Birinchi qism

«KELMADI» RADIFLI G‘AZAL
«Kecha  kelgumdur»,  –  debon  ul  sarvi  gulro‘  kelmadi, 
Ko‘zlarimga  kecha  tong  otquncha  uyqu  kelmadi.
Lahza-lahza  chiqdim-u,  chektim  yo‘lida  intizor, 
Keldi  jon  og‘zimg‘a-vu,  ul  sho‘xi  badxo‘  kelmadi.
Orazidek  oydin  erkanda  gar  etti  ehtiyot, 
Ro‘zgorimdek  ham  o‘lg‘anda  qorong‘u  kelmadi.
Ul  parivash  hajridinkim,    yig‘ladim  devonavor, 
Kimsa  bormukim,  anga  ko‘rganda  kulgu  kelmadi.
«Ko‘zlaringdin  necha  su(v)  kelgay?!»  –  deb  o‘lturmang  meni, 
Kim  bori  qon  erdi  kelgan,  bu  kecha  su(v)  kelmadi.
Tolibi  sodiq  topilmas,  yo‘qsa  kim  qo‘ydi  qadam 
Yo‘lg‘akim,  avvalqadam  ma’shuqe  o‘tru  kelmadi.
Ey  Navoiy,  boda  birla  xurram  et  ko‘nglung  uyin, 
Ne  uchunkim,  boda  kelgan  uyga  qayg‘u  kelmadi.
«Badoye’ ul-vasat»ning 608-g‘azali.
G‘azal  ishqiy  mavzuda,  o‘zbek  tilidagi  she’riyatda  eng  ko‘p 
ishlatilgan  ramali  musammani  mahzuf  (yoki  maqsur),  ya’ni 

---

112
«foilo tun  –  foilotun  –  foilotun  –  foilun  (yoki  foilon)»  vaznida 
yozilgan.  Taqte’si:  –  V  –  –  /  –  V  –  –  /  –  V  –  –  /  –  V  – 
(yoki  –  V  ~).  G‘azaldagi  ko‘pchilik  misralar  ramali  musammani 
mahzuf,  ya’ni 
«foilotun  –  foilotun  –  foilotun  –  foilun» 
vazniga 
tushsa-da,  ikkinchi  baytning 
«intizor»
  so‘zi  bilan  tugagan  hamda 
to‘rtinchi  baytning 
«devonavor» 
so‘zi  bilan  tugagan  birinchi  mis-
ralari  ramali  musammani    maqsur,  ya’ni 
«foilotun  –  foilotun  – 
foilotun  –  foilon»
  vaznida  bitilgan.
G‘azal    –  an’anaviy  yetti  baytdan  iborat.
Radi

 da  o‘zbekcha  so‘z  (
«kelmadi»
)  ishlatilgan  va  qo

 yasi-
dagi  sakkiz  (
gulro‘  –  uyqu  –  badxo‘–  qorong‘u  –  kulgu  –  su(v)  –
o‘tru  –    qayg‘u
) so‘zdan oltitasi – o‘zbekcha, ikkitasi (
«gulro‘»
 va «
bad-
xo‘»
)  –  tojikcha.
G‘azalda  badiiy  jihatdan  shunday  qat’iy  bir  qoidaga  amal 
qilinganki,  har  bir  baytda  kamida  bir  tazod  (zidlantirish,  qara-
ma-qarshi  ma’nolardagi  so‘zlarni  qo‘llash)  san’ati  namunasiga 
duch  kelamiz.  Bu  badiiy  san’at  g‘azalda  asosiy  ifoda  va  tasvir 
vositasiga  aylangan.
Matla’da  lirik  qahramon,
  kecha
  (buni  «
kechasi
»  deb  ham, 
«
kecha
»,  ya’ni  bir  kun  oldin  deb  ham  tushunish  mumkin)  «
sar-
vi  gulro‘
»  (gul  yuzli  sarv,  ya’ni  tik  qomatli  yor) 
kelaman  deb, 
kelmadi,  shuning  uchun  tong  otgunga  qadar  ko‘zlarimga  uyqu 
kelmadi
,  deydi.  Shuning  o‘zidayoq  lirik  qahramon  holati,  u  che-
kayotgan  iztirob    ma’lum  qilinadi.
Betoqat  oshiq  har  zamon-har  zamon  chiqib,  ma’shuq  yo‘liga 
intizor  bo‘ldi,  hatto,  jon  uning  og‘ziga  keldi-yu,  u  yomon  fe’l-
atvorga  ega    sho‘x  go‘zal  kelmadi  (ikkinchi  bayt).  «
Ul  sho‘xi 
badxo‘
»  deganiga  qarab:  «
Yor  yomon  ekan,  unda  nega  oshiq 
uni  sevadi?
»  –  degan 

 krga  bormaslik  kerak.  Chunki  shoirning 
bu  ifodasida  o‘ziga  xos  erkalash  ohangi  ham  bor.    Yorning 
«
badxo‘
»ligi  va’da  berib,  va’dasida  turmaganida,  xolos.
U c h i n c h i   b a y t da  yorning  orazi  (yuzi)  «
oydin
»(ya’ni  oq)
ligi  bilan  oshiq  hayotining  qorong‘iligi  bir-biriga  zidlashtiriladi: 
«
Agar  orazidek  oydin  bo‘lganida  ehtiyot  qilib
  (birov  ko‘rib 
qolmasin  deb)