1-mavzu: temir – uglerod kotishmalari reja

---

 

1-MAVZU: TEMIR – UGLEROD KOTISHMALARI 

Reja:

 

1.

 

Temir va uning xossalari. 

2.

 

TSementit va uning xossalari. 

3.

 

Fe – Fe3C sistemasidagi strukturalar. 

4.

 

Fe – Fe3C sistemasining xolat diagrammasi. 

5.

 

Temir rudalari. 

Temir  kotishmalaridan  eng  muximlarini  xozirgi  zamon  mashinas  ozligining  asosi 

bulgan 

pulat 

bilan 

chuyan

  tashkil  etadi.  Pulat  bilan  chuyan  esa 

temir  –  uglerod 

kotishmalari 

deb ataladi. 



 

Temir kotishmalaridan eng muximlarini xozirgi zamon mashinas ozligining 

asosi bulgan 

pulat 

bilan 

chuyan

 tashkil etadi. Pulat bilan chuyan esa 

temir – 

uglerod kotishmalari 

deb ataladi. 



 

Temir-yumshok,  plastik,  kulrangrok  tusda  tovlanadigan  ok  metall  bulib, 

15390S da suyuklanadi. Ba’zi metallarda, shu jumladan temirda xam, yaxshi 

magnitlanish  xosasi  buladi.  temirning  bu  xossasi 

ferromagnitlik

 

xossasi

 

deyiladi. 

Metallning 

ferromagnitlik 

xossasi 

butunlay 

yukoladigan 

temperatura 

Kyuri

 

nuktasi

  deb  ataladi.  768  bilan  911oS  temperaturalar 

orasidagi α-temir magnitlanmaydi, shuning uchun u β-temir deb ataladi.  

Tarkibidagi temir atomlarining urnini boshka metallarning atomlari olishidan xosil 

bulgan  birikma 

legirlangan  tsementit

  deb  ataladi  va  Me3C  formula 

bilanbelgilanadi.

  TSementit  (TS)

  -  temirning  uglerod  bilan  xosil  kilgan  ximiyaviy 

birikmasi  (Fe3 C)  bulib,  tarkibida  6,67%  S  buladi.

  Perlit  (P)

  –  bu  struktura  ferrit 

bilan  tsementit  mayin  mexanikaviy  aralashmasidan  iborat  bulib,  ikki  fazalidir, 

uning  tarkibida  0,8%  uglerod  buladi.  Ferrit  bilan  tsementitning  aralashmasi 

evtektoid

  deb  xam  ataladi. 

Ledeburit  (L)

  –  bu  struktura  xam  ikki  fazali  mayin 

mexanikaviy aralashma bulib, 

evtektika

 deb ataladi.  



 

Tarkibidagi  temir  atomlarining  urnini  boshka  metallarning  atomlari 

olishidan  xosil  bulgan  birikma 

legirlangan  tsementit

  deb  ataladi  va  Me3C 

formula  bilanbelgilanadi.

  TSementit  (TS)

  -  temirning  uglerod  bilan  xosil 

kilgan  ximiyaviy  birikmasi  (Fe3 C)  bulib,  tarkibida  6,67%  S  buladi.

  Perlit 

(P)

 – bu struktura ferrit bilan tsementit mayin  mexanikaviy aralashmasidan 

iborat bulib, ikki fazalidir, uning tarkibida 0,8% uglerod buladi. Ferrit bilan 

tsementitning  aralashmasi 

evtektoid

  deb  xam  ataladi. 

Ledeburit  (L)

  –  bu 

struktura xam ikki fazali mayin mexanikaviy aralashma bulib, 

evtektika

 deb 

ataladi.  

Grafit  (G)

  –  bu  faza  uglerodning  shakl  uzgarishlaridan  biri,  u  temir  –  uglerod 

kotishmalarida  plastinkalar  yoki  donalar  shaklida  buladi.  Grafit  tsementitning 

parchalanishi maxsuloti bulib, Brinel buyicha kattikligi  NV=30-50. Fe-C sistemasi 

---

barkarordir,  shuning  uchun  u

  stabil  sistema

  deb  ataladi.  TSementitning 

parchalanishi mumkinligidan Fe-Fe3C sistemasi, nazariy jixatdan olganda, bataioi 

muvozanatdagi  sistema  bulla  olmaydi,  shuning  uchun  u 

metastabil  sistema

 

deyiladi. 



 

Grafit  (G)

  –  bu  faza  uglerodning  shakl  uzgarishlaridan  biri,  u  temir  – 

uglerod  kotishmalarida  plastinkalar  yoki  donalar  shaklida  buladi.  Grafit 

tsementitning  parchalanishi  maxsuloti  bulib,  Brinel  buyicha  kattikligi 

 NV=30-50. Fe-C sistemasi barkarordir, shuning uchun u

 stabil sistema

 deb 

ataladi.  TSementitning  parchalanishi  mumkinligidan  Fe-Fe3C  sistemasi, 

nazariy  jixatdan  olganda,  bataioi  muvozanatdagi  sistema  bulla  olmaydi, 

shuning uchun u 

metastabil sistema

 deyiladi. 

Demak,  3’  nuktadan  pastda  kotishma  ferrit  bilan  uchlamchi  tsemintitdan  iborat 

buladi,  chunki  ferritdan  ajralib  chikadigan  tsementit 

uchlamchi  tsementit

  deb 

ataladi.  Kotishma  sovitilaversa,  bu  protsess  davom  etib,ferrit  tarkibidagi  uglerod 

mikdori  0,01%  ga  tushib  koladi.  Suyuk  kotishmadan  ajralib  chikadigan  tsementit 

birlamchi  tsementit

  deb,austenitdan  ajralib  chikadigani  esa 

ikkilamchi  tsementit

 

deb ataladi. Tarkibida 2,14% ortik uglerod bulgan kotishmalar 

chuyan

 deb ataladi. 



 

Demak,  3’  nuktadan  pastda  kotishma  ferrit  bilan  uchlamchi  tsemintitdan 

iborat  buladi,  chunki  ferritdan  ajralib  chikadigan  tsementit 

uchlamchi 

tsementit

  deb  ataladi.  Kotishma  sovitilaversa,  bu  protsess  davom  etib,ferrit 

tarkibidagi  uglerod  mikdori  0,01%  ga  tushib  koladi.  Suyuk  kotishmadan 

ajralib  chikadigan  tsementit 

birlamchi  tsementit

  deb,austenitdan  ajralib 

chikadigani  esa 

ikkilamchi  tsementit

  deb  ataladi.  Tarkibida  2,14%  ortik 

uglerod bulgan kotishmalar 

chuyan

 deb ataladi. 



 

Fe-Fe3C  sistemasida  uglerod  ximiyaviy  birikma  (Fe3C)  tarkibiga  kirgan 

xolda buladi va tarkibida 2,14% dn ortik uglerod bulgan kotishmaning sinik 

yaltirok  ok  tusda  kurinadi,  shuning  uchun  bunday  kotishmalar 

ok  chuyan

 

deyiladi. 



 

 

Tarkibida  4,3%  dan  kam,  ammo  2,14%  dan  ortik  uglerod  bulgan  kotishmalar 

evtektikagacha  bulgan

  chuyanlar  deb,  tarkibida  4,3%  uglerod  bulgan  kotishma 

evtektik  chuyan

  deb,  tarkibida  4,3%  ortik  uglerod  bulgan  kotishmalar  esa 

evtektikadan  keyingi

  chuyanlar  deb  ataladi.  Metall  ishlab  chikarish  protsessi 

metallurgiya 

deb  ataladi.  Kora  metallar  ishlab  chikarish  protsessi 

kora 

metallurgiya

 deyiladi. Rudalarni suyuklantirib, ulardan metallar ajratib olish usuli 

pirometallurgiya  usuli

  deb  ataladi.  Tarkibida  chuyan  ishlab  chikarish  uchun 

arziydigan mikdorda temir bulgan tog jinslari 

temir rudalari

 deyiladi. 



 

Tarkibida 4,3% dan kam, ammo 2,14% dan ortik uglerod bulgan kotishmalar 

evtektikagacha  bulgan

  chuyanlar  deb,  tarkibida  4,3%  uglerod  bulgan 

kotishma 

evtektik  chuyan

  deb,  tarkibida  4,3%  ortik  uglerod  bulgan 

---

kotishmalar  esa 

evtektikadan  keyingi

  chuyanlar  deb  ataladi.  Metall  ishlab 

chikarish  protsessi 

metallurgiya 

deb  ataladi.  Kora  metallar  ishlab  chikarish 

protsessi 

kora  metallurgiya

  deyiladi.  Rudalarni  suyuklantirib,  ulardan 

metallar  ajratib  olish  usuli 

pirometallurgiya  usuli

  deb  ataladi.  Tarkibida 

chuyan ishlab chikarish uchun arziydigan mikdorda temir bulgan tog jinslari 

temir rudalari

 deyiladi. 

Uyga vazifa: 

1.

 

Temir va uning xossalari. 

2.

 

TSementit va uning xossalari. 

3.

 

Fe – Fe3C sistemasidagi strukturalar.