Axmedova Malohat Ergashevna pedagogika nazariyasi va tarixi

Ituui  h i l a s i / m i !  
B e ru n iy n in g ilm iy m e ro s in io ‘r g a n is h s h u n ik o 'rs a ta d ik i,u  
m a ’n a v iy  sifatlarg a, y a ’n i s h a 'n  v a  q a d r-q im m a t, o ‘rto q lik  
v a  d o ‘stlik ,  y a x sh ilik ,  a d o la t  va  v ijd o n   k a b ila rg a   a lo h id a 
a h a m iy a t  b erg an .  B e ru n iy   y o sh la rn i  saxiy,  in so n la rg a  
n ib a ta n   g ‘a m x o ‘r  v a   e ’tib o rli  b o ‘lish g a,  h a m d a rd lik   v a  
y o rd a m   k o ‘rs a tis h g a   ch o rlay d i.  « y a x sh ilik » ,  « ad o lat» , 
« h a q iq a t»   s o ‘z la rin in g   m a ’n o sin i  ju d a   t o ‘g ‘ri  izohlaydi. 
T ab iatig a  k o ‘ra   a d o la t  m a ’q u lla sh   ek an i,  m o h iy a tig a  
k o 'r a   in u h a ^ b a t  q o z o n g a n i,  g o 'z a llig ig a   k o ‘ra   o ‘zig a 
to rtg a n i  kab{  h a q iq a ta n   h am ,  a y n an   s h u n d a y lig ig a   b izn i 
ish o n tirad i,  d eb   b ila d i  allo m a.  0 ‘sh a   d a v rd a   h a m m a  
u sto z la r  h a q id a   fa x rlan ib ,  t o ‘lq in lan ib   g a p irsa ,  ib n   Iro q  
sh o g ird in in g   y u k sa k   m a ’n a v iy a ti  x u su s id a   a n a   sh u n d ay  
fik r y u ritad i.
M arkaziy  Osiyo  xalqlari  m adaniyatini  dunyo  m adaniyatining 
oldingi qatoriga  olib  chiqqan yetuk atloma, tabib,  axloqshunos  olim  Abu 
Ali ibn  Sino  (980-1037 yy.) yaxshilik, kam tarlik,  m a’naviyat,  iroda kabi 
tushunchalam i  falsafiy  talqin  qilgan.  U  o ‘z  ijodida  m a’naviy  sifatlarni 
tarbiyalashga alohida e ’tibor bergan.  Ibn  Sino  insonning vazifasi m ehnat 
qilib,  er  yuzida  yaxshi  nom   qoldirishini  butun  asarlarida  uqtirib  o ‘tadi. 
Buyuk m utafakkir ibn Sino  o ‘zini bola qalbining nozik bilim doni sifatida 
namoyon eta olgan. Tarbiyajarayonini u aqliy, jismoniy, estetik, m a’naviy 
tarbiya,  shuningdek,  hunar ilmini 
o ‘z
  ichiga olgan yagona yaxlit jarayon 
sifatida  baholaydi.  lining  didaktik  tam oyillari  m ohiyati  quyidagilardan 
iborat:  ta ’lim  oddiydan  m urakkabga  qarab  borm og‘i  lozim.  U  bolaning 
moyilliklari  va  qobiliyatlarini  hisobga  olgan holda  am alga  oshirilm og‘i; 
mashqlar  bola uchun tushunarli,  uning  kuchi  vetadigan b o ‘lishi  kerak va 
ta'lim  jism oniy  m ashqlar  bilan  uyg‘unlikda  b o ‘lishi  zarur.  Ibn  Sinoning 
pedagogik  qarashlaridagi  asosiy  g ‘oya  bola  tarbiyasida  atro f m uhitning 
yetakchi  rol  o ‘ynashidir.  Kom il  inson  tarbiyasi,  m utafakkir  fikricha,  bir 
kunlik  ish  emas,  shu bois  bolani  sabr bilan tarbiyalash zarur.
Buyuk  tabib,  allom a  A bu  Ali  ibn  Sinoning  yosh  avlod  ta ’lim  va 
tarbiyasiga  oid  qarashlari  o 'z  vaqti  uchun  ilg ‘or va zam ondoshlarinikiga 
ancha yaqin  bo‘lgan.  U  Sharqda  birinchilardan bo ‘lib,  tarbiyaning qat’iy 
tizimi  va  usullarini  bayon  etgan.  «Tadbir  ul-m anzil»,  «Tib  qonunlari», 
«Ash-shifo»,  «Urjuza  fittib»,  «Donishnom a»  va  boshqa  asarlarida 
ta'lim   va  tarbiyaga  alohida  boblarni  b ag ‘ishlagan.  Ibn  Sino  bola
68

---

tarbiyasi  g o ‘daklikdan  boshlanishi  kerakligini  uqtirgan,  tarbiyachinim ' 
butun  e ’tibori  bola  xarakterini  yaxshilash,  parvarishning  tegishlicha 
yo^nalganligi,  istagan  va  intilgan  narsa  doim  m avjud  b o ‘lishi,  uning 
huzurida  u  yoqtirm agan  ishga y o ‘l  q o ‘ym asligiga  qaratilishini  bolaning 
xulq-atvorli  qilib tarbiyalashning imkoni  yaratilishini ta ’kidlagan.  Uning 
m a’naviy  sog‘ligi,  jism oniy  salom atligi  ham   tarbiyaga  bo g‘ liqligini 
uqtiradi  va  shunday  deydi  «G ‘azab  kuchli  qizdiradi,  q ayg‘u  kuchni 
quritadi»49.
Tarbiya,  ta ’lim  va  o ‘qitish  m azm uni  haqida  gapirar  ekan,  ibn 
Sino  birinchi  aqliy  rivojlanish  va  tarbiya,  ikkinchi  m a’naviy-axtoqiy 
tarbiya,  uchinchi  estetik  tarbiya,  tcfrtinchi  jism oniy  sogiom lashtirish, 
unga tibbiyot xizm at  qiladi.  beshinchi  m ehnat tarbiyasini  nazarda tutadi. 
Ibn  Sino  o ‘zining  birinchi  ustozi  deb  Ibrohim   al-N otiliyni  tan  oladi.  Al- 
Notiliy B eruniyning keksa zam ondoshi,  ibn  Sinoning birinchi  ustozi  edi. 
Та’ lim va tarbiya m azm uni m uam m osiga ibn Sino faqat tabib emas,  balki 
yetuk pedagog  sifatida  ham  yondashadi.  Ibn  Sino  fanlarni  q at’iyat  bilan 
o ‘rganish,  kom illikka  intilishga  chaqiradi.  «Tib  qonunlari»,  «M uhabbat 
haqida  risola»,  «K o'ngil  haqida  risola»,  «Qushlar  haqida  risola». 
«Donishnom a»,  «Hay  ibn  Yaqzon»,  «Solom on  va  Ibsol»  va  boshqr 
asarlarida ibn Sino m a’naviy tarbiya m asalariga to ‘xtalib, yuksak axloq;y 
sifatlarni  tarbiyalashga  oid  aniq  m aslahatlar  beradi.  Olim  insonlardagi 
ikkiyuzlam achilik,  yolg'onchilik,  o ;z  m anfaatiga  intilish  kabi  illatlarni 
qoralaydi.  Uning  fikricha.  tarbiyachining  shaxsiy  nam unasi  zarur.  Zero, 
kattalardagi  yom on  odatlar  bola  xulqining  shakllanishiga  salbiy  ta ’sir 
etadi.