi  bilan  em as,  balki  obrazlar  hosil  qilish  y o ‘li  bilan  ifodalanishi  sab a b li, 
ularquruq bayon etilishi mumkin emas.  Bu g‘oyalar,  asardagi barcha obrazlar, 
ulam ing o ‘zaro m unosabatlari vositasida yuzaga chiqariladi. Aks ettirilayotgan 
turm ush  m anzaralariga  nisbatan  m uallif m u n o sab atin i  ifodalash  yo ‘li  b ila n  
asarn in g   g ‘oyaviy-hissiy  q u w a ti  o sh irilad i,  lek in   badiiy  tasvir  o ‘r n in i 
pub!itsistika egallab qolishi  mum kin emas.
Badiiy asarlarning g ‘oyaviy mazmuniga m uallif m unosabati aralashuvi bilan 
uning  publitsistik  fikrlarini  aynan  bir  narsa  d eb   tu sh u n ish   m um kin  em as. 
Badiiy obrazlarda muallifning alohida-alohida fikr va qarashlarigina em as,  balki 
ongi va ruhiy dunyosining butun boyligi  aks etganligi sababli ham  bu q arashlar 
orasida ba’zan  ziddiyatlar ham ko‘rmishi  m um kin.
Y ozuvchilar  o ‘z  badiiy  asarlarida  ifo d ala y d ig a n   g ‘oyalar  fa q at  u la r 
tafakkurining  mahsuli hisoblanmaydi.  Agar u lar faqat  shaxsiy tafakkur m evasi 
b o ‘lganda ed i, tasodifiy  fikrga aylangan va  kishilar ongining rivojida m u h im  
ahamiyat kasb etolm agan ham bo‘lardi. Adabiyotning eng yaxshi nam unalarida 
ifodalangan g ‘oyalarda voqelikdagi o ‘zgarishlar, tu rm u sh  tajribasi, turli ijtim oiy 
sinf yoki guruhlam ing m anfaatlari, qarashlari aks etadi. Shunga ko‘ra  ular k atta 
ijtim oiy  aham iyatga  m olik  bo‘lib,  m illionlab  kishilar  qalbiga,  ongiga  y e tib  
boradi.


Adabiyotning ko‘p asrlik taraqqiyoti tajribasidan  m a’lum boMishicha, tarixiy 
rivojlanish qonuniyatlariga tayangan,  uning xususiyatlarini  to ‘g ‘ri  tushungan 
iste’dodlargina  eng  yaxshi badiiy kashfiyotlar qila  olganlar.
Ilg 'o r g ‘oyaviy yo‘nalishdagi va yuksak badiiy qim m atga ega b o'lg an, xalq 
om m asiga  xizm at qiladigan adabiyot  har doim xalqehildir.
Yozuvchi  d u n y o q arash i  va  ideallarining sinfiyligi  va  partiyaviyligi  uning 
ijodiy im koniyatlarini ch eklab 
q o ‘y a d i, 
xalq m anfaatlarini tushunishga xalaqit 
beradi.
“ Xalqchillik”  atam asi  o ‘zbek adabiyotshunosligiga o ‘rta asrlar gum anizm i 
xulosalarini o ‘zlashtirib,  shaklan  asrim iz boshida  kirib keldi.  A m m o shoirlar 
ilgari o ‘z asartarida  h ay o tn i ulus,  m ehnat ahli  m anfaatlari  nuqtayi nazaridan 
b a h o la r  edilar.
Xalq  poeziyasida  lin in g   m uayyan m uhim  xususiyatlari  aks etadi,  h ar  bir 
xalq  ruhiyati  va  ijtim oiy tu rm u sh i o ‘ziga  xos boMadi  h am da bu  o ‘ziga xoslik 
o ‘sha xalq tom onidan  ijod etilgan asarlarda o ‘z izini qoldiradi.
O dam lar xalqchillik tu shunchasini m ehnatkashlar om m asining qarashlari 
bilan bog'Iiq  holda  olib qaraganlar.  U lar xalqchillikni  eskicha talqin  qilishni, 
y a ’ni  m uayyan  m illatn in g   u rf-o d atlari,  m arosim lari,  kiyim larini  ko 'rsatish - 
d a n g in a   iborat  d eb  tu sh u n ish n i  inkor  etib,  “ haqiqiy  milliylik  sarafanni 
tasvirlashdan  iborat em as,  balki xalq ruhining aks ettirilishidadir” degan ju d a 
m uhim   fikrga keldilar.
Eng  ajoyib  ad abiy asarlard a  xalq  ongi  bayon  etilad i,  xalq  ruhi va  hayoti 
yorqin,  to 'g 'r i  aks ettirilad i.
Shoir boshqa xalq  hayotini tasvirlaganda ham  xalqchil,  milliy b o ‘lib qolishi 
m um kin,  ch un ki  u  b o sh q a   xalq  hayotiga  o ‘z  k o ‘zi  va  nuqtayi  nazari  bilan 
qaraydi. Yozuvchi chinakam   xalqchil san’atkor b o ‘lm og‘i uchun xalqqa xizmat 
qilm og‘i,  m ehnatkash  o m m an in g  m anfaat va  ruhiy ehtiyojlarini qondirm og ‘i 
zarur.
Ulug‘ yozuvchi va tanqidchilam ing fikrlari bunday adabiyot tajribasi asosida, 
m uayyan adabiyotning,  adib ijodining yoki alohida bir asarning xalqchilligini 
yoxud  xalqchil  em aslig in i  aniqlashga  im kon  beruvchi  m ushtarak  belgilar, 
o 'lc h o v la r ,  m e z o n la r   k e ltirib   c h iq a ris h i  m u m k in .  B u n d ay   b e lg ila r 
“ adabiyotshunoslikda xalqchillik mezonlari” darajalari deb ataladi. Adabiyotning 
xalqchilligini belgilashda,  odatda,  uchta m uhim  m ezonga asoslaniladi.
Badiiy asa r xalqchilligining birinchi m ezoni sh u n d an   iboratki,  u n d a  xalq 
o m m asi  u ch u n   m u h im   va  qiziqarli  hodisalar  h am d a  x arak terlar  p ux ta 
tasvirlanishi lozim .T abiiyki,  tasodifiy,  n o tip ik  n arsa-h od isalam i  aks ettirish 
bilan xalq om m asining  “ hayot darsligi” oldiga q o ‘yiladigan talablam i qondirib 
b o ‘lmaydi.


Eng  vaxshi  adabiy  asarlarda  h a r   d o im   m uayyan  davrda  xalq  om m asini 
hayajonga  solgan  masalalarga  jid d iy   e ’tib o r  berilgan,  ijtim o iy   (araqqiyot 
qonuniyatlari yuzaga  chiqadigan  m u h im   hodisalaraks ettirib  kelingan.
Adabiyot xalqchilligining ikkinchi  m ezoni hayotni davm ing  ilg‘o r ideallari 
nuqtayi  nazaridan  haqqoniy  aks  e ttirish n i  taqozo  qiladi.  O d a m la r  hayotni 
haqqoniy aks ettirish badiiy asar xalqchilligini ta ’minlovchi asosiy shartlardan 
biri ekanligi  haqidagi  fikrni ilgari  surgari edilar.  Yozuvchir.ing ezgu  m aqsadi, 
yuksak g 'o y alari  badiiy  m ukam m al  shak l vositasída  ro‘yobga ch iq qan dag in a 
uning  asari  xalqchil  bo‘ladi.  A d ab iy o t  xalqchilligining  avvalgi  ikki  m ezoni 
bilan  cham barchas bog‘liq  u ch in ch i  m ezo n i  asarda  xuddi  m a n a   shu  badiiy 
m ukam m allik  boMishini,  niyat,  y e tu k   va  takrorlanm as  q a h ra m o n la r  oddíy 
xalq tilida tushunarli xarakterlarorqali tasvirlab berilishini taqozo etadi.  Shunga 
k o 'ra,  yozuvchiningbadiiy m ahorati  m asalasi har bir san’at  asarida,  xususan, 
adabiy asarda katta ahamiyatga ega.
D em ak, voqelikdagi  keng xalq om m asi  uchun  m uhim  va qiziqarli b o ‘lgan 
hodisalarni  ilg‘o r  ijtimoiy  id eallar  nu q tay i  nazaridan,  h aq q o n iy   qam rab 
oigan,  m ukam m al badiiylik asosida  aks ettirgan  adabiy asarlar adabiy otnin g 
chinakam  xalqchil  namunalari b o ‘lib qoladi.
Xalqchil asarlar ommaga yetib borishi uchun  muayyan sharoit ham  zarurdir.
A d a b iy o tn in g   xalqchilligi  b ila n   b ir  q a to rd a   buyuk y o z u v c h ila rn in g   va 
ular yozgan  nod ir asarlarning  u m u m in so n iy  aham iyati  haq id a  h am  gapirish 
zarur.
Adabiy asarlarning xalqchilligi va um um insoniy ahamiyati  masalalarí o ‘zaro 
uzviy bog‘liq: xalqchil bo4lmagan asar um um insoniy b o la  olm aydi.  M a’lumki. 
har b ir s a n ’at  asari muayyan xalq  ijodkori  tom o n id an   yuzaga keltiriladi.
Chinakam  xalqchil asaigina boshqa mamlakatlarga yoyiladi va um um insoniy 
ahamiyat kasb eta oladi.
Butun insoniyat manfaatlariga m os  keladigan chinakam xalqchil asarlargina 
milliy  d o irad an   chiqqan,  lekin  m illiy  o ‘ziga  xosligini  yo‘q o tm a g a n   holda 
umuminsoniy ahamiyatga ega bo‘la oladi.
M uayyan  yozuvchi  yoki  ad a b iy   asa rn in g   u m u m in so n iy   a h a m iy a tin i 
aniqlaganda, badiiy taraqqiyot xilma-xilligining tarixiy qonuniyatlarini,  uning 
ijtim oiy  m eh n at  taqsimotiga  va  ijtim oiy  turm ushn in g  o ‘ziga  xosliklariga 
bogMiqligini  hisobga olish zarur b o ‘ladi.
Haqiqiy  sa n ’at  um um insoniy  b o ‘lad i,  barcha  xalqlar  u c h u n   n am un aga 
aylanadi.
Eng yaxshi adabiy asarlarda  h ay o tn in g  asosiy jarayonlari va xalq  ongi  aks 
etishi  sababli ular orqali o ‘sha xalq adabiyotining qay darajada u m u m inso niy  
qim m atga ega ekanligini ham aniqlash m um kin.


D em ak, adabiyotning xalqchilligi o ‘ziga xos bosqichlaiga, pog‘onalarga ega. 
Eng yuqori pog‘onada  ijodida um um insoniy mazmun yaxshi aks etgan shoirlar 
turadi.
A dab iy o td a  um um insoniy m a z m u n   h a r doim bevosita  turli  xalqlar hayoti 
m a n z a ra la rin i  g avdalantirish,  h a r  xil  m illatga  m ansub  b o ‘lgan  kishilar 
x a ra k te rin i  vujudga  keltirish  y o ‘li  bilangina  ifodalanishi  sh art  em as.  Milliy 
d o irad a n  ajralm agan.  lekin o ‘zida  b u tu n   insoniyat uchun  m uhim ,  tushunarli, 
ta n ish   fik r-tu y g ‘u larni  m ujassam lash tirg an  asar  yoki  q a h ra m o n la r  ham  
um um bashariy ahamiyatga  molik.
I V b o b
BADIIY  A D A BIY O TD A   T IP IK L IK   M U A M M O S I
Badiiy obraz xususiyatlari to ‘g ‘risida so ‘z borganda,  unda alohida o'ziga xos, 
xususiy,  tak ro rla n m as belgilarda  b ir q a to r hodisalarga,  kishilarga va ijtimoiy 
yo‘nalish larga  d o ir  tim um iy,  x arak terli  tom on lar  aks  etishi  aytilgan  edi. 
A lo h id alik   bilan  um um iylik  orasid ag i  bunday aloqadorlik  badiiy  obrazning 
jo n lilig in i,  b ir  butunligini  t a ’m in la y d i,  rr.a’rifiy  aham iyatn i  belgilaydi  va 
yozuvchi ko‘zda tutgan  hayot haqiqatining mohiyati ochilishiga im kon beradi. 
H ayot  haqiqati  mohiyatini ochish esa adabiyot  oldida turgan tarixiy maqsad va 
v azifalam i am alga oshirishning za ru rsh artid ir.
Lekin hayot haqiqati deganda nim ani tushuninoq kerak va u badiiy adabiyot 
o brazlarida qanday yuzaga chiqariladi?  M azkursavollar va  m asalalam i to ‘g ‘ri 
id ro k etish   tip ik lik m u am m o sin in g   m ohiyatini anglashgayo‘1 ochadi.
M ashhur adabiyotshunos L.Q ayum ov “Tipiklik-bosh mezon” degan  asarida 
ay tish ich a,  tip iklik   ijodning  asosiy qonuniyatlaridan  biridir.
F aqat hodisalar, xarakterlar,  vaziyatlaming mohiyatini ochish yo‘li bilangina 
ijtim oiy  hayot  yoki  uning  taraq q iy o tid ag i  m uayyan  bosqich  haqida  to ‘g ‘ri 
ta s a w u r   hosil  qilish  m um kin.
A d a b iy o tn in g   bosh  tasvir  m avzusi  -   inson,  y ozu vchilarn ing   diqqat 
m arkazida  inson xarakteri,  ijtim oiy tip la r  turadi. Adabiyot  o ‘zining m uqaddas 
b u rc h in i  x arak ter  va  tip la rn i  b ad iiy  ko'rsatish  yo'li  bilan  a d o  etadi.
A gar yozuvchilar  kashf etgan in so n  xarakterida  m illion-m illion kishilarga 
xos  x ususiyatlar  o ‘z  ifodasini  to p m ag an id a,  bu  x arakterlar  kitobxonlam i 
h a y a jo n la n tiro lm ag a n ,  b ir-b irla rin i  va  o ‘zlarini  tushunishlariga  yordam - 
lash o lm ag an   b o ‘la re d i.


Shu bilan  birga.  biz  ad ab iy o td a tip ik ,  um um iy,  m u shtarakb elgilar  har 
doim  o ‘ziga xoslikda,  alohidalikda  yuzaga chiqishini,  faqat  shundagina jonli 
badiiy  obraz  vujudga kelishini  unutm asligim iz  kerak. O lim la r  tip n i  faqat 
ko‘pchilikka  xos xususiyatlar birikm asi deb tu sh u n g an   “ nazariy otchilar”  ga 
ta n b e h   berib,  tip la rd au m u m iy lik b ilan   alo h id alik b irlig i  q and ay   boMishini 
ta ’riflagan  edilar. Shoir  shaxslarning  h ar  birida um u m iy ,  tip ik  tom o n lar 
borligini  payqadi:  u  turli  kishilardagi  xususiyatlam i  y ag on a  badiiy yaxlitlik 
doirasida birlashtiradi.
S hunday  qilib,  tipik lik m u am m o sin i  badiiy  ad a b iy o tn in g   hayotni  bilish, 
o ‘rganish sohasidagi  vazifalari  va  im koniyatlari  m asalasi  bilan  bog'liq  holda 
idrok  etganda.  birinchi  navbatd a,  adabiy  obrazlard a  m u sh tarak  alom atlar 
alohidalik tarzida nam oyon boMishini e ’tibordan ch etd a qoldirish kerak emas. 
B oshqacha  qilib  aytganda,  adabiy o td a  tip ik   a lo m a tla r  o ‘ziga  xos  belgilar 
orqali ifodalanadi,  kishilarning  tip lari esainsoniy x arak terlar  vositasida  hosil 
boMadi.
X arakter  bu  m uayyan  insonga  xos  mijoz,  did ,  q arash ,  qiliq;  belgilar  va 
xususiyatlam i  o ‘zida  m ujassam lashtirgan  alohidalikd ir.  Bu  hol  shu  bilan 
izohlanadiki, inson hayotda turli-tum an munosabatlar va aloqalarga kirishganda, 
uning ongi va xulqida o ‘sha m u n o sab atlar ham da  aloqalarg a  m os keladigan 
to m o n la r shakllanadi.
Chinakam  realistik asarlardagi ko‘plab his-tuyg‘ular.  fikrlar ustidan hokimlik 
qiluvchi kuchli ehtirosli insoniy xarakterlar ko‘p qirrali  boMadi.  X arakterning 
ko‘p  qirraliligi  san ’atkorlar to m o n id a n   kishilarga  xos  xususiyatlam i  su n ’iy 
ravishda, tarqoq holda birlashtirish yoMi bilan yuzaga chiqarilm aydi. Yuqorida 
xarakterning  muayyan  alohidalik dan  iborat  ekanligi  aytilgandi.  H ar  bir 
xarakterning alohidalikka aylanishining sababi shundaki,  yozuvchilar o ‘zlarining 
asosiy  e ’tiborlarini  shu  x arakterning  barcha  xususiyatlarini  o ‘zaro  bogMab 
turuvchi  yetakchi belgisini ochib berishga qaratadilar.  X arakterning yetakchi 
sifatini tasvirlash adabiy asarlarda  nihoyatda katta aham iy atg a ega.  Shunday 
tasvir  tufayli  kitobxonlar asardagi  obrazlarning  ijtim oiy  m ohiyatini  anglab 
oladilar.
Q ah ram o n   xarakterida  jam iyatning  ilg‘o r  kishi  boMishga,  davr  bilan 
ham nafas borishga,  shu yoMda  faollik ko‘rsatishga intilish tuyg‘usi yetakchilik 
qiladi.  Shu  bilan birga,  u inson  baxti, o ‘z m uhabbati,  m azlu m   xalqlar ozodligi 
haqida  ham   ko‘p  o ‘ylaydi,  b a ’za n   iztirob  ham   c h e k a d i,  g ohida  qattiq 
g ‘azablanadi.  Bu xususiyatlarning hamm asi xarakterda yetakchi jihat doirasida, 
u bilan  uzviy bogMiq holda aks ettiriladi.
Y ozuvchilar tasvirlanayotgan  xarakterlarning  y etak ch i  belgilarini  ochib 
b erar ekanlar,  ularni bevosita yoki bilvosita ijtimoiy  hay ot qonuniyatlari bilan 
aloqadorlikda ko‘rsatadilar.  Buning sababi shundaki,  m azk u r yetakchi belgilar


shu  hayot  z a m in id a   tu g ‘ilgan  va  sh ak llan g an   boMadi.  Y etakchi  bclg ilarn i 
ijtim oiy  hay ot  q o n u n iy atlari  bilan  b o g iiq   holda  ochish  xarakterlarning 
umumiy, m ushtarak (omonini yuzaga chiqarishga imkon beradi.  Natijada xarakter 
tipiklik  kasb  e ta d i.  T ip la rd a   m uayyan  ijtim oiy  g uruh,  sinf,  xalqqa xos 
hisoblangan  x u su siy atlar  m ujassam lashgan  b o ‘ladi.  T ip la rn in g   m a ’rifiy 
aham iyati,  b irin c h i  navbatda,  ularda  ijtim oiy  hayot  tam oyillari  qanchalik 
haqqoniy aks ettirilganligi.  uning qonuniyatlari qay darajada chuqur ochilganligi 
bilan  belgiianadi.
C h in ak am   b adiiy  asarlarda  h ar  b ir  tip ,  albatta,  xarakter  (nuiayyan 
shaxs)  boMadi,  c h u n k i  h ar  bir  obrazda  m ushtarak  um um iy  beIgitar  alohida 
tak ro rlan m as xususiyatlar  tarzida  yuzaga  chiqadi.  O 'z id a  m uayyan  zam o n, 
ijtim oiy-tarixiysharoit,  ijtimoiy yo‘nalishlar va g'oyalarning  mushtarak,  um um  
uchun  ahamiyatli tom onlarini mujassamlashtirgan xarakterlarginatip  darajasiga 
k o 'ta rila o la d i.S h u n in g   uchun  ham   ch in ak am   tip larn in g   yuzaga keltirilishi 
hayot ja ra y o n la rig a   ch u q u r  kirib  borish  va voqelikni  badiiy  idrok etishning 
natijasidir.
Bu o ‘rinda adabiyotshunoslikda haligacha xato bir qarash. ya’ni real  kishilar 
xarakteri  bilan  ad abiy qahram onlar xarakterini aynan bir narsa deb tushunish 
hollari uchraydi.  A lbatta,  har bir ch inakam  yozuvchi  real hayotdagi kishitam i 
o ‘rgangan h o ld a  adabiy qahram onlar obrazini hosil etadi.
U ning asarlaridagi qahram onlar  va  obrazlarning prototiplari ham  boMadi. 
Biroq  yozuvchi  hay otdagi  kishilarning  aynan  o ‘zini  takrorlam aydi,  balki 
yangi,  m uayyan darajada to ‘qib chiqarilgan xususiyatlarga ega bo‘lgan  shaxslar 
qiyofasini  n a m o y o n   qiladi.  U  shaxslarda  real  hayotdagi  kishilarga  xos 
xususiyatlargina em as,  balki  istiqboli, taqdiri va yozuvchining  ularga bergan 
bahosi,  xatti-xarakatlariga  m unosabati ham  o ‘z aksini topadi.
A dabiyot  v o q elik d am av ju d   b o ‘lgan  shaxs v a tip la rg a o ‘x shag an,  ularn i 
tu sh u n ish g a  y o rd a m   b e ra d ig a n ,  q o ‘sh im c h a la r  bilan  b o y itilg an   yangi 
p e rs o n a jla r  va  tip la r n i  vujudga  k eltirad i. A dab iyo td a  p ay d o   b o 'lg a n   va 
g o ‘yo  re a l  h a y o tg a o lib   kirilgan  tip la r d a n   biri  s ifa tid a o ‘tg a n   a srd a   R os- 
siyada  v u ju d g a   k elgan  “ o rtiq c h a   o d a m la r’’  o brazin i  k o ‘rsatish  m u m kin. 
A lb atta,  b u   o b r a z la r   tu rm u sh d a g i  re a l,  ijtim oiy,  p six o lo g ik tip   asosida 
bunyod  e tilg a n .
A dabiyo td a p aydo  b o ‘lgan  tip ik x a rak terla m i tahlil  qilganda,  m asalaning 
ikki  to m o n in i  hisobga  olish zarur.  B irinchidan,  o ‘sha  personajda  hayotning 
qaysi to m o n i u m u m lashtirilganini,  tipiklashtirilganini,  shu  um um lashtirish 
tufayli  k ito b x o n   ongi  q anday tu rm u sh   haqiqati  bilan  boyiganligini  aniqlab 
olish lozim.  Ikkinchidan,  m azkur um um lashm a qanday badiiy tasvir vositalari 
yordam ida  yuzaga  keltirilganligini  bilib olish zarur, chunki  adabiy xarakterlar 
bir-biridan  faqatgina  ularda ifodalangan  hayotiy mazm unga k o'ra  em as,  balki


ularni  shakllantirish  ishiga  xizm at  qilgan  aks  ettirish  usullariga  k o kra  h am  
farqlanadi.
T ip ik   u m um lashm alar  o‘z  xarakteriga  k o ‘ra turli-tu m an   b o ‘lishi  m u m - 
kin.  Ba’zan  yozuvchilar  kishilar o rasida  yaqqol ajralib turadigan  fav q u lo d d a 
shaxslarni  tasvirlaydilar.  Bunga  ad a b iy o tim izg a  kirgan  M uqan na,  N avoiy, 
Ulug‘bek, Tem ur obrazlari yorqin misol b o ‘la oiadi.  Mazkur obrazlarda hayotda 
chin d an   ham   m avjud  bo‘lgan  tarixiy  sh ax slar  siymosi  chizilganligi  sababli 
ular  tip ik  ah am iy atg aeg aem asd ek  k o ‘rinishi  m um kin. Aslida  u n d a y  em as.
Ayrim obrazlarda favqulodda ahamiyatga ega bo‘lgan, lekin inson mohiyatining 
asosiy,  m uayyan,  tarixiy  xususiyatlari  unium lashtiriladi.  B unday  o b ra z la r 
bilan tanishish natijasida biz kishilaming turm ush tajribasi jarayonida shakllangan 
turli-tum an xususiyatlarini ham, turli ijtim oiy sharoitlardagi odam lar taqd irin i 
ham  tasaw u r eta olamiz.
Adabiyotda ijtimoiy sinf va guruhlam ing m uayyan  ilg‘o r g^oyalarini o ‘zida 
m ujassam lashtirgan,  k o 'p in ch a y an g iJik u ch u n   kurashadigan  tip ik p e rs o n a j 
ham  bo‘ladi.
Y ozuvchining  subyektiv  qarashlari  ijobiy  q ah ram o n larn in g   o b y e k tiv  
m ohiyatiga m os  kelishi  mumkin.
Bunday hoi yozuvchining ijtimoiy  hayot qonuniyatlarini to ‘g ‘ri tu sh u n ish  
darajasiga, eskilik bilan yangilik orasidagi q arash d a qanday  nuqtayi  n a z a rd a  
turishiga bog‘liq.
0 ‘zbek m um toz adabiyotida ijobiy q ah ram o n lar ko‘pincha ro m an tik,  ideal 
qahram onlar sifatida ko'rsatilgan.  Alisher  Navoiyning “Xamsa” sidagi  F arh o d  
va Shirin,  Layli va  Majnun hamda  Iskandarlar xuddi shunday ideal q ahram on lar 
b o lib , shoir ularni o ‘ta qudratli, h a rto m o n la m a   mukiimmal,  h a tto g ‘ayritabiiy 
fazilatlar cgasi  qilib  ko‘rsatish  yo‘li  bilan  o ‘z  davrining  ayrim   m asalalariga 
ishora  qilgandek  b o ‘!adi.  U  go‘yo  ideal  q a h ra m o n la r  obrazi  vositasid a  o ‘z 
zam onasida  adolatli  podsho  zarurligini,  h a r to m o n la m a   g o ‘zal,  b a rk a m o l 
kishilar yetishib  chiqishi  lozimligini a lo h id a  t a ’kidlaydi.  Alisher  N a v o iy   ijod 
etgan  ideal,  orzu  asosidagi qahram onlar o b ra zi,  bilan tarixiy vaziyat  o ra sid a 
ham  m a’lum  darajada bogMiqlik mavjud.  U m u m an ,  ideal qahram onlar o brazi, 
asosan, yozuvchilarning yuksak  m ukam m allik  haqidagi tasaw u rlari-id ea lla ri 
asosida vujudga kelgan.
Ideallik rom antizm  ijodiy m etodi bilan alo q ad o r va u bunday o b ra zlam in g  
aybi em as,  balki  fazilatidir.
ijobiy q a h ra m o n   ti pining obyektiv  x a ra k te rin i  to ‘g ‘ri tu sh u n ish   lozim . 
C hinakam   realist sa n ’a tk o rto 'q ib  c h iq arilg a n   idealni em as,  balki  m u a y y a n  
ijtim oiy  guru h d ag i  kishilarning  h a q iq a ta n   h am   m avjud  b o ‘lgan  m u h im  
belgilarini  k o ‘rsatadi.  Q ah ram o n larn i  h a y o td a n ,  real  kishilar  m u h itid a n  
ajratib,  b o sh q ac h a  qilib  tasvirlash  n a tija s id a ,  kitob xo nn i  h a y a jo n la n tira


o lm a y d ig a n  jo n li  p e rso n a jla r  o ‘rniga  qandaydir m av hu m   o b ra zlar vujudga 
keladi.
A yon  b o ‘ladiki,  ijobiy  q a h ra m o n   to ‘qib chiqarilgan  ideal  personaj em as, 
b a lk i  m uayyan  kishilar  g u ru h íg a   xos  boMgan  m u him   ijobiy  belgilarning, 
sifatlarn in g   tip ik u m u m la sh m a s id ir.K o ‘p  asrlikadabiyot  tajribasi  shundan 
guvohlik beradi.
S atiriktipiklashtirish  tam o y illa ri asosida  ijod et ilgan  o b razlar  h am k atta 
m a ’rifiy-tarbiyaviy ahm iyatga ega b o iad i.
M uayyan  ijtim oiy  illatn i,  kulgili  tarzda  fosh  qiluvchi  adabiy  asar  satira 
(hajviya)dir.  Satiraning  yorqin  nam unalari sitatida  M axm urning “ H apalak” , 
M uqim iyning  “T a n o b c h ila r” ,  H am zaning  “ M a y sa ra n in g   ishi” ,  Abdulla 
Q a h h o rn in g   “T obutdan  to v u sh ”  singari asarlarini  ko‘rsatish  m um kin.
S atirik tip ik lash tirish   u su lla rin i,  tartiblarini  ch eg aralab  b o ‘lm ayd i.U lar 
rang-barangdir.Shundaybo‘lsa-da,  ular  orasidagiperbola(mubolag‘a)  vagrotesk 
(h a d d a n   tashqari  b o ‘rttirish ),  y o ‘qotishga  intilish  tu y g ‘usi  kuchliligini  qayd 
q ilib   o ‘tish  lozim.
R ealizm   qonunlari  aso san   u ch ta:  biri  -   haqqoniylik;  ikkinchisi  -   tipik  
x arak terlarn i ko ‘rsatish;  u c h in c h isi -  tip iksharoitd a  tasvirlash.T ipiksharoit 
d e g a n d a ,  h a r  q a n d a y   ijtim o iy   sh a ro it  e m a s,  b a lk i  u la rd a n   ja m iy a t 
taraqqiyotining yetakchi  tam oyillari  namoyon boMadiganlari tushuniladi.
A dabiyotdagi  tip ik la s h tiris h n in g   m a’rifiy  ah a m iy a ti  b ilan   tarbiyaviy 
ah am iy ati o ‘zaro uzviy bo g ‘liqdir. Yozuvchilar hayotda chin dan  ham  mavjud 
b o ‘lgan  n arsa-h o d isalam i  o ‘z qarashlari,  estetik  ideallari  nuqtayi  nazaridan 
k o ‘rsatar ekanlar, kishilar o n gid a turli vaziyatlar,  holatlar,  voqealarga nisbatan 
t o ‘g ‘ri  m unosabatning  shaktlanishigayordam lashadilar. K itobxonlar  tip ia r 
o rq a li  ijtim oiy hayot  q o n u n iy a tla rin i yaxshiroq  anglab oladilar.


IK K IN C H I  BO*LIM
ADABIY  ASAR 
I  bob
ADABIY  ASAR  Y A X L IT L IG I.  M AVZU  VA  G ‘OYA
B a r  bir  adabiy  asar  o ‘zida  h ay o tn in g   yaxlit,  bir  b u tu n   m an za rasin i 
gavdalantiradi  (epik  va  dram atik  asarlar)  yoki  qandaydir  yaxlit,  m u ayy an, 
oniy his-tuyg‘uni  ifodalaydi (lirikasarlar).  Shutting uchun  ham , badiiy asarni 
o ‘ziga  xos,  cheklangan  bir  olam   d eb   atash  m um kin.  H a tto   ad a b iy o tn in g  
“ lliada” ,  “ X am sa” ,  “ Urush va tin ch lik ”  singari  eng buyuk  n am u n ala ri  ham  
m a'lum  chegaraga  ega.  Ularda bizning ko‘z o ‘ngimizda u yoki bu  ham da xuddi 
shu bosqichni tasvirlovchi voqealar va  kishilar ko'rsatiladi.
A dabiy  asa rn in g   bir  butunligi,  b irin c h i  navbatda,  u n d a   ifo d ala n g an  
mazm un bilan belgilanadi.  Epik va dram atik asarlarda ham m a narsa u lard a aks 
etgan ziddiyattar,  vaziyatlar, kishilar xarak teri va xatti-harakatlariga b o g ‘liq 
bo‘!adi.  Lirik asarlarda esa  ham m a  narsa  u lard a  ifodalangan kechin m alarg a 
aloqador.
Gcgel badiiy asar m azmunining bu to m o n in i quyidagi tarzda tushuntirgan: 
“ D ram ada qandaydir xatti-harakat  m azm uniylik vazifasini bajaradi;  d ra m a  bu 
harakatning qanday sodir b o lg an lig in i  k o ‘rsatishi kerak.  Lekin  kishilar ju a a  
ko‘p  ish  qiladilar,  o 'z a ro   gaplashadilar,  boshqa  vaqtda  esa  ovqat  yeydilar, 
uxlaydilar,  kiyinadilar, qandaydir so 'z la rn i aytadilar va h.k.  Biroq kishilam ing 
m azkur  ishlaridan  dram aning  haqiqiy  m azm u n in i  tashkil  etu v ch i  x atti- 
harakatlarga aloqador bolm aganlari asarga kirishi kerak em as, sh u n d ay  qilib, 
dram aga  kirgan  h ech bir narsa  m azkur x atti-harakatga  alo q ad o r b o ‘lm asligi 
m um kin em as.  X uddi shuningdek,  m azk u r xatti-harakatning bir holatinig ina 
qam rab oluvchi ko‘rinishga tashqi dunyodagi  m urakkab tom onlarga a lo q ad o r 
b o 'lg a n ,  lekin  bu  holatning  o 'z id a   o ‘sh a   x a tti-h a ra k a t  b ilan   m u tla q o  
bog'lanm aydigan va uni chuqurroq k o ‘rsatishga xizm at qilm aydigan  k o ‘plab 
vaziyatlar,  shaxslar,  holatlarni  h am d a  bo shqa  h ar  xil  voq ealarn i  kiritish 
m um kin edi.  Am m o o'ziga xoslilik talabiga ko‘ra san’at  asariga  faqat  m uayyan 
m azm unga...  alo qador  narsalarnigina  kiritish  lozim ,  chunki  u n d a   h e c h   bir 
ortiqchalik bo'lishi  m umkin em as” .
Bu  yerda  m uallifning  asarda  aks  etg a n   asosiy  g'oyaviy  m aqsadi  bilan  
tayinlanadigan va o ‘zaro bog'liq hodisa,  m anzara, vaziyat,  shaxs,  his-tuyg‘ular


h a m d a   fikrlarning  m urakkab  ta rz d a   uzviy  birikib  ketishi  sit'atida  nam oyon 
b o ‘ladigan  ichki  m ukam allik  va  b u tu n lik   ko‘zda  tutiladi.  U ni  aniq  tasavvur 
q ilm a y   va  uni  tashkil  etuvchi  o ‘zaro   bogMiq unsurlarni  bilm ay tu rib ,  badiiy 
a sa rla m i to ‘g lri tushunish qiyin.  A dabiyotni o ‘rganuvchi  h ar b ir odam   badiiy 
asa rlam i o ‘qish davom ida  uning asosiy mazmunini anglab borishi,  mohiyatiga 
c h u q u r kira olishi va baholashi m um kin.  Masalan,  kitobxon Abdulla Qahhorning 
“ M u h ab b a t” qissasini o 'q ir ekan,  unda o ‘ziga go'yo anchadan beri m a’lumdek 
tu y u lg an   m asalani,  fikrni  y an g ich a  o"qiganaek,  yangicha  his  qilgandek  va 
tu sh u n g a n d c k   b o ‘ladi.  U  qissani  tu g atar  ekan,  kishilar  orasidagi  eng  oliy 
m u n o sa b a tla rd a n   biri  b o ‘lm ish  m uhabbat  to ‘g‘risida  c h u q u r  o ‘yga  toladi: 
“ C h in ak am   insoniy  m uhabbat  g ‘oyat  qudrntli kuchdir,  u  h a r qanday to ‘siqni 
y engib  o ‘tishga  qodir,  jism o n iy   nuqsonlar  ham ,  m ulkiy  tafov utlar  ham , 
chirigan taom illar, urf-odatlar ham  haqiqiy muhabbat  yoMida g‘ov boMoImaydi, 
u n d a y   m u habbat  u ch u n   k u ra sh m o q   kerak”  degan  xulosaga  keladi.  Am m o 
yozuvchi  asardagi  bu  asosiy fikrni  quru q  so‘zlar  bilan  b ayo n  ctm aydi,  balki 
qissaning  b u tu n  badiiy to ‘q im asi  orqali  ro‘yobga  chiqaradi.  Asardagi  asosiy 
fikr,  avvalo,  kishilar  obrazlari  orqali  yuzaga  keladi.  U larn ing   fe'i-atvorlari 
m oh iy ati,  dunyoqarashi  ruhiy olam i, xatti-harakatlari,  o ‘zaro m unosabatlari 
va  m uallifning  ularga  b o ‘lgan  m uom alasi,  m uhabbat  m asalasiga  turlicha 
yondashishi,  m uam m oning to m   m a ’nosi va kishilar ham da jam iyat  hayotidagi 
o ‘rni  yaqqol  nam oyon b o ‘ladi.  Ju m lad an , qissaning  m arkaziy qahram onlari 
boMmish Anvar,  Muhayyo ko‘z o ‘ngimizda chinakam insoniy m uhabbat egalari 
qiyofasida ko‘rinadilar.  “ M en  yaxshi ko‘rish nim a ekanini  halibilm aym an, — 
d e y d i  A nvar,  -   lekin  M u hayyoga,  M uhayyo  d eg an   insonga  ju d a-ju d a 
m u h to jm an . A garshu  m u habbat  b o ‘lsa,  muhabbat chaqm oqqa em as,  odam ga 
o ‘xshaydi:  tu g ‘ilganida  bir  p a rc h a  g o ‘sht  bo‘ladi,  keyin  k o ‘zini ochadi,  keyin 
y u z id a  kuldirgich  paydo b o ‘lib jilm ayadi,  keyin  til  chiqarib,  h a r kuni yangi 
b ir   g ap   ay ta d i” .  Y o zu v ch in in g   A nvar  obrazi  va  u n in g  b o sh q alar  bilan 
m u n o sab ati orqali  m u h ab b atn in g  ana shu bosqichlarini,  y a’ni  m uhabbatning 
in so n   qalb id a  tu g ‘ilishini,  b u tu n  vujudini qoplashini,  keyin  faol  harakatga, 
kurashga  undashini  kuzatib b orishni o ‘z oldiga  m aqsad qilib q o ‘ygan  va unga 
erishgan. Anvar qalbida m uhabbat ilk bor, uning hayotidagi eng og‘ir damlaming 
b irid a ,  y a ’ni  otasini  q ab risto n g a  q o ‘yish  vaqtida ju d a  tabiiy ravishda  kurtak 
yozadi.  U  o ‘ziga suv tutib,  “ M ard boling, Anvaijon” degan qizning munosabatida 
u lk a n   insoniy  sam im iyat  sez ad i  va  shu  samimiyligi,  ch in ak am   odam iyligi 
u c h u n   M uhayyoni  sevib  q o la d i,  u ning  bir b o rtu rm u s h   q urganin i  e'tibo rga 
h a m  olm aydi;  M uhayyoga  b o ‘lgan  hissini olijanoblik deb em as, balki  haqiqiy 
m u h a b b a t  deb  hisoblaydi,  o ‘z  sevgisi  bilan  faxrlanadi  va  buni  hech  kim dan 
yashirm aydi.  M arg‘ubaning:  “ N im a,  M uhayyoda oy k o‘rganm isan?”  degan 
savoliga dadillik bilan:  “ Ha,  m en  Muhayyoda oy ko‘iganman!  Dadam  olam dan


o ‘tib, dunyo ko'ziinga qorong‘i bo'lganda  Muhayyoda oltob  ko'rganm an” — deb 
javob beradi.  Anvar o*z m uhabbatini so‘zdagina him oya  qilm aydi,  balki  uning 
tantanasi  uchun kurashadi:  m uhabbal tufayli boshiga tu shg an qiyinchiliklarga 
dosh  beradi,  m oddiy m ashaqqatlarni yeiigish uchun  m eh n al  qiladi.
Shu tariqa Anvar qalbida tug'ilgan  m uhabbatni anglash  tuyg'usi, u haqdagi 
ehtirosli,  dadil so‘zlari va sevgi tan tan a si yo‘lidagi  kurashlari o z a r o  b o g la n ib  
ketadi.  Lekin Anvarning xatti-harakatlari asarda muallaq holda berilniaydi,  balki 
qator shaxslar,  xususan,  M uhayyo,  M arg‘uba va boshqalar bilan  m unosabatda 
yuzaga chiqariladi. Ulaming barcha ishlari, liarakallari, kurashlari o*zaro boglanadi.
0 ‘zining insoniy q adr-qim m ati,  m uhabbati  uchun  kurashchanlik tuyg‘usi 
M uhayyo  xarakteriga  ham   xosdir.  O nasining  tili  bilan  ay tg an d a ,  o ‘ziga  “ it 
tek k an ’Migi,  ilksevgisi  Salim to m o n id a n  oyoqosti qilinganligi tufayli  dastlab 
Muhayyoning Anvarga bo‘lgan m uhabbati uchun kurashishi ancha qiyin b oiadi, 
a m m o   u  b o ra-bora  o ‘zining  tu rm u s h   qurganligi  m u h ab b ati  yoMida  g'ov 
boiolm asligini,  insoniy g‘ururini  poym ol qilolmasligini anglaydi va ochiqdan- 
ochiq Anvar bilan yurishdan, u  haqda qayg‘urishdan,  d a sh n o m -u  ta ’nalardan 
o ‘zining  m uqaddas  tuyg‘usini  m uho faza  qilishdan  hayiqm aydi.  L)  hatto 
Anvarning tushkunlik ohangida aytgan tog‘-u toshlarga bosh olib ketish haqidagi 
gapini eshitib:  “ M eni tashlab,  n o m a rd  senga yo‘l  boMsin!”  deyish darajasiga 
ko‘tariladi.  Muallif kitobxonni M uhayyo xarakteridagi m azkur o lzgarishga qat’iy 
dalillash  y o li  bilan  ishontiradi.
Agar yuqoridagi  ikki x arak ter rivoji va  ikki sevuvchi q a lb   qovushishining 
o ‘zi bilan  asar tugaganda edi.  m u h ab b at  m uam m osi j o ‘n hal  qilingan,  hayot 
bir yoqlama aks ettirilgan va qissa  zerikarli chiqqan bo‘lur edi.  Mualli(‘markaziy 
q ahram on larning   m uhabbat  u c h u n   olib  borgan  k u rash ini  k o ‘rsatar  ekan, 
buni jn d a  yaxshi tushungani sababli shu  kurashning zam rligini ham   m antiqiy 
ravishda  asoslaydi:  sevgiga  nisbatan  eski,  chirigan,  m an fiy   m uno sabatning 
hanuz mavjudligi hayotda  m uhabbat  uchun  kurashni m u q a rra r qilib q o kyadi. 
Yozuvchi  m uhabbat  m uam m osiga  nisbatan  yangi  va  eski,  m anfiy  qarashlar 
ham da ularni  tashuvchi shaxslar o'rtasidagi ziddiyatni, to*qnashuvlam i asaming 
bosh  konflikli  sifatida taqdim   e ta d i,  uni  ch u q u r  m an tiq   aso sid a  aks  ettirish 
orqali esa qissa voqealarining haqiqiyligiga, keskinlik va hayajon bilan ruhlanishiga 
erishadi. Qissada  muhabbat  masalasiga eskicha,  salbiy  m unosabatda b o ‘luvchi 
shaxslar  sifatida  M uborak.  M arg‘u ba  va  Javlon  ishtirok  etad i.  M uhabbat 
m uam m osiga m anfiy, eskicha m u n o sab at  m azkur p erso n ajla r  xarakterining 
um um iy tom oni va salbiy harakatlarini vujudga keltirgan  ildizlardan biri bo ‘lsa- 
da,  ularning h arb iri o ‘ziga xos h o ld a  yuzaga chiqadi.  C h u n o n c h i,  M uborak 
ongida  “ turm ush qurgan  ayolning  uylanm agan  yigitga  tegishi  aslo  m um kin 
ernas”  degan eski  tushuncha  qattiq o ‘rnashib qolgan.  Shu  tush un cha tabiatan 
sofdil,  yum shoq  ko‘ngil  M uborakning uyidan Anvarni  quvishga,  M uhayyoga


ozor berishga  m ajbur etadi;  adolatli,  sofdil,  m chribon onasifatida ko ‘rsatilgan 
M uborak xarakteridagi keyingi oV.garishlarga,  ya’ni uning yoshlar muhabbatiga 
qarshilik k o 'rsa tm a y  q o ‘yganiga,  aksincha,  ularga  ko‘maklashganiga  ishonadi. 
Javlon  esa  m aslaksiz,  ichkilikdan  b o sh   ko‘tarm ay di,  boylikka  m ukkasidan 
ketgan,  x o tin in in g   chizig‘idan  chiqm ay digan,  axloqan  buzuq  b ir  kimsa 
boMganligi tufayli,  chin  m uhabbat egalariga qarshi b e’m ani harakatlar qiladi, 
pastkashlikdan toym aydi.
M aig‘uba  M uborakdan ham , Javlondan ham keskin farq qiladi.  Muhabbatga 
n isb atan   n o t o ‘g ‘ri  m u n o sab at,  y a ’ni  uylanm agan  yigitning  ju v o n   bilan  
turm ush  q u rish i,  u n i sevishi  m um kin em asligi haqidagi  tu shu nch a  M aig 'u b a 
ongiga  M u b o ra k  xarakteridagi  kabi singm agan,  aks holda u besh  m arta erga 
tegm agan  boM ardi.  Bu  aslida  M arg 'u b ag a Anvar bilan  M uhayyo o ‘rtasidagi 
m uhab batni  to p ta sh d a   b irb a h o n a ,  xolos.  M aig'ubadagi  A nvar m uhabbatini 
toptashga intilishning asl sababi bu ayolning boylikka,  m ol-dunyoga o'chligidir. 
U  M u ro d alid an   qolgan  boylikni qoMdan chiqarm aslik niyatida,  qanday qilib 
boMsa-da,  A nv am i  M uhayyodan  ajratish va o ‘gay qizi  M uattarga uylantirishga 
tirishadi,  bu  b o ra d a   pastkashlikdan  h a m , razillikdan  ham   qaytm aydi.
Y ozuvchi yuqoridagi salbiy shaxslam ing va ular xarakteridagi  m uhabbatga 
nisbatan  b o ‘lgan  n o to ‘g ‘ri m un osabatning  mavjud ekanligi oqibatlarini  ham  
o c h ib   b e ra d i.  A g a r  M u b o ra k   x arak terid ag i  nuqson  eski  tu sh u n c h a la rn in g  
nisbiy  y a sh o v c h a n lig i  b ila n   b e lg ila n sa ,  Jav lon  x arak terin in g   m oh iy ati 
n o m u k am m al  tarb iyaning  m ahsulidir.  M arg‘ubaning xarakteri,  hayot tarzi, 
xatti-h arak atlari,  “taqdirning q o ‘lida o ‘yinchoq” b o ‘lib qolishi yuqorida tilga 
olingan  ikki sab ab d an  tashqari,  katta  ijtim oiy illat,  ya’ni la ’nati urushga ham  
aloqador.
M uhabbatga n o to ‘g‘ri m unosabat  va bu noto‘g‘ri fikrlami tashuvchilar bilan 
tanishgan  kitobxon  qonuniy ravishda “ ulam ing jam iyatim izda tu tg a n o ‘rni va 
'istiqboli  q a n d a y ? ”  degan  savolni  b erad i.  Yozuvchi  esa c h u q u r  badiiy tahlil 
orqali  m u h a b b a tg a   nisbatan  salbiy  qarash  va  uning  sabablari  qanchalik 
yashovchan,  qanchalik kuchli boMmasin, oqibatda magMubiyatga  m ahkum dir, 
deb javob qaytaradi.  M azkur m agiubiyatning boisi,  muallifning ko‘rsatishicha, 
z a m o n la rn in g   o ‘zgarganligi,  m u h ab b atn i  him oya  qiluvchi  yangi  kuchlar, 
m anbalar borligidir. Qissadagi  H akim jon,  M uattar,  Rahimjon,  N aim jon singari 
personajlar o ‘sha kuchning ifodachilari qiyofasida ishtirok etadilar.  Bu personajlar 
xarakterining um um iy tom oni shundaki,  ular muhabbat  muammosiga yangicha 
yondashadilar, eski tushunchalarga, taomillarga zarba berishga intiladilar, Anvar 
va  M uhayyo  m uhabbatining g‘alabasi  yo'lida faollik ko‘rsatadilar. Jum ladan, 
Hakim jon o ‘zining awalgi xotiniga, ya’ni  Marg‘ubaga keskinroq harakat qilishga 
q iynaladi,  lek in   inson  va  uning  m u h ab b ati  m ohiyatini  t o ‘g ‘ri  tushungani 
u c h u n  A nvar bilan  M uhayyoning sevgisini q o ila b -q u w a tla m a y  turolm aydi.


M ana,  H akim jonning  fikrlash  tarzini  k o'rsatuvchi  b ir misol:  “Qiz olm agan 
yigit, yigitga legm agan qiz...  Nainki inson  insonga faqat  shu  ko‘z bilan qarasa? 
Qiz,  yigit...  lnsonning  o ‘zi qayoqda qoldi?”
M uattarning  ham   A nvar  bilan  M uhayyo  m u h ab b atin i  yoqlab  h arak at 
qilishi  ancha  qiyin,  ch unki  sevgi  yoMidagi  asosiy  g ‘o vlardan  biri  b o ‘lm ish 
M aig'uba uning o'gay onasiüir.  Am mo M uattar yangicha tarbiyalangan,  ilg 'o r 
flkrli qiz bo'lgani sababli so f m uhabbatning g'alabasí  uchu n kurashdek adolatli 
ishdan  chetda  qoloim aydi,  katta  boylikni  rad  etib ,  hiyla  ishlatib b o ‘lsa-d a, 
M aig‘ubaga qarshi chora ko‘radi.
M u a llif  m u h a b b a t  m u a m m o s in i,  p e r s o n a jla r n in g   u n g a  b o ‘lg a n  
m unosabatini  tahlil  e ta r  ek an ,  im kon  b o rich a ,  c h e td a   tu rib ,  xolis  hikoya 
qilishga  intiladi,  lekin  shu  bilan birga  o ‘zining  ularg a b o 'lg a n   m unosabatini 
ham   yashirm aydi.  C h u n o n c h i,  yozuvchi  m u h a b b a t  m asalasiga  yangicha 
qarovchi shaxslar obrazini iliq samimiyat  bilan tasvirlasa,  salbiy personajlaiga 
o ‘z  m unosabalini  “ y o su m an ”  (M a rg u b a ),  “ ko‘k p a sh sh a ”  (Javlon)  singari 
m uvaffaqiyatli  o ‘xshatishlar,  zaharxandali  kulgi  va b o sh q a  vositalar orqali 
bildiradi.  S hun day  qilib,  yozuvchi qissada  hayotiy, jo z ib a d o r x arakterlarni 
vujudga  keitirish,  ularni o ‘ziga xos tarzda  tasvirlash,  dunyoqarashiga,  ruhiy 
olam iga  kirib borish,  m antiqli,  dalillangan d ra m a tik   su jetn i  bunyod  qilish, 
m uhim  sujet  unsurlaridan  hisoblanuvchi ziddiyat tasviriga jiddiy e ’tibor berish, 
tanlagan  mavzusiga,  qahram onlariga  nisbatan  b o ‘lgan  o ‘z  m unosabatini aks 
ettirish ,  tu rm u sh n i  b u tu n   asar  davom ida  rcalistik   k o ‘rsatish  u slu bidan  
foydalanish va yorqin  m anzaralar yordam ida hayotiy jarayo nn i yaxlit  qam rab 
olishga  intilgan  h am d a  boshqa  vositalar  o rq a li  eng   m uq add as  insoniy 
tuyg'u lard an  biri  b o ‘lm ish  m uhabbat  m uam m osini  ch u q u r estetik tah lild an  
o 'tkazgan,  o ‘zining  nihoyatda  m uhim  g‘oyasini  ob razli,  haqqoniy,  kitobxon 
qalbiga  yetib borad ig an ,  ongini,  aqliy saviyasini b o y itad ig an   tarzda  in ’ikos 
ett irgan.
Abdulla Q ahhor qissasidagi barcha hodisalar,  shaxslar va  holatlarni o ‘zaro 
biriktirib turuvchi ijtimoiy-axloqiy pafosni anglash ham da chuqur his etishgina 
u n d a  o 'z a ro   chatishib  ketgan  fikrlar  m ohiyatini,  u la r  o ‘rtasidagi  alo q an i 
to ‘g‘ri tushunishga yo‘l ochadi.
A dabiyotning  h ar bir nodir  nam unasi o 'z ig a   xos  m azm u ng a  va  uní ifoda 
etuvchi go‘zal shaklga  ega b o lg a n , takrorlanm as badiiylik olam iga o ‘xshaydi. 
U ndagi  h ar  b ir  so ‘z  va  h ar  b ir  obraz  o 'z a ro   birlashib  ketgan  va  yagona 
yaxlitlikning  ajralm as  qism lariga  aylangan  b o ia d i.  Y axlitlikning  buzilishi, 
nim adir yetishmasligi  yoki  nim aningdir ortiqchaligi,  fikrlar zanjirining uzilishi 
badiiy asar qiym atini  tushiradi,  h atto  bu tunlay k eraksiz qilib q o ‘yadi.
Yaxlitlik badiiylik,  s a n ’at va adabiyot asarlarining  fazilatigina  em as,  balki 
ular  m avjudligining za ru r shartidir.


Adabiy asa rn in g   yaxliUigini,  badiiy  m ukam m alligini  yuzaga  kellirishda, 
g‘oyasini ochishda  uning barcha unsurlari — qahram onlari obrazi ham ,  sujet va 
kompozitsiyasi h am ,  tasviriy vositalari ham  o ‘zaro birikib ketgan holda ishtirok 
etadi.  Faqat idrok etishda osonlik tug‘dirish uchun ulami alohida-alohida o'rganish 
mumkin.
Q adim   z a m o n la rd a   “ adabiy  asar  yaxlitligi  undagi  bosh  q ahram o nn in g 
yagonaligi bilan  b e lg ila n a d i”  degan  fikr keng tarqalgan  edi.  Lekin A ristotel 
o ‘sha  z a m o n la rd a y o q ,  G e rk u les  h aq idagi  h ik o y alar  b itta  q ah ram o n g a 
bag'ishlangani bilan tu rli-tu m a n  asarlar ekanini, ju d a ko‘p qahram onlaiga ega 
bo'lgan “ Iliada” esa y a g o n a , tugal birasarligini aytib,  yuqoridagi fikr xatoligini 
isbotlagan edi.
Aristotel fikrlarining haqqoniyligiga yangi davr adabiyoti materiali misolida 
ham   iqror boMish  m u m k in .  M asalan,  O ybekning  “ Navoiy”  rom anid a  h am , 
L.G .  B atning  “ H a y o t b o ‘sto n i”  povestida  ham ,  Uyg‘un va  Izzat  Sultonning 
“Alisher Navoiy”  d ram asid a ham   Navoiy obrazi  mavjud.  Shunday b o ‘lsa-da, 
b ular  m u tlaq o   b irlash ib   ketm agan,  balki  alo h id a-alo h id a  asarlar  b o ‘lib 
qolaveradi.
Adabiy  asa rn in g   yaxlitligi,  bir  butunligi,  yuqorida  k o ‘rganim izdek,  bir 
n echta  asarda  y ag o n a  q ah ram o n   mavjudligi  bilan   em as,  balki  q o ‘yilgan 
m uam m oning va ilgari surilgan g‘oyaning yagonaligi bilan belgilanadi.
“ M avzu”  (yoki  “te m a ”)  atam asi  hozirga q a d a r ikki  m a ’n o d a q o 'llan ilib  
kelinadi.  Ba’z ila r  m avzu  deganda,  asarda  tasvirlash  uch un   tan lab  olingan 
hayot m aterialini tushunadilar.  Boshqalar esa asarda  ko‘tarilgan  asosiy ijtimoiy 
m uam m oni  m avzu d e b  hisoblaydilar.  Birinchi xildagi qarash nuqtayi nazaridan 
yondashilsa, 0 ‘rta O siyo  xalqlarining arab bosqinchilariga qarshi olib borgan 
kurashi  H am id  O lim jonning  “ M u q an n a”  pyesasining  mavzusi  hisoblanadi. 
Ikkinchi  xil  q arashg a  k o ‘ra esa,  arablar istilosidan  keyin 0 ‘rta Osiyo xalqlari 
taqdiri  qanday b o ‘lganligi  m uam m osi bu  asarning  mavzusini tashkil qiladi.
G a rch an d ,  b irin ch i  xildagi  nuqtayi nazarni b utu nlay inkor etish  m um kin 
b o ‘lm asa-da,  ik k in ch i xildagi qarash  haqqoniyroq tuyuladi.  Bunday qarash, 
aw alo,  tushunchalam ing aralashtirib, qorishtirib yuborilishiga yo‘l qo ‘ymaydi. 
Mavzu deganda,  hayotiy m aterialni tushunish asarda tasvirlangan  m anbalam i 
tahlil qilishga y o ‘l  o ch a d i.  Ikkinchidan,  m avzuni  asarning  asosiy m uam m osi 
sifatida tushunish u n in g   a s a rg ‘oyasigacham barchas bog‘liqligini ta'k id   etadi.
B a’zi  m av zu n in g   m u am m o   bilan  bog‘liqligi  asar  sarlavhasining  o ‘zida 
ta 'k id la b   o 'tila d i.  F ikrim iznin g dalili sifatida  o ‘zbek adabiyotidagi  “0 ‘tg an  
k u n la r” ,  “ S a r o b ”  sin g ari  asarlarni  eslash  m u m k in .  G a rc h a n d ,  b arch a 
sarlavhalarda ko‘tarilgan  muam m olar o ‘z aksini topavermasa-da (“ Qutlug‘  qon” , 
“ N avoiy” ,  “Q o ‘s h c h in o r  ch iro q lari”  kabi),  chinakam   adabiy  asarlarning 
ham m asida  h a y o td a g i  m uhim   m asalalar  qalam g a  olinadi,  ulam i  hal  qilish


y o llari qidiríladi.  Masalan,  Abdulla Q ahhor badiiy asarda  xalqning "till uchida 
turgan gaplarni” aytishga  harakat qilgan.
D em ak, adabiy asam i bu holda  mufassal tahlii qilish  yo ‘li bilangina uning 
mavzusini ravshan anglab olish mumkin. Asarda aks ettirilgan hayot  manzarasini 
atroflicha anglab olm ay turib,  undagi  mavzuni b u tu n   m urakkabligi va aniqligi 
bilan, ya'ni asosiy  m uam m oga b o g ian u v ch i  ko‘plab  m asalalar bilan birlikda 
tasavvur qilish  m um kin em as.
Shunga ko‘ra,  m avzuni asam ing birjoyidan yoki  b ir necha boblaridangina 
qidirib topish,  ayrim  iboralardan keltiribchiqarish to ‘g ‘ri bo'lm aydi.  M avzuni 
asarning  b u tu n   m atn id an ,  m azm unidan  va  uni  ifodalashga xizmat  qiluvchi 
shaklidan  keltirib  chiqarish m um kin.
S hunday  qilib,  yozuvchi  to m o n id a n   asarda  k o ‘tarilg an   va  ko‘p  qirrali 
m azm unni yagona  yaxlitlik holiga  keltirib turadigan  asosiy m uam m o-m avzu 
(yoki  tem a)  deb ataladi.
V ozuvchilar  badiiy  asarda  m uayyan  hayotiy  m u am m o la rn i  k o 'tarish  
b ilangina  cheklanm aydilar,  balki  u larning  hal  q ilin ish i  yoMlarini  ham  
ko‘rsatadilar.  Buning  uchun  u lar tasvirlanayotgan  narsa-h o d isalarn i o ‘zlari 
tasdiqlayotgan  ideallar bilan qiyoslaydilar.  Q iyoslash  natijasida  m uayyan b ir 
fikmi ilgari suradilar.  Shunga ko‘ra adabiy asarda h a rd o im  yozuvchining muhim 
fikri,  g'oyasi,  niyati  b o ‘ladi.
Adabiy  asarning g ‘oyasi  xuddi  mavzusi  sin g an   u n in g   boy  m azm unidan 
kelib  chiqadi.  C h in ak am   badiiy  asarlarda  har  b ir  vo qea,  h ar  bir  shaxs  va 
h a tto  eng kichik tafsilot  ham  g'oy an in g  ifodalanishiga  xizm at qiladi.  Shunga 
b in o an  asar g ‘oyasini  to ‘g ‘ri  tu shunm oq   uchun   u n d a   aks ettirilgan  ham m a 
narsani chuq ur idrok qilish zarur b o ‘ladi. S hunday qilinm asa, g‘oya haqidagi 
tasavvur nihoyatda m avhum  va yuzaki bo'ladi.
Y ozuvchi  asarda  ilgari  surgan asosiy g‘oya  ley tm o tiv  d e b  ataladi.  Asosiy 
g ‘oya,  aytganim izdek,  asam ing butun badiiy to ‘qim asid an kelib  chiqadi.  Shu 
sababli,  har  bir  obraz,  h a r bir tafsilot  muayyan  g ‘oyaviy  vazifani  bajaradi. 
H a r  bir  obraz  o d atd a  yozuvchi  g ‘oyaviy  m aqsad in in g   m uayyan  to m o n in i 
o ‘zida mujassamlashtirgan bo‘ladi. Abdulla Q ahhom ing  “ M uhabbat” qissasidagi 
g ‘oyaviy  m aqsadni to ‘liq tasavvur qilm oq uchu n  asardag i  h ar bir shaxsning, 
voqea va  m anzaraning  qanday g ‘oyaviy vazifani  bajarish in i  tushunib olm oq 
zarur.  Demak,  adabiy asam ing butun  m azm unidan, badiiy to ‘qimasidan kelib 
chiqadigan  fikr uning g ‘oyasi  d eb ataladi.
Adabiyotshunoslikda g ‘oya  m uallifbayon etgan,  tasdiqlagan fikrlardangina 
iborat  degan  xato  q arashlar  keng  tarqalgan.  B u n d ay   q arash lar  asam i  bir 
yoqlam a talqin etishga va m azm unini soxtalashtirishga olib keladi.
Bundan tashqari, ayrim asarlarda faqatgina tanqidiy g ‘oyalar ifodalanganligini 
ham  unutmaslik kerak.  U lar qatoriga 

Download 6,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   24




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish