E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov


TO YINGAN ERITMALARNI TAYYORLASH



Download 1,93 Mb.
Pdf ko'rish
bet15/61
Sana08.12.2022
Hajmi1,93 Mb.
#880953
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   61
Bog'liq
Kimyodan laboratoriya mashd\'ulotlariю. Lutfullayev E.N. Normuradov Z.N

TO YINGAN ERITMALARNI TAYYORLASH
E ritm a la r erigan m o d d a la r k o n sen tratsiy asig a qarab 
to 'y in g a n , t o ‘yinm ag an va o ‘ta t o ‘yingan b o ‘ladi.
24


M IS SULFAT VA NATRIY TIOSULFAT
TUZLARINING ERITMALARINI TAYYORLASn
K ic h k in a (50 m l) sta k a n c h ag a 20 m l d istillan g a n suv 
quying. S ta k a n c h a n i k a tta ro q suvli stak an g a yoki suvli 
k ristallizatorg a tush iring va suv tem p e ra tu ra sin i o 'zgarm as 
20°C yoki 25°C ga keltiring. Soat oynasiga o ld in d a n tortib 
q o 'y ilg a n m is s u lfa t k r is ta lla r id a n o z g in a so lib , tu z
batam om erib ketguncha shisha tayoqcha bilan aralashtiring. 
S ta k a n c h a n in g tag id a o zg in a tu z erim ay q o lg u n ch a , m is 
sulfat q o ‘shing va chayqatishni davom ettiring. S takanchani 
su v d an c h iq a rib , tagidagi tu z erib k e tg u n c h a q izdiring va 
tu z b a ta m o m erib k e tg a n d a n s o ‘ng sta k a n c h a n i sovitib, 
y a n a suvli sta k a n c h ag a tu sh irin g . M a ’lu m v a q td a n s o ‘ng 
yana c h o 'k m a hosil b o ‘lishini kuzating. M is sulfatning sovuq 
va issiq suvda eruvchanligi to ‘g ‘risida xulosa chiqaring. N im a 
u c h u n issiq eritm a dastlabki tem p eratu rag ach a sovitilganda 
c h o 'k m a tushadi? 
-
S h u n d a y tajrib a n i n a triy tio su lfa t tu z i b ila n h a m b a - 
jarin g .


ELEKTROLITIK DISSOTSILANISH
ELEKTROLITLAR ERITMALARINING ELEKTR
0 ‘TKAZUVCHANLIGI
Ishning bajarilishi

'
Yog.‘o c h tax ta ch a g a m ah k a m la n g a n k o ‘m ir e le k tro d - 
larn i 50 m l li stakan chaga tu shirin g va k e tm a -k e t u lang an 
lam pani reostat orqali elektr zanjiriga ulang. V ilkani shtep- 
selga tiqing . E le k tro d la r tu sh irilg an stak an g a 2 0—30 ml 
d istillan g a n suv quying. L a m p a y o n a d im i? Suv e le k tr 
to k in i o ‘tk a z a d im i? Suvli sta k a n g a 4 —5 m ik ro sh p a te l 
m ay d a lan g a n s h a k a r soling. S h a k a r e ritm a si e le k tr tokini 
o ‘tkazadim i? Q u ru q stakanga osh tuzi kristallaridan soling. 
Tuz stak an tu b in i to ‘liq t o ‘ldirsin. T uz ustiga elektrodlarni 
tegizing. Q u ru q tuz elektr tokin i o 'tk az a d im i? Y uvgichdan 
2 0 —50 m l d istilla n g a n suv quying. N im a k u z a tila d i?
E le k tro d la rn i d istillan g an suvli sta k a n d a yuving. N im a
u c h u n tu z e ru v c h a n lik k a ega e k a n lig in i tu s h u n tirin g , 
holb uki, tu z alo h id a o linganida e le k tr to k in i o ‘tkazm aydi.
4 ta 50 m l li stak an olib, h a r biriga b irin c h isig a 0 ,l n
x lorid k islo ta , ikk inch isig a o ‘yuvchi n a triy , u ch in ch isig a 
sirka kislota va to ‘rtinchisiga am m oniy gidroksid eritm asidan 
2 0 —30 m l d a n solib e le k tro d la rn i sta k a n la rg a tu sh irib
eritm alarn in g e le k tr o ‘tkazuvchan]iginb«inab k o ‘ring. Sta- 
k a n lard ag i e ritm a sinab k o ‘rilg an d an keyin, e le k tro d la rn i 
d istillan g a n suv b ila n yaxshilab yuving. T ajrib a p ay tid a 
lam p a q a n d a y y o n ish in i kuzatin g . T ek sh irish n atijalariga 
aso slan ib k islo ta va asoslarn ing e le k tr o ‘tk azu v chanligiga 
q arab xu lo sa ch iq a rin g . K eyingi ikki e ritm a , y a ’ni sirka 
kislo ta va a m m o n iy gidroksid e ritm a la ri e le k tr lam p asini 
ku ch siz (q iz a rtirib ) yoritishi sababini tu sh u n tirin g .
26


E lek tro litlar eritm asid a reaksiyalar m olek u lalar orasida 
em a s, b alk i e le k tro lit io n la ri o rasid a b o rad i. B u n d ay
reaksiyalar 
ion almashinish reaksiyalari
deyiladi va reaksiya 
n atijasid a q a ra m a -q a rs h i ish o ra li io n la r o ‘z a ro b irik ib , 
yangi m o d d a la rn in g m o le k u la la ri hosil b o ‘ladi. B u n d a 
asosiy sh a rt reaksiya n atijasid a hosil b o 'lg an yangi m o d d a
q iy in e ru v c h a n yoki k am d isso tsiy a lan a d ig an k u c h siz
ele k tro lit b o ‘lishi kerak. D astlab k i m o d d a la rn in g e rit- 
m alaridagi io n la r qiyin eriy d ig an yoki kam d isso tsila- 
n ad ig a n yangi m o d d a hosil qila olm asa, b u n d a y e ritm a - 
larn i a ra la sh tirg a n im iz d a reaksiya b o rm ay d i. E ritm a la rd a
e le k tro litla r o rasid a b o rad ig a n reak siy alar o d a td a ionli 
ten g la m a lar b ila n ifo d a lan a d i. Io n li te n g la m a la rn i m o le ­
kulyar ten g lam alard an afzalligi, ularda reaksiyalarning tu b 
m a ’nosi aks etad i.
Qiyin eriydigan (q a ttiq va gazsim on) m o d d ala r h a m d a
eruvchan kuchsiz elek tro litlar ionli tenglam asida m olekula 
k o ‘rin ish id a y oziladi. Y axshi eriydigan k u chli e le k tro litlar 
esa io n la r k o ‘rin ish id a yoziladi.
Io n li te n g la m a la rn i quyidagi tartib d a yozish tavsiya 
etilad i:
1. Reaksiyaning m olekulyar sxemasi yoziladi.
2. Reaksiyaning borishiga sabab bo'lgan m odda aniqlanib, 
uning form ulasi tenglam aning o ‘ng tom oniga yoziladi.
3. Shu m oddani hosil qilgan ionlar ham aniqlanadi. Agar 
bu ionlar dastlabki m oddalar eritm asida bo 'lsa, ularning 
belgisi tenglik ishorasidan chapga yoziladi. Ionlar faqat reaksiya 
jarayonida ch o'km adan yoki oz dissotsiyalanuvchi m oddadan 
hosil bo‘lsa, u holda o ‘sha m oddaning formulasi yoziladi.
4. R eaksiya n atijasid a e ritm a d a hosil b o ‘Igan io n la r 
tenglam aning o ‘ng tom onida ko‘rsatiladi.
5. Reaksiyaning chap va o ‘ng tom onlariga koeffitsiyentlar 
tanlanadi.

Download 1,93 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   61




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish