A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik



Download 6,96 Mb.
Pdf ko'rish
bet199/264
Sana27.01.2022
Hajmi6,96 Mb.
#414487
1   ...   195   196   197   198   199   200   201   202   ...   264
Bog'liq
madraimov a. manbashunoslik fuzaelova

5.3.8. «Ravzat us-safo»
“ Ravzat u s -s a fo ” ( “ S o f j a n n a t b o g ‘i ” ) yoki “ Ravzat us-safo fi siyrat 
a l- a n b i y o v a - l - m u l u k v a - l - x u l a f o ” ( “ P a y g 'a m b a r l a r , p o d s h o h l a r va 
xalifalarning taijim ai holi haqidagi s o f j a n n a t b o g ‘i” ) n o m i bilan m a s h h u r
b o 'lg a n asar u m u m iy tarixga oiddir. U n in g muallifi M ir M u h a m m a d ibn 
Sayyid B u rxoniddin X o v an d sh o h ibn K a m o lu d d in M a h m u d al-Balxiy 
b o 'lib , asosan M irx o n d (1433—1497) n o m i bilan m a shhur.
Muarrixning ota-bobolari asli Buxorodandir. Mirxondning otasi sayyid 
Burxoniddin Xovandshoh ham o'qimishli va keng m a ’iumotli kishi bo'lib, 
Temuriylar hukmronligi davrida Balxga ketib qolgan va o'sha yerda vafot etgan.
M ir x o n d B alxda tu g 'ilg a n , lekin u m r in in g k o 'p qism ini H i r o t d a
o 'tk a z g a n . U n in g nabirasi X o n d a m irn in g guvohlik berishicha, M irx o n d
A lisher N avoiy bilan u c h ra s h g u n c h a turli ilm lar bilan s h u g 'u llan g a n , 
a m m o b iro n ta sid a m u t a ’yin e m a s edi. Tarixchi A lisher N avoiy bilan 
u c h ra sh g a c h , sh o ir o 'z in in g “ Ixlosiya” x o n a q o h id a n unga a lo h id a x o n a
ajratib, shaxsiy kutubxonasidagi k itoblardan foydalanishga ijozat berib, 
o lim n i u m u m iy tarixga oid katta asar yozishga u n d a g a n , uni bu so h a d a
d o im o m o d d iy q o 'lla b turgan. A m m o , M irxond ulkan asarini m u k a m m a l 
tu g a ta o lm ay, y a ’ni yettinchi jildi v a ju g 'r o f iy ilova m ateriallari yig'ilgan 
m u s a w a d a holida qolganida vafot etadi. U n in g asarini nabirasi G 'iy o sid d in
X o n d a m i r yakuniga yetkazadi.
“ Ravzat u s -s a fo ” asarini yaratishda M irx o n d qirqta muallif, y a ’ni 
arab tilida ijod qilgan o 'n sakkizta va fors tilida ijod qilgan yigirma ikkita 
olim ijodiga m urojaat qilgan. Shak-shubhasiz, bu asar zam onaviy tadqiqot 
darajasida yaratilgan tarixiy yodgorlikdir.
Kitob m u q a d d im a , xotim a va yetti jild d a n iborat:
204


D u n y o n i n g “ y a r a t i l i s h i d a n ” to S o s o n iy Y a z d ija rd 111 ( 6 3 2 —651) 
davrigacha;
M u h a m m a d p a y g 'a m b a r va xalifai R o sh id in davri;
12 im o m tarixi; U m av iy va A bbosiy xalifalari;
Abbosiylar bilan z a m o n d o s h sulolalar;
C h in g iz x o n va u n in g avlodi;
A m ir T e m u r va u ning avlodi t o S u lto n A bu Said vafotigacha (1469);
C u lto n H usayn va unin g avlodi tarixi (1523-yilgacha) b ay o n etilgan. 
S o 'n g g i 7-jildi m u s a w a d a lig ic h a qolib ketg an va uni X o n d a m i r t o ‘ldirib, 
o q q a k o ‘chirgan.
“ Ravzat u s -s a fo ” asarining 1 —6-jildlari k om pilyatsiya — b o s h q a la r 
asaridagi m a ’lu m o tla r asosida yozilgan b o ‘lsa-d a, k o ‘plab m a n b a la r d a n
foydalanish asosida yaratilgani u c h u n bu qismi h a m katta ilmiy aham iyatga 
ega. 6-jild n in g b ir qismi va 7-jild yangi m a ’l u m o t l a r va m u a llif o 'z i 
k o ‘rgan, bilgan va shohidi b o 'lg a n v o q e a la r b a y o n id a n bo'lganligi u c h u n
juda k atta ah a m iy a tg a ega.
“ Ravzat u s -s a fo ” asarini en g m a s h h u r va m a n z u r u m u m i y tarixga oid 
fors tilidagi k ito b la r d a n biri d e b b a h o l a s h m u m k i n , c h u n k i b irg in a
T o s h k e n t d a g i 0 ‘z b e k is to n F A A b u R a y h o n B e r u n iy n o m li in s titu t 
x azinasida u n in g y u z d a n ziyod m o ‘t a b a r q o 'ly o z m a la ri m avjud. U sh b u
ulk an asarning o 'z b e k tiliga tarjimasi X o r a z m d a b ir n e c h a yillar d a v o m id a
y e t u k t a r j i m o n , s h o i r va t a r i x c h i l a r M u n i s va O g a h iy is h tiro k i va 
rahbarligida am alga oshirilgan.
K itob m a tn i 1845— 1848-yillari B o m b e y , 1853—1857, 1960-yiilari 
T e h r a n , 1874—1883— 1891 -yillari L a k h n a v sh aharlarida c h o p etilgani h a m
asarn in g shuhrati va a h a m iy a tid a n dalolatdir.
A sard an ayrim p a rc h a la r ingliz, fransuz, n e m is va rus tillariga tarjim a 
qilinib, c h o p etilgan. Bu kitob to 'g 'risid a 1999-yilda sharqshunos M a h m u d
H asan iy risola e ’lon qilgan.*

Download 6,96 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   195   196   197   198   199   200   201   202   ...   264




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish