B mengliyev, G. Tojiyeva

 
Mavzu bo`yicha tayanch tushuncha: 
Hind  –  yevropa  tillari  oilasi,  bu  oilani  o`rganish  tarixidan,  ovrupashunoslar  va  ularning  tadqiqot  manbalari,  metodlari,  hind  – 
yevropa tillarining qarindoshligi,  hind  – yevropa tillari oilasining guruhlanishi, eng yirik guruh, eng yirik (so`zlashuvchilar va jahondagi  
o`rniga ko`ra) tillar, hind – yevropa tillarining ichki (lisoniy) xususiyatlari, hind – yevropa tillari flektiv tillar sifatida. 
 
Genealogik  tasnif  asosida,  tillarni  qiyosiy-tarixiy  metod  orqali  organish,    avvalo,  hind  –  yevropa  tillari  materiallarida  ishlab 
chiqilgan edi. Bunda XIX asrning birinchi yarmida nemis filologi F.Bonn (1791-1867), rus tilshunosi A.X.Vostokov (1781-1864), nemis 
olimi A.Shleyxer (1821-1868),fransuz tilshunosi F.Dits (1794-1876)lar hind – yevropashunoslikka asos soldilar. Bundan keyin som-xom, 
fin-ugor, turkiy, kavkaz tillari oilasi tasniflandi. 
  Fransuz  gumanisti  Gvilyelm  Postellus  (1510-1581)  ozining  “Tillarning  qarndoshligi  haqida”,  gollandiyalik  olim  Iosif    Skaliger 
(1540-1609)  esa    “Yevropaliklarning  tillari  haqida  mulohazalar”  nomli  tadqiqotlarida  yevropa  tillari  doirasida  11ta  “ona  til”larni 
ko`rsatadilar.  4  ta  “katta”:  grek,  latin  (roman  tillari  bilan),  tevton  (german),  slavyan  hamda  7ta  “kichik”:  alban  (epirot),  irland,  kimrcha 
(britt), tatar, fincha, venger va bass tillari. Tilshunoslar qadimgi hind (sanskrit) tilini ilmiy o`rgana boshlaydilar. Sanskrit tilini o`rganish esa 
qiyosiy -tarixiy tilshunoslikning shakllanshiga katta ijobiy ta‟sir ko`rsatdi. 1786-yilda ingliz sharqshunos olimi Vilyam Djounz (1746-1794) 
Kalkuttada qilgan imiy ma‟ruzasida sanskrit tilining grek, latin, kelt, got va qadimgi fors tillari bilan qarindosh ekanligini ko`rsatib berdi. 
Sanskrit tilini “klassik tillar ”ga qiyoslab , bu tillarda faqat o`zaklarninggina emas, balki   grammatik (forma) shakllarning ham o`xshash, 
bog`liq  ekanligini  va  bu  o`xshashliklarning  tasodifiy  emasligini,  bular  hind  –  yevropa  tillari  orasida  qarindoshlik  munosabati  borligini 
ko`rsatadi, deya mulohaza yuritdi. 
  Frans Bopp (1791-1867) esa xuddi shu yonalishda, ya‟ni sanskrit tili va ko`pgina yevropa tillarini qiyoslash asosida 1816-yilda 
“Sanskrit tilining tuslanish sistemasi va uni grek, latin, fors va german tillaridagi tuslanish sistemasiga qiyoslash” nomli asarini e‟lon qildi 
                                                 
1
 analitikas – «ечилиш», ажратилиш. 
2
 sintetikas – «бириктириш». 

---

 
22 
va bu asarda mazkur tillardagi tuslanishning o`xshashligini, bu tillarning  bir manbadan kelib chiqqanligini ko`rsatib o`tdi.Olim o`zining  III 
tomli “Sanskrit , hind, arman, grek, latin, litva, qadimgi slovyan , got va nemis tillarining qiyosiy grammatikasi” nomli asarida (1833-1852) 
hind – yevropa tillarida fleksiyaning kelib chiqish tarixini o`rganib, tilshunoslikda “agglyutinatsiya” nazariyasini ishlab chiqdi. 
  Hind – yevropa tillari oilasini  o`rganish sohasida Y.Grimm  va R.Rasklar ham katta xizmat  ko`rsatishgan. Xususan, Rasmus 
Rask (1787-1832) o`zining “Qadimgi island tili va island tilining paydo bo`lishi” (1814) nomli asarida tillarning qarindoshligi so`zlarning 
o`xshashligiga  emas,  balki  grammatik  formalarning  o`xshashligiga    asoslanishi  kerakligini  qayd  qilgan.  Yakob  Grimm  (nemis  olimi) 
(1785-1863) esa german tillari qiyosiy grammatikasini yaratdi.1819-1877-yillar davomida to`rt tomlik “Nemis tili grammatikasi” asarida 
german tillari va boshqa hind – yevropa tillariga xos bo`lgan fonetik sistemani qiyoslaydi. Bu qonun “Grimm qonuni” deya nom qozongan 
bo`lib, german tillaridagi [f], [b], [h] tovushlari hind-yevropa tillaridagi [p], [t], [k] tovushlariga mos kelishini isbotlaydi. 
  Slovyan  va  roman  tillarini  tadqiq  etish  borasida  M.V.Lomonosov  (1711-1765)  ham  izlanishlar  olib  borgan.  Uning    “Rossiya 
grammatikasi” (1755), “Rossiya (rus) tillariga qarindosh tillar hamda qadimgi dialektlar haqida” (tugallanmagan)   asarlari ma‟lum. 
  1820-yillarda mashhur rus tilshunosi A.X.Vostokov o`zining “Slovyan tili haqida mulohazalar” asarida slovyan tillarining genetik  
aloqalarini asoslab berdi. Quyosiy - tarixiy tilshunoslik haqida, ayniqsa, hind-yevropa tillari oilasi haqida gapirganda buyuk olim Avgust 
Shleyxerning naturalistik qarashlariga to`xtalmasdan bo`lmaydi. Shleyxerning “Сравнительно – лингвистическое иследование” (1848-
1850),  «Немецкий  язык»  (1859),  «Компендий  сравнительной  грамматики  индоевропейских  языков»  (1861-1862)  kabi  asarlarida 
uning eng asosiy g`oyalari o`z aksini topgan. Olimning tilga “jonli organizm” sifatida qarash, jonli organizmlarga xos “tug`ilish, rivojlanish 
va  o`lish”  (inqiroz)  hodisalari  aynan  til  misolida  yaqqol  ko`rinishini  e‟tirof  etish,  tillar  shajarasi  va  bobo  til  masalalarini  tadqiq  etish 
faoliyatining naturalistik tafakkuri asosini tashkil qilar edi. 
  A. Shleyxerning fikricha, dunyo tillarining barchasi uchun umumiy bobo  tilni o`rnatish mumkin emas. Demak, bir necha bobo 
tillar bor bo`lgan. Chunonchi, tillarning ko`pgina qismi yo`qolgan va yo`qolayotgan bir paytda, bizga ma‟lum bo`lmagan juda ko`p tillar 
bo`lganligini  va  shunga  yarasha  ko`plab  bobo  tillar  bo`lganligini  tasavvur  qilish  mumkin.  “Hayvon  va  jonzotlarga  xos  yashash  uchun 
kurash” qonunini tilga tadbiq etib, shunday xulosaga keladi. “Insoniyatning hozirgi davrida “yashash uchun kurash”da hind-german tillari 
g`oliblik  qilmoqda,  ularning  yoyilishi  hanuz  davom  etmoqda,  boshqa  ko`plab  tillar  ular  tomonidan  siqib  chiqarilgan”.
1
    Tillar  tasnifi 
masalasiga keladigan bo`lsak, Vilgelm fon Gumboldt nazariyasidan (tillarni 4 tipga bo`lish ) farqli ravishda, u Avgust Shlegel g`oyasiga 
qo`shiladi, tillarni 3 turga bo`ladi.  
1. Tarkibli (односложные), agglyutinativ va flektiv. U buni yer yuzidagi taraqqiyot bosqichlari bilan uyg`unlashtiradi; xitoy, kxasi, 
birma, namakva tillari arxaik ko`rinishlar, turk-tatar, mo`g`ul, fin, venger, dravid, tibet tillari o`tuvchi, oraliq tillar, semit va hind – yevropa 
tillari – eng rivojlangan tillardir. 
 
2.Hind-yevropa tillari eng keng tarqalgan yirik oiladir. Hozirgi hind – yevropa tillari oilasi qarindoshlik darajasiga ko`ra 10 guruhga 
ajratiladi: hind,eron, roman, german, slovyan, grek, kelt, arman, boltiq, alban. 
  1.Hind guruhi. 24 tildan iborat. 676 million kishi so`zlashadi. Bu 33,7 % ni tashkil qiladi. 
  2.Roman guruhi, 10ta til. 522 million kishi so`zlashadi. 26,0% 
  3.German guruhi, 10ta til. 421 million kishi so`zlashadi.21,0% 
  4.Slovyan guruhi, 11ta til. 282 million kishi so`zlashadi. 14,1% 
  5.Eron guruhi, 31ta til. 68 million kishi so`zlashadi. 3,4% 
  6.Grek guruhi, 1ta til. 11,7 million kishi so`zlashadi. 0,6%     
  7.Kelt guruhi, 4ta til. 9,4 million kishi so`zlashadi. 0,5% 
  8. Arman guruhi, 1ta til. 6 million kishi so`zlashadi. 0,3% 
  9. Boltiq guruhi, 2ta til. 4,7 million kishi so`zlashadi. 0,2% 
  10.Alban guruhi, 1 ta til. 4,5 million kishi so`zlashadi. 0,2% 
Demak,  hind  –  yevropa  tillari  jami  95  tildan  hamda  2005,3  million  so`zlovchidan  iborat  oiladir.  Bu  tillarning  barchasini 
umumlashtirib turuvchi tipologik xususiyat bor: ularning hammasi flektiv tipga mansub. 
  Hind – yevropa   tillarining genealogik tasnifi quyidagicha: 
          Hind guruhi: 
1). Hind (Hindiston), 150 million, 2 adabiy shakli bor: urdu hamda hind; 
2). Bengal, 60 million, Ganga daryosi va Bengal qo`ltig`i  tomonlari; 
3). Bixori, 30 million, Hindistonning shimoliy-sharqi; 
4). Maratxi, 20 million, G`arbiy Hindiston; 
5). Panjob, 20 millionga yaqin, Shimoliy Hindiston; 
6). Rajastoni, 15 million, Hindistonning shimoliy g`arbi; 
7). Bujarat, 13 million, Hindistonning g`arbi; 
8). Uriya, 10 million, Sharqiy Hindiston; 
9). Sindxi – Hind daryosi vodiysi va b. yangi hind tillari; 
10). Sigan (lo`li) – Ispaniya, Vengriya, Chexiya, Ruminiya, Germaniya, Turkiya, Rossiya va Osiyoda V-X asrlarda migratsiya yo`li 
bilan tarqalgan elatlar tili; 
11). O`lik tillar (veda tili)-sanskrit: veda tili, pali, prokrit. 
    2.   Eron guruhi. 
1). Forsiy, 15 million,  Eronning davlat tili;  
2). Afg`on (pushtu) – Afgonistonning milliy adabiy tili; 
3). Baluchi (beludja) – Baluchiston tili; 
                                                 
1
 Aмирова Т.А. и д. Очерки по истории  лингвистики. М., «Наука» 1975 . 361 стр.  

---

 
23 
4). Kurd – shimoliy – g`arbiy Eron, Iroq, Turkiya chegaralari va Armanistonda yashovchi kurdlar tili;  
5). Tojik, 1 million, Tojikiston, O`zbekiston va Qozog`iston; 
6). Osetin, 266 ming, shevalari; iron (shim. Oseteya)  va digorga (jan. Osetiya) kavkaz tillarining ba‟zi belgilari bor; 
7). Tolish, 80 ming, Ozarbayjon; 
8). Tog`, Ozarbayjon, janubiy Dog`iston; 
9). Rushan, 7, 1 ming 
10). Shug`non, 12 ming           Badaxshon tog`lari; 
11). Yag`nob, 1   ming, o`sha yerda va boshqa pomir shevalari. 
  O`lik tillar: qadimgi fors, avesto, pahlaviy, skif, so`g`d, xorazmiy, sak tillari. 
           3.Slovyan guruhi.   
 A.Sharqiy guruh: 
1). Rus, 10 million, Rossiya va sobiq SSSR respublikalarida; shimoliy rus -“olovchi” va janubiy rus – “alovchi” eng muhim aloqa 
tili (jahon bo`ylab); 
2). Ukrain, 40 million, Ukraina, shimoliy Kavkaz, Sibir, Qozog`iston; o`ng qirg`oq va chap qirg`oq (Dnepr bo`ylab) tillari mavjud; 
3). Belorus, 9 million, Belorussiyada.