Buxoro oziq-ovqat va yengil sanoat texnologiyasi instituti



Download 1,09 Mb.
Pdf ko'rish
bet61/65
Sana14.01.2022
Hajmi1,09 Mb.
#364644
1   ...   57   58   59   60   61   62   63   64   65
Bog'liq
organik kimyo

erkanish

po

lim


    -      CH

2

 – C -            



                  O  =  C – O – CH

3

                                              CH



3

            n 

                                                                                     Polimetilmetakrilat 



 

64 


 

Metakril  kislota  metil  efirining  polimerlanishidan  polimetilmetakrilat  – 

organik shisha hosil bo’ladi. 

Karbon kislotalar suvda anorganik kislotalar kabi dissotsilanadi: 

R – COOH → R – COO

 + H



+

 

Shuning  uchun  ularda  indikatorlarning  rangi  o’zgaradi.  Demak,  karbon 



kislotalar  elektr  tokini  o’tkazadi;  ular  elektrolit  hisoblanadi.  Lekin  anorganik 

kislotalarga nisbatan kuchsizroq. 

Agar karboksil guruh bilan bog’langan qoldiq benzol halqasining qoldig’i 

bo’lsa, bunday kislotalar aromatik kislotalar qatoriga kiradi. Agar karboksil guruh 

benzol  halqasidagi  uglerodga  bevosita  bog’langan  bo’lsa,  sof  aromatik  karbon 

kislotalar va aromatik yadroning yon zanjiridagi uglerod bilan bog’langan bo’lsa, 

alkilaromatik kislotalar deb ataladi. 

                         

                                   - COOH                HOOC -                        COOH 

               benzoy kislota                           n(o,m)-  ftal kislotalar      sof aromatik 

 

                                   CH



2

COOH                                      -  CH

2

CH

2



COOH 

 

                fenilsirka kislota                         β -  fenil propion kislota    alkilaromatik 



 

Aromatik kislotalar tabiatda o’simliklarda, asosan murakkab efirlar holida 

uchraydi. Aromatik kislotalarni sintetik usulda olish uchun alifatik kislotalar kabi: 

a)  Yon  zanjirli  aromatik  birikmalarni  oksidlash,  ularning  trigalogen  va  nitril 

hosilalarini  gidroliz  qilish;  b)  Aromatik  birikmaga  ma`lum  reaksiyalar  bilan 

karbonsil  guruh  kiritish  (magniy  organik  birikmaga  CO

2

;  Ar-xlorga    CO



2

  va  Na  

benzolga COCI

2

  yoki CH



3

COCI ta`sir ettirish) usullaridan foydalaniladi. 

Bir  asosli  aromatik  kislotalarning  suvdagi  eritmasi  alifatik  kislotalarga 

nisbatan  kuchli  kislota  xossasiga  ega.  Ularga  xos  kimyoviy  reaksiyalar  karboksil 

guruh hisobiga (masalan, NaOH, SOCI

2

, C



H

5



OH lar bilan) va aromatik halqadagi 


 

65 


vodorod  atomi  hisobiga  (CI

2, 


HNO

3

,  H



2

SO

4



  ta`sir  ettirish  kabi  elektrofil 

reaksisiyalar)  sodir  bo’ladi.  Aromatik  karbon  kislotalar  halqasiga  elektrofil 

guruhlarning  kiritilishi  ularning  kislota  hususiyatini  yanada  oshiradi.  Bir  asosli 

aromatik  kislotalar  o’z  halqasidagi  vodorodlarni  galogen,  nitro-,  sulfo-,  amin  va 

oksiguruhlar kabi funksional guruhlarga almashtirsa, shu nomli aromatik kislotalar 

hosilalari  (masalan,  nitrobenzol  kislota,  sulfobenzol  kislota  va  hokazo)  hosil 

bo’ladi.  Ikki  asosli  aromatik  karbon  kislotalardan  –  ftal  (tereftal)  kislota  muhim 

ahamiyatga ega. 

Karbon  kislotalar  va  ularning  hosilalari  xalk  xo’jaligida  turli  materiallar: 

sun`iy tola, plastmassa, lak, xushbo’y moddalar, sirt faol moddalar, oziq-ovqatlar, 

aromatik  karbon  kislotalar  va  ularning  hosilalari  esa  polimerlar  (gliftal  smolalar 

lavsan),  bo’yagich  moddalar,  farmatsevtik  birikmalarni  sintezlashda,  indikatorlar, 

stimulyatorlar, gerbitsidlar va boshqalarning olinishida keng qo’llaniladi. 

 


Download 1,09 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   57   58   59   60   61   62   63   64   65




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish