A. P. R im k ev ic h


X  bob.  0 ‘zgarmas  tok qonunlari



Download 5,13 Mb.
Pdf ko'rish
bet89/166
Sana13.08.2021
Hajmi5,13 Mb.
#147046
1   ...   85   86   87   88   89   90   91   92   ...   166
Bog'liq
Fizikadan masalalar to`plami Rimkeyivech

X  bob. 
0 ‘zgarmas  tok qonunlari
3 6 .  T ok   kuchi.  Q arsh ilik .  0 ‘tk azgich lar  k etm a -k et  va 
parallel  ulangan  zanjirning  bir  qism i  uchun  C m   qonuni
753. 
SigMmi  100  p F  boMgan  k o n d e n sa to r 0,5  s vaqt  ichida 
500 V gacha zaryadlandi.  Z aryad to k  kuchining o ‘rtacha qiym ati 
q a n c h a ?
107


754.  T o k   kuchi  32  цА b o ig a n d a   1  ns v aq t  ic h id a   o ‘tk az- 
g ich n in g   k o ‘n d a la n g   k esim id an   q a n c h a   e le k tro n   o ‘tad i?
755.  T o k   kuchi  10  A  b o ig a n d a   kesim i  5  m m
2
  b o ig a n  
sim d a  ele k tro n la rn in g   tartib li  h a ra k a tin in g   tezligini  to p in g . 
0 ‘tk azu v c h an lik  e le k tro n la rin in g   kon sen tratsiy asi  5 - 10
28
  n r 8.
756.  H a r  b ir  a to m g a   b itta d a n   o lk a z u v c h a n lik   elek tro n i 
to ‘g ‘ri  keladi  d eb  hisoblab,  to k   kuchi  50 A b o ig a n d a  e le k tro n ­
larn in g   kesim i  25  m m
2
 b o ig a n   m is  sim dagi  b a ta rtib   h a ra k a t­
lan ish   tezlig in i  to p in g .
75 7 .  Q arshiligi  84 
£2 
b o ig a n   re o sta tn in g  c h u lg ‘am i  k o ‘n - 
d alan g   kesim   yuzi 
1
  m m
2
  b o ig a n   nik elin   sim d an   qilingan. 
S hu  sim n in g   uzun lig in i  aniqlang.
758.  A gar  o lk a z g ic h n i  (izolatsiyasiz)  ikki  b u klasak  va 
eshsak,  qarshiligi  n e c h a  m a rta   o ‘zgaradi?
75 9 .  C h i z g lc h  (yaxshisi  sh tan g en sirk u l)  d a n   fo y d alan ib , 
reostat yasalgan sim  m aterialining solishtirm a qarshiligini toping. 
S ilin d r asosga  o ‘ralgan ju d a   y o ‘g ‘o n   sim li  kichik  o m li  reostat 
oling.
760.  Bir g ‘altak ingichka ju d a  yupqa  lak izolatsiyali  m is sim 
bor.  T aro zi  va  o m m e tr  y o rd a m id a   sim n in g   uzunligi  va  k o ‘n - 
d alan g   kesim   yuzi  q a n d a y   to p ila d i?   Im k o n i  b o l s a ,   bu  ishni 
a m ald a  qilib  k o ‘ring.
7 6 1 .  a)  30  £2,  5  A ;  b )  2000  £2,  0 ,2   A  d e b   yo zilg an  
p o ten sio m etm i 220 V kuchlanishli ta rm o q q a ulash m u m k in m i?
762.  12  m V  k u c h la n ish   b erilg an   uzunligi  10  m   va  kesim i 
2
  m m
2
  b o ig a n   p o l a t   sim dagi  to k   k u ch in i  to p in g .
763.  K esim i  1,4  m m
2
  b o ig a n   a lu m in iy   o lk a z g ic h d a g i 
m ay d o n   k u ch lan g a n lig in i  top in g .  T o k   k u ch i  1  A.
764.  S pirali  o c h iq   b o i g a n   e le k tr  plitkaga  suv  solingan 
ch o y n a k   q o ‘yilgan.  Suv  q ay n a y o tg a n d a   to sh ib ,  sp iraln in g   b ir 
qism iga  t o ‘kildi.  B u n d a  sp iraln in g  suv  to ‘k ilm a g an  q ism in in g  
c h o ‘g ‘lanish  darajasi  q a n d a y   o ‘zgaradi?
765.  V olfram   to lali  la m p a n i  y o q ish   paytidagi  to k   kuchi 
u n in g   ish   h o la tid a g i  to k   k u c h id a n   n e c h a   m a r ta   k a tta ?  
C n o ‘g 1 an ish   te m p e ra tu ra si  2400°  С   ga  yaqin.
766.  M is  sim d an   q ilin g an   e le k tro m a g n it  c h u lg ‘a m in in g  
qarshiligi  20°  С   d a  2  £2 ed i,  u z o q   m u d d a t  ish lag an d a n   s o ‘ng
2,4  £2 ga te n g   b o i i b   qoldi.  B u n d a  c h u lg ‘a m   q a n d a y  te m p e ra - 
tu ra g a c h a  qizigan?
108


и,  V
4
8
О 
0,1 
0,2 
0,3 
х,  m
102-  rasm .
L 0 -J
103-  rasm .
767.  102-  ra sm d a  k e tm a -k e t  u lan g an   b ir  xil  uzunlikdagi 
u c h ta   o ‘tk azg ic h d a  k u ch lan ish   tu sh ish i  grafigi  keltirilgan.  Bu 
o ‘tk az g ic h la m in g   qarsh ilik lari  nisbati  q an d a y ?
768.  Z a n jir k etm a-k et  ulangan u c h ta  sim dan  iborat b o ‘lib, 
24  V  k u ch lan ish li  m an b ag a  ulan g an .  B irinchi  o ‘tk azg ic h n in g  
qarshiligi  4  £2,  ikkin ch isin ik i 
6
  £2,  u c h in c h i  o ‘tkazg ich   u ch la- 
ridagi  k uchlanish  4 V.  Z anjirdagi  to k  k u ch in i,  u ch in ch i  o ‘tk az- 
g ic h n in g   qarshiligini  va  b irin c h i  h a m d a   ik k in ch i  o ‘tkazgich 
u c h larid ag i  k u c h la n ish la rn i  to p in g .
769.  120  V  k u ch lan ish g a  m o ‘ljallangan  qarshiligi  240  £2 
boMgan  e le k tr  la m p a n i  220  V  k u ch lan ish li  ta rm o q q a   ulash 
lozim .  B uning u c h u n  kesim i 0,55  m m
2
 b o ‘lgan nixrom  o ‘tk az- 
g ic h d a n   n e c h a   m e tr o lib ,  lam p o ch k a g a  k e tm a -k e t qilib  ulash 
kerak?
77 0 .  30  V  k u ch lan ish g a  m o lja lla n g a n   qarshiligi  20  £2 
b o ‘lgan  q izd irg ich   sp iraln i  45  V  k u ch lan ish li  m an b ag a  ulash 
lozim .  Q u y id ag ilar  y ozilgan  u c h ta   re o stat  bor:  a) 
6
  £2;  2  A;
b)  30  £2,  4  A;  d)  800  £2,  0 ,6   A.  Bu  re o s ta tla rd a n   qaysi 
b irin i  olish   lozim ?
771.  K abel  h a r   b irin in g   kesim i  0,6  m m
2
  d a n   b o ‘lgan 
ikkita  p o ‘lat  to la d a n   va  h a r  b irin in g   kesim i  0,85  m m
2
  d an  
boMgan to ‘rtta   m is to la d a n   ib o rat.  T o k   k u ch i  0,1  A boM ganda 
k ab eln in g   h a r   b ir  k ilo m e trid ag i  k u c h la n ish   tushuvi  q an d a y  
boM adi?
772.  C h o ‘n ta k   fo n ari  lam p o c h k a sin in g   qarshiligini  a n iq - 
layotgan o ‘quvchi xato qilib  103-  rasm da k o ‘rsatilgandek zanjir 
tu z d i.  Z a n jir n in g   ish   re jim in i  ta v s ifla n g   v a  m a n b a n in g  
q u tb larid ag i  k u ch lan ish   2  V  boMsa,  a sb o b larn in g   tax m in iy  
k o ‘rsatish in i  ayting.
109


773.  M ak tab   g alv an o m e trid a  asb o b n in g   qarshiligi  385  Q. 
va strelkani  b ir b o ‘lim ga o g ‘dirish  u c h u n   kerak boM adigan  to k  
kuchi  3,8  •  10
" 5
 A /b o ‘l.  k o ‘rsatilgan.  S hkala  10 ta  boMimga ega. 
A sbobni  oMchash chegarasi  3 va  10 A  a m p e rm e tr qilish  u c h u n  
u lan g an   ikki  sh u n tn in g   qarshiligi  q an d a y ?
7 7 4 .  M ak tab   g a lv a n o m e trid a   (v o ltm e trid a )  asb o b n in g  
qarshiligi  2,3 
£2
  va  strelka  b ir  boMimga  o g ‘ishi  u c h u n   kerak 
boM adigan k uchlanish  1,4  •  10
~5
 V/boM.  k o ‘rsatilgan.  S hkala  10 
boMimga  ega.  A sb o b d an   oM chash  chegarasi  5V,  15V  boMgan 
v o l t m e tr   s if a t id a   f o y d a la n is h   u c h u n   u n g a   u la n a d i g a n  
q o ‘sh im c h a   re z isto m in g   qarshiligi  q an d a y   boMishi  lozim ?
775.  G a lv a n o m e tr 200 
£2
 qarsh ilik k a ega boMib, to k  kuchi 
100 pA  boMganda strelka shkalaning oxirigacha ogbadi. Asbobdan 
v o ltm e tr   sifa tid a   fo y d a la n ish   u c h u n   q a n d a y   q o ‘s h im c h a  
q arsh ilik   ulash  lozim ?  Bu  g a lv a n o m e trd a n   10  m A   g ac h a  to k  
k u ch in i oM chaydigan  m illia m p e rm e tr qilib foydalanish  u c h u n  
u n g a   q an d a y   sh u n t  ulash   lozim ?
776.  H a r biri 
6
  k£2 d a n  boMgan  u c h ta   re zisto rd an   q an d a y  
q arsh ilik lar  olish   m u m k in ?
777.  K e tm a -k e t ulan g an   oM kazgichlardan birin in g  q arsh i­
ligi  b o sh q a  oM kazgichning  q arsh ilig id an   n  m a rta   katta.  A gar 
m a n a   sh u   oM kazgichlar  parallel  u lan sa,  zanjirdagi  to k   kuchi 
n e c h a   m artag a  o ‘zgaradi  (k u c h la n ish n i  d o im iy   d eb  oling)?
778.  3 V kuchlan ish g a va 0,3  A to k  kuchiga  moM jallangan 
t o ‘rtta  la m p o c h k a n i  parallel  u lab ,  5,4  V k u ch lan ish li  ta rm o q - 
d a n   t a ’m in lash   u c h u n   lam p o ch k a la rg a  q a n d a y   q o ‘sh im c h a  
q arsh ilik n i  k e tm a -k e t  ulash   lozim ?  A gar  la m p o c h k a la rd a n  
b i r o r t a s i   o ‘c h i r i b   q o ‘y ils a ,  b o s h q a   la m p o c h k a l a r n i n g  
ravshanligi  q a n d a y   o ‘zgaradi?
779.  A gar  1 0 4 - д  ra sm d a  k o ‘rsatilgan  sx em ad a n   1 0 4 - Z) 
rasm da k o ‘rsatilgan sxem aga oMilsa, a m p e rm e tm in g  k o ‘rsatishi 
q a n d a y   o ‘zgaradi?  K u c h la n ish   o ‘zgarm as.
780.  U c h ta   b ir  xil  la m p o c h k a   105-  ra sm d a  k o ‘rsatilgan 
sxem a b o ‘yicha ulangan. Agar lam pochkalam i bitta lam pochkaga 
m oM jallangan  kuch lan ish li zanjirga  u lan sa,  u la r q a n d a y  y o n a - 
di?  L am p o c h k alar n av b a tm a -n av b a t  o ‘chirilsa,  h a r qaysi  1am- 
pochkaning ravshanligi q anday o ‘zgaradi? Q isqa tutashtirganda- 
ch i?  Im k o n i  boMsa,  jav o b in g izn i  ta jrib a d a   tek sh irib   k o ‘ring.
110


1 0 4 -   r a s m .  
1 0 5 -   r a s m .

Download 5,13 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   85   86   87   88   89   90   91   92   ...   166




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish